Vlkolínec, malebná pestrofarebná dedinka v kopcoch pri Ružomberku. Za UNESCO pamiatku ju vyhlásili v roku 1993. Dovtedy pokojný život obyvateľov narušil nový element – turisti. Turisti, ktorí lezú s fotoaparátom prinajlepšom do záhrady alebo až priamo do kuchyne. No koho by to bavilo. A ešte sa pritom vľúdne usmievať : ) Nuž ale taký je údel obyvateľov Vlkolínca – živého skanzenu.

Vlkolínec sme sa rozhodli navštíviť pri návrate zo Štrbského plesa na rodnú hrudu (Nitra). Mali sme to po ceste, krátka zachádzka. Po odbočke z hlavnej cesty autom prechádzame cez potok Revúca a za chvíľu sa dostávame na úzku asfaltovú cestu stúpajúc do nášho cieľa. Cesta je pomerne úzka a ak sa chcete vyhnúť oproti idúcemu autu musíte na to využiť pomerne časté rozšírenia cesty.

Dnes bol vo Vlkolínci pokoj, na parkovisku bolo len pár áut. Bol pondelok, ale pre Vlkolínčanov pravdepodobne nedeľa – deň oddychu. Dnes sa za parkovanie neplatilo, nevyberalo sa vstupné, neboli otvorené expozície.

Siluetu Vlkolínca nezameniteľne dopĺňa vrch Sidorovo (1099m), na ktorý OZ Vlkolínec organizuje každoročne na Veľkonočnú nedeľu turistický výstup.

Pre architektúru Vlkolínca su typické drevené zrubové domčeky. Drevo na stavbu získavali pôvodný obyvatelia z okolitých lesov. Na vyrovnanie svahovitého terénu sa používal murovaný kameň. Tento múr bol zdvihnutý vyššie nad terén a tvorí (pre Vlkolínec) typický sokel domu, ktorý sa farebne líši oproti namaľovaným dreveným stenám domu. Strechy domov sú sedlové, majú šindľovú drevenú krytinu. Štít strechy zvykne byť ukončený polkružím.

Stredom dediny tečie potok, ktorý pramení pod svahmi Sidorova. V minulosti slúžil  Vlkolínskym ženám na pranie bielizne a na napájanie dobytka. V hornej časti Vlkolínca je postavená maketa veterného mlyna, ktorá zaujala hlavne nášho najmenšieho, ktorý sa bavil aj hádzaním kamienkov do potoka.

Prechádzajúc sa uličkami rozmýšľam, koľko je tu ešte pôvodných miestnych obyvateľov, nakoľko značky áut pred domami svedčia o dobrej kúpyschopnosti našich západných bratov z BA, SC, PK.

Vstup do Vlkolínskeho betlehema (aj so svojim strážcom) bol počas našej návštevy zavretý. Ide o projekt rezbára Rastislava Sabuchu, ktorý sa snažil zachytiť Vlkolínec starých čias. Pri najbližšej návšteve si určite nenecháme ujsť.

Video z betlehema

Ak by ste si chceli urobiť výstup na Sidorovo, dostanete sa tam po žltej značke na Vlkolínske lúky, odtiaľ po červenej na vrchol. Výstup trvá asi 1,5 hodiny.

Do Vlkolínca sa ešte vrátime, ale nebude to v pondelok 😊Zaujímal by ma aj Vlkolínec aj z vnútra, ako ľudia bývali, žili, spali, varili.