Národný park Nízke Tatry - NAPANT

Národný park Nízke Tatry - NAPANT sa rozprestiera na 72 842 ha, spolu s ochranným pásmom je to 110 162 ha. Rozlohovo najväčší národný park na Slovensku. Vyhlásený bol v roku 1978 nariadením vlády SSR. Leží na území okresov Banská Bystrica, Brezno, Liptovský Mikuláš, Poprad a Ružomberok.

JavaScript must be enabled in order for you to use Google Maps.
However, it seems JavaScript is either disabled or not supported by your browser.
To view Google Maps, enable JavaScript by changing your browser options, and then try again.

Geomorfológia

Nízke Tatry patria sú geomorfologicky jednotný celok. Z hľadiska geologickej stavby patria k dvom odlišným pásmam centrálnych Západných Karpát. Západná ďumbierska časť (Ďumbierske Tatry, navyšší vrch Ďumbier 2043m) patrí k pásmu jadrových pohorí, východná kráľovohoľská časť (Kráľova hoľa) k veporskému pásmu. Obe časti sú od seba oddelené sedlom Čertovica.

Priemerné ročné a mesačné teploty a úhrny zrážok:

Vzhľadom na veľké výškové rozdieli medzi najnižším (neďaleko Banskej Bystrice, 360m) a najvyšším (Ďumbier 2043m) bodom na území Národného parku Nízke Tatry rozlíšujeme 5 klimatickogeografických typov.
Horské polohy nad 1500m majú studenú horskú klímu s priemernými teplotami v januári -7° až -8° C. Priemer teplôt v júli tu dosahuje 7° až 11,5° C.
Nižšie položené lesnaté oblasti sa vyznačujú chladnou až studenou klímou, s priemernými januárovými teplotami -5° až -7° C a júlovými teplotami 11,5° až 16° C.

Vodstvo

Oblasť Nízkych Tatier patrí k významným zdrojom vody na Slovensku. Všetky potoky a riečky stekajú do dvoch hlavných tokov. Južné svahy odvodňuje Hron, severné Váh (a jeho prítok Čierny Váh). Malú časť východných svahov Kráľovej hole odvodňuje Hnilec.

Fauna a flóra

Dominujúcim rastlinným spoločenstvom v NP Nízke Tatry je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Plošne najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou bielou (Abies alba), smrekom obyčajným (Picea abies), javorom horským (Acer pseudoplatanus), javorom mliečnym (Acer platanoides) a jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior), ktoré prevládajú v západnej a južnej časti národného parku.

Približne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny, ktoré boli na mnohých miestach v minulosti činnosťou človeka odstránené. Vďaka hustým a vzájomne poprepletaným konárom kosodreviny v tejto zóne môžeme vidieť len málo vzrastom vyšších druhov, najčastejšie sú brusnica čučoriedková i obyčajná (Vaccinium myrtillus, V. vitis-idaea) a tráva metluška krivolaká (Avenella flexuosa).

Veľmi hodnotná a zaujímavá flóra je na vápencových bralách a sutinách. V oblasti Demänovských vrchov a Salatína sú prítomné všetky typické druhy rastlín, ktoré na Slovensku možno vidieť v týchto biotopoch. Horné okraje skál zaberajú presvetlené reliktné porasty borovice lesnej (Pinus sylvestris) s poniklecom slovenským (Pulsatilla slavica), ranostajom pošvatým (Coronilla vaginalis), dušovkou alpínskou (Acinos alpinus).

Rôznorodé typy biotopov, členitý reliéf, rozľahlosť a neprístupnosť niektorých častí územia podmieňuje aj druhovú pestrosť živočíšstva.
Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné. Domov tu nachádzajú vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, ale i veľké cicavce, vzácne šelmy a početné vtáctvo.
Medzi najznámejšie živočíchy Nízkych Tatier patrí kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica). Súčasná populácia kamzíka v Nízkych Tatrách žije vyše 30 rokov. Je potomstvom 30 jedincov, ktoré boli do tohto územia postupne umelo vypustené z Vysokých a Belianskych Tatier v polovici 70-tych rokov 20. storočia.