Uhrovecký hrad sme mali v hľadáčiku už nejaký ten rok, ale keďže neďaleko bývajú viacerí naši príbuzní a priatelia, paradoxne sme vždy skončili na guláši či grilovačke a na hrad sa nešlo! No v poslednom čase bolo o ňom počuť čoraz viacej i v médiách, lebo sa tam našli vzácne fresky a už sme sa pevne rozhodli, že ho čím skôr navštívime. Príležitosť sa naskytla v jednu slnečnú septembrovú nedeľu...
Približne po 1,5 hodinovej ceste autom z Nitry sme okolo pol 1 dorazili na parkovisko pod Uhroveckým hradom. Prekvapilo nás pomerne veľké množstvo ľudí, hrad zjavne patrí medzi obľúbené ciele výletov rôznych vekových kategórií. Naša rodina v trochu okresanej zostave (my s manželom, najstarší syn a dcéra a 10 ročný syn) sme rezko vyrazili lesnou cestou hore, predbiehajúc skupinku ukecaných senioriek i pár rodiniek s malými deťmi, na ktoré sme s porozumením pozerali a súčasne vychutnávali fakt, že nášho najmladšieho 4-ročného nezbedníka sme nechali doma. 😊
Cesta hore bola veľmi príjemná, vychutnávali sme si ticho lesa a neskôr aj osviežujúce kyslasté drienky, ktoré sme najprv vôbec nepoznali, no poučili nás sympatickí manželia, ktorí ich striasali z kríka. Poďakovali sme a zas o čosi múdrejší sme sa pobrali ďalej. Čoskoro sa nám pomedzi vysoké stromy ukázal hrad a po pár minútach cesty sme dorazili pred jeho bránu.
Do hradu sa vchádza po drevenom moste na dolné nádvorie, ktoré nesie stopy prebiehajúcich prác na obnove. Vpravo je zastrešená budova, ktorá je najtypickejšou časťou hradu. My sme si tu posadali na drevené lavice a dali sme si suchý obed, ktorý nám veľmi chutil. Takto posilnení sme sa pustili do prehliadky hradu, najskôr jeho južnú časť s výhľadom a potom sme prešli po drevenom mostíku popod vežu (ktorej časť sa zrútila v roku 2004) na horné nádvorie. Tam takisto všetko nasvedčovalo, že na hrade sa intenzívne pracuje: kopy veľkých i menších kameňov, piesku a rôzneho stavebného materiálu a nástrojov. A takisto bufet, okolo ktorého vládol čulý ruch. My sme však statočne odolali jeho lákadlám v podobe čapovaného piva a kofoly a pokračovali v prehliadke.
Po drevených schodíkoch sme sa dostali do priestorov severnej časti hradu, ktoré boli už dobrovoľníkmi z miestneho OZ veľmi pekne dobudované, majú nové strechy, pracuje sa na obnovení vnútorných deliacich múrov medzi miestnosťami a klenieb. V týchto priestoroch nás zaujala aj expozícia s názvom Výhľady, ktorá bola výsledkom pobytu dvoch mladých ľudí na hrade. Jedná sa o veľmi zvláštne fotografie a básne, ktoré sa sem výborne hodia (a mne osobne sa páčia, hoci - a možno práve preto – že mi pripomínajú Karikovu Trhlinu 😊). Odfotili sme všetky lákavé veci i výhľady a zišli späť na nádvorie. No zistili sme, že na jeho konci sú ešte jedny schody, kde sme neboli... a práve tam sme nakoniec naďabili na absidu bývalej hradnej kaplnky so vzácnymi freskami, ktoré boli očiam ľudí tak dlho schované. Ani teraz neboli celkom prístupné, azda kým nebudú očistené a zakonzervované...
Po tomto príjemnom prekvapení nám už nič nebránilo dať si skvelé čapované pivo a kofolu, z ktorých zisk pôjde tiež na obnovu hradu. 😊 Spokojní sme sa vydali na spiatočnú cestu, ktorá by bola tiež príjemná, nebyť častých prestávok medzi lesným porastom... Bol to veľmi vydarený výlet, ktorý si musíme o nejaký ten rôčik isto zopakovať.
