Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Človek zvykne na turistiku vyhľadávať vzialenejšie destinácie a bližšie okolie ako keby unikalo jeho pozornosti celé roky. Takéto pre mňa boli Malé Karpaty, vždy na dosah a predsa ďaleko. Malé Karpaty síce nevynikajú výškou svojich kopcov ale napriek tomu sú atraktívne krásou a rozmanitosťou prírody. A navyše sú veľmi vhodné aj na turistiku s menšími ďeťmi.

A tak sme sa rozhodli prebádať Malé Karpaty s deťmi teenagermi a aj s našim najmenším štvorročným Jurkom. Cieľom bolo zvoliť trasu tak, aby som ja tatko nemusel robiť nosiča pre najmenšieho. Ako východiskový bod sme zvolili Smolenice a túru so začiatkom v Hlbočianskej doline. Auto sme zaparkovali neďaleko Pivovarskej cesty, odkiaľ sa dá rychlo napojiť na turistickú značku vedúcu do Hlbočianskej doliny.

Vstup do Hlbočianskej doliny

Hlbočianska dolina je vhodná na prechádzku aj s malými ďeťmi (ale bez buginy), najprv po rovinke neskôr mierne stúpanie až sa dosaneme k záveru doliny. V závere doliny je po ľavej strane  kaplnka panny Márie Lurdskej umiestnená v malej skalnej jaskyni. Ak je dostatok vody, niekde v okolí, po pravej strane chodníka by sa mal nachádzať aj 9 m vysoký hlbočiansky vodopád, ktorý sme ale nenašli, zrejme pre nedostatok vody. Je to jediný vodopád v Malých Karpatoch. Na tomto mieste sa dá aj vyštevrať vpravo od chodníka na neďaleké skaly, ktoré poskytujú čiastočné výhľady do Hlbočianskej doliny. Ak je mokro, pri výstupe aj zostupe pozor na šmykľavý terén.



Kaplnka panny Márie Lurdskej

Výhľad do Hlbočianskej doliny

Ďalej sa dá pokračovať po zelenom náučnom chodníku alebo po modrej značke, ktoré však obe vedú na lúčku s názvom Vlčiareň. Tu sme si spravili pauzu pod mohutným dubom, vybrali sme proviant a spravili krátku obednú prestávku, odbúrali sme aj zásoby vody a výrazne sme odľahčili batohy. Rišo, 10 ročný syn si tu vytrhol jeden z posledných mliečnych zubov, tak sme ho ako sa patrí schovali ku kmeňu stromu pre ďalšie generácie.

Lúka Vlčiareň

Cestou k Čertovmu žľabu

Po prestávke sme prešli cez lúčku a napojili sa na modrú značku smerom doľava, asi po 700m po rovinke sme sa dostali na rázcestie nad Vlčiarňou. Od rázcestia sme sa pustili po zelenej značke, chodník s miernym stúpaním. Z chodníka sú zaujímavé pohľady na dubmi zalesnené svahy, ktoré svojimi bielymi vysokým kmeňmi a hustou korunou vytvárajú (aj za veľmi slnečného dňa) nepreniknuteľnú clonu pre slnečné lúče a les pôsobí temným dojmom. Asi po 600m sa chodník stáča a mi začíname prudko stúpať cez Čertov žľab. Pre nás asi najkrajší a najfotogenickejší úsek túry. Prudké stúpanie vedie cez skalný úsek, kde väčšie aj menšie skaly lemujú výstup čertovým žľabom (z toho asi aj ten názov, kamene sú porozhadzované tak ako by ich vyvrhlo samo peklo :)).

Výstup Čertovým žľabom

Po výstupe sa dostávame na modrú značku kde pokračujeme doprava na Klaužu. Doľava vedie chodník do sedla Záruby odkiaľ sa dá krátkym strmým výstupom dostať na navyšší vrch Malých karpát - Záruby. Cesta na Klaužu je pozvoľná s miernym klesaním. Z Klauže sme pokračovali po modrej značke s klesaním až na Smolenický zámok. Ako sme na našej doterajšej túre stretli minimum osôb, tak Smolenický zámok a park boli presným opakom, davy ľudí zo širokého okolia. Smolenický zámok nás očaril, zaplatili sme si prehliadku a čakajúc na vstup sme sa občerstvili v miestnom bufete.

Smolenický zámok

Tip na víkend

  • All
  • #Adrenalín
  • #Pobyty

Tip na výlet

  • All
  • Hrady
  • Jaskyne
  • Turistika
  • Výstupy
load more hold SHIFT key to load all load all