Pri tvorbe akčného programu (náročnejšie aktivity bez malých detí a manželky :) počas našej tohtoročnej dovolenky na Horehroní som sníval, že sa opäť vydám v ústrety dobrodružstvu smerom na Klenovský Vepor. Nie je to zvlášť frekventovaná turistická trasa, ale stojí za to.
Okrem toho, že skrýva mnoho krásnych zákutí, vždy sa mi pred očami vynoria príjemné spomienky na priateľskosť miestnych ľudí, tak zriedkavú u nás na západe. Ale o tom niekedy inokedy.
Situácia sa však vyvíjala trochu inak. Krátkodobé aktivity s deťmi neustále odsúvali môj štart a zároveň som pociťoval potrebu začať niečím ľahším. „OK, ako predjedlo si dáme chodník Jakuba Surovca“, povedal som si a plán na zajtrajší deň bol na svete. Nedávno vybudovaný (2010) chodník, venovaný známemu zbojníkovi z 18. storočia, začína a končí v blízkosti kultového salaša Zbojská stojaceho pod storočnou lipou na lúke popri ceste z Pohronskej Polhory do Tisovca (na okraji Muránskej planiny). Je to náučný chodník pre labužníkov, ktorý vás za necelé dve hodiny prevedie lúkami, lesom či kaňonom Čertovej doliny a sprostredkuje vám nielen utešené výhľady ale aj množstvo informácií o prírodnom bohatstve, zaujímavých postavách z histórii i salašníctve v týchto končinách. Zažijete dobrodružstvo na rebríkoch, drsné stupáky aj lightový terén.
Keď som už chcel vyraziť autom k salašu, kde sa chodník začína, so zdesením som zistil, že budovatelia miestnej kanalizácie skončili s prácami práve na mieste, kde ústi príjazdová cesta od našej chaty. Nevzdal so to a za hodinu som stál pred vstupnou bránou k salašu. Pešia cesta tam však tiež nebola nezaujímavá. Dušu potešila až idylicky vyzerajúca, horáreň pripomínajúca stavba, ozubnicová železnica so stanicou, ktorou prechádzajú denne 3 vlaky jedným a 3 vlaky druhým smerom :) a hlavne všade naokolo objímajúci bukovo-smrekový les.
Tento rok ma chodník vítal nespočetným množstvom jesienok, ktoré sa ružoveli v tráve pri vstupe na salaš. Na chodníku bolo oveľa viac turistov ako obyčajne. Po výstupe lúkou na výhliadkovú vežu a ku drevenej soche zbojníka Jakuba Surovca v nadživotnej veľkosti na vrchole kopca sa predo mnou otvorila panoráma akoby s paletou v podobe informačnej tabule o vrchu Remetisko, kde pôsobil pustovník Ján Remeta. Turistická trasa pokračuje lesom prudko nadol k informačnej tabuli o poľovníctve v okolitých horách, ktorú bolo po minulé roky kvôli vysokej bylinnej vegetácii dosť ťažké nájsť :) S týmto miestom sa mi spája humorná príhoda. Pred pár rokmi som tu stretol starší manželský pár z Česka, ktorý hľadal cestu z týchto húštin. Po tom, ako som ich po pamäti previedol cez inkriminovaný úsek, sme sa zhodli, že dobrodružstvo, o ktoré sú českí turisti doma ukrátení, začína až vtedy, keď sa stratí značka :)
Cestu lesom lemovanú potôčikmi prerušil len priechod popod opravenú Masarykovu cestu do Tisovca a neskôr 30 metrový viadukt, po ktorom prechádzajú spomínané vláčiky-motoráčiky. Neďaleko odtiaľ chodník vstúpil do krasovej Čertovej doliny so strmou odbočkou ku Čertovej jaskyni. Žiaľ, vstúpiť do nej sa nedá, no fotografie a text na informačnej tabuli tento výlet plne nahradia. Po návrate do Čertovej doliny sa chodník začal nápadne zužovať a skalné steny dvíhať. Pár desiatok metrov proti toku riečky a objavili sa rebríky. Tak ako mostíky v lese aj tie by potrebovali výmenu.
Stúpanie v koryte divokej riečky vystrieda asi 200 metrový pochod s miernym stúpaním, od ktorého sa chodník odpája do najväčšieho, záverečného stupáku, pri ktorom sa rozbúši srdce aj najtrénovanejšiemu športovcovi. Zrazu sa ocitám vonku z lesa a v diaľke pred sebou rozoznávam údiareň dorábajúcu syry pre salaš a stádo oviec s bačom v maskáčoch. Ďalších 500 metrov a už sedím na káve s originálnymi muránskymi buchtami v kaviarni u Falťanov. Okrem ubytovania ponúkajú aj jazdenie na koni. Oveľa viac služieb pre návštevníkov je však pripravených na salaši vedľa. Prevádzkujú tam turistickú informačnú kanceláriu spojenú s predajom suvenírov a produktov z ovčieho syra, požičovňu bicyklov, školu jazdenia na koni, vozenie na poníkoch a koči, poskytujú ubytovanie a spoločenské priestory, vybudovali detské ihrisko. Na pódiu často hrá ľudová hudba a na terase cigánske kvarteto z Čierneho Baloga. Škoda, že im vyhorela koliba v sedle Chlipavica so skromnými stravovacími a ubytovacími kapacitami a súčasne sa pokazil motor starého Fordu, ktorý tam dlhé roky vozil dobrodruhov ako tzv. Zbojnícka strela. V cene dopravy bol totiž ozbrojený prepad zbojníkmi alebo modernejšia verzia – rukojemnícka dráma v podaní šoféra.
A to nehovorím o široko-ďaleko preslávenej kuchyni za dobrú cenu, podávanú krojovanými dievčencami a mládencami v priestrannej drevenici salaša plnej artefaktov z niekdajšieho života pastierov oviec. Ako hovoria dievčence, makové šúľance sú tam preto také chutné, lebo ich šúľajú na svojich stehnách :) Treba už len prísť a ochutnať. Na Klenovský Vepor som sa už toto leto nedostal, ale som rád, že som si opäť prešiel chodník Jakuba Surovca. Je to ako s Winnetouom – môžete tie filmy vidieť stokrát a stále si ich radi zasa pustíte...
