Najvyššie položená turisticko-liečebná osada Vysokých Tatier na brehu rovnomenného plesa. Osada vznikla v roku 1873 pri Štrbskom plese, rozlohou druhým najväčším plesom na slovenskej strane Tatier. (Plocha plesa 19,8 ha, hĺbka 20m). Od vzniku je turistickým strediskom, neskôr pribúdali liečebné domy a zariadenia pre rekreačný a vrcholový šport. Výhodná poloha ponúka turistom množstvo kratších a celodenných túr. Napríklad na vrcholy Kriváň, Predné Solisko, Rysy, alebo do dolín Furkotská, Mlynická, Mengusovská, alebo po Tatranskej magistrále popod tatranskými vrcholmi.
Z histórie:
1872 - Jozef Szentiványi z Liptovského Jána postavil na brehu plesa malý zrub, ktorý o rok neskôr sprístupnil turistom
na prelome 18. a 19. storočia osadu tvorilo 15 budov so 72 hosťovskými izbami a 140 posteľami
Názov vyplýva z polohy v historickom štrbskom chotári. Prvý ho spomína Dávid Frölich r. 1644 v diele Bibliotheca seu Cynosura Peregrinantium.
Juraj Buchholtz st. hovorí r. 1719 o destilácii limbových a kosodrevinových olejov pri plese. Pred príchodom turistov ho poznali uhliari, poľovníci, drevorubači a bylinkári.
Štrbčania hrozili a aj sa r. 1860 pokúsili vypustiť pleso, aby namiesto „bezcennej mláky" získali pasienok.
Do r. 1901 patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov, vtedy ho odkúpil uhorský štát.
Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo a v zime pre chladiarenské ciele na ňom lámali ľad (bol mimoriadne čistý, preto bol oň veľký záujem, dovážali ho napríklad až do Budapešti, Berlína a Viedne).
Najstarší obraz plesa namaľoval levočský krajinár Ján Jakub Müller okolo r. 1825. Prvé seriózne merania hladiny a hĺbky uskutočnil Dionýz Dezsö r. 1875