19 máj, 2012

Štrbské Pleso (1355m)

Najvyššie položená turisticko-liečebná osada Vysokých Tatier na brehu rovnomenného plesa. Osada vznikla v roku 1873 pri Štrbskom plese, rozlohou druhým najväčším plesom na slovenskej strane Tatier. (Plocha plesa 19,8 ha, hĺbka 20m). Od vzniku je turistickým strediskom, neskôr pribúdali liečebné domy a zariadenia pre rekreačný a vrcholový šport. Výhodná poloha ponúka turistom množstvo kratších a celodenných túr. Napríklad na vrcholy Kriváň, Predné Solisko, Rysy, alebo do dolín Furkotská, Mlynická, Mengusovská, alebo po Tatranskej magistrále popod tatranskými vrcholmi.

Z histórie:

1872 - Jozef Szentiványi z Liptovského Jána postavil na brehu plesa malý zrub, ktorý o rok neskôr sprístupnil turistom
na prelome 18. a 19. storočia osadu tvorilo 15 budov so 72 hosťovskými izbami a 140 posteľami
1896 - otvorenie železničného spojenia (ozubnicová železnica) Tatranská Štrba - Štrbské pleso
1901 - Štrbské pleso so širším okolím sa stalo vlastníctvom uhorského štátu
1906 - spoločnosť Wagon Lits Cook vybudovala prvú časť komplexu reprezentačných hotelov na južnom brehu plesa (neskorší hotel Kriváň)
1912 - otvorenie železničného spojenia (elektrická železnica) Starý Smokovec - Štrbské Pleso
1918 - po vojne prevzalo osadu ministerstvo zdravotníctva, do prevádzky bol uvedený hotel Hviezdoslav
1935 - uskutočnili sa prvýkrát lyžiarske majstrovstvá FIS
1970 - vyrástol lyžiarsky športový areál s hotelom FIS, stanice elektrickej železnice a zubačky

Lyžovanie:

výborné podmienky pre bežecké trate – stopy zdravia na Jamské pleso a Popradské pleso, udržiavaný okruh v Mlynickej doline
na zjazdové lyžovanie slúži Svah Predné Solisko - sedačková lanovka do výšky 1815m, zjazdová trať je 2600m dlhá (dĺžka lanovky 935m, prevýšenie 211m)
vedľa sedačkovej lanovky je umelo zasnežovaný svah Interski osvetlený aj pre nočné lyžovanie (dĺžka 865m, prevýšenie 133m), vlek je 820m dlhý
v areáli je pripravených aj veľa bežeckých tratí, sú umelo zasnežované a osvetlené pre nočné lyžovanie

Turistika:

Na Predné Solisko (strednenáročná, poldenná)
Mlynickou a Furkotskou dolinou (náročná, celodenná)
Na Kriváň (náročná, celodenná)
Na Kôprovský štít (strednenáročná, celodenná)
Tri Studničky (nenáročná, poldenná)

Zaujímavosti:

Názov vyplýva z polohy v historickom štrbskom chotári. Prvý ho spomína Dávid Frölich r. 1644 v diele Bibliotheca seu Cynosura Peregrinantium.
Juraj Buchholtz st. hovorí r. 1719 o destilácii limbových a kosodrevinových olejov pri plese. Pred príchodom turistov ho poznali uhliari, poľovníci, drevorubači a bylinkári.
Štrbčania hrozili a aj sa r. 1860 pokúsili vypustiť pleso, aby namiesto „bezcennej mláky" získali pasienok.
Do r. 1901 patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov, vtedy ho odkúpil uhorský štát.
Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo a v zime pre chladiarenské ciele na ňom lámali ľad (bol mimoriadne čistý, preto bol oň veľký záujem, dovážali ho napríklad až do Budapešti, Berlína a Viedne).
Najstarší obraz plesa namaľoval levočský krajinár Ján Jakub Müller okolo r. 1825. Prvé seriózne merania hladiny a hĺbky uskutočnil Dionýz Dezsö r. 1875

JavaScript must be enabled in order for you to use Google Maps.
However, it seems JavaScript is either disabled or not supported by your browser.
To view Google Maps, enable JavaScript by changing your browser options, and then try again.