Červený kláštor (oficiálne Lechnický kláštor) sa nachádza na území obce Lechnica. Červená farba striech kláštorných objektov sa prejavila v názve Červeného kláštora. Červený kláštor je od roku 1970 národná kultúrna pamiatka.

Červený Kláštor, GPS: 49.399122, 20.416125

História

Na postavenie Červeného kláštora dal súhlas kráľ Karol I Róbert z Anjou (1288 - 1342). Počiatky existencie kláštora sú úzko späté s pôsobením dvoch reholí kartuziánov (1320 – 1567) a kamaldulov (1711 – 1782). Obe rehole patrili pustovníckym reholiam. Mnísi pustovníci žili v v uzavretej časti kláštora - klazúre (lat. clausus, t. j. uzavretý). Bývali v samostatných domčekoch (celiach) s malými záhradkami. Pre obe rehole platili striktné pravidlá - zásada mlčanlivosti a striedme stravovanie.

Červený kláštor

Autor: Jerzy Opioła - Vlastné dielo, CC BY 2.5, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=1364711

V prvej polovici 15. storočia bol Červený kláštor dobitý husitskými vojskami. Po ďalšom obliehaní začiatkom 16. storočia mnísi kláštor opustili. Kláštor upadal. V roku 1609 kláštor nadobudol Štefan Thököly, v roku 1625 Pavol Rákóczi.



Začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do rúk cirkvy. Majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý po svojej smrti v r. 1705 kláštor v testamente odkázal benediktínskej reholi – kamaldulom. Príchodom kamaldulov začala nová etapa rozmachu Červeného kláštora. Celý objekt dali zrenovovať v duchu dobového slohu – baroka. V roku 1747 bol zrekonštruovaný aj kostol, ktorý z celého kláštorného komplexu predstavuje najmonumentálnejšiu stavbu. Exteriér kostola ostal zachovaný v gotickom slohu, interiér bol obnovený v duchu baroka. 

Z mníchov pôsobiacich v kláštore sa do našich dejín významne zapíslali mních Cyprián - zberateľ liečivých rastlín, známy svojím herbárom, ktorý mal svojho času v objekte zriadenú lekáreň, preslávenú v široko ďalekom okolí. Ďalším miníhom bol Romuald Hadbavný známy latinsko-slovenským slovníkom.

Mních CypriánMních Cyprián z Červeného Kláštora, vlastným menom František Ignác Jaschke (1724 - † 1775, Červený kláštor) bol kamaldulským mníchom, najznámejším rehoľníkom pôsobiacim v Červenom kláštore. Cyprián vynikal v oblasti medicíny, farmácie, alchýmie a botaniky.

Písal vedeckú literatúru, zbieral ľudovú slovesnosť. Známym sa stal aj kvôli jeho liečiteľským schopnostiam vyhľadávali, ľudia ho vyhľadávali zo širokého okolia.Za utŕžené peniaze založil lekáreň v Červenom Kláštore. Najviac ho preslávil herbár, ktorý vytvoril v rokoch 1765 - 1771. Fotokópia herbára je súčasťou expozície v Červenom kláštore. Herbár má 97 strán, ktoré tvorí 283 vylisovaných rastlín zozbieraných v oblasti Pienin a v Belianskych Tatier.

Legenda hovorí, že mních Cyprián si zhotovil krídla, s pomocou ktorých v okolí Červeného Kláštora poletoval :) Aké by bolo lepšie štartovacie miesto pre Cypriánové dobrodružstvá ako Tri Koruny? Cypriánové lietanie už vyše 200 rokov nedá spávať historikom, technikom a spisovateľom.

Nariadenie cisára Jozefa II. z roku 1782 o zrušení niektorých reholí nepriaznivo zasiahlo ďalší rozvoj kláštora. Rehoľníci museli kláštor opustiť. V roku 1820 František I. Habsburský daroval kláštor gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. Napriek tomu kláštor naďalej upadal, dielo skazy zavŕšil veľký požiar z roku 1907. A už sme v nedávnej minulosti :) Vďaka nadšencom z Klubu slovenských turistov v Prešove sa podarilo po roku 1918 opraviť niektoré časti areálu. Napriek venovanému úsili mal kláštor bližšie k zrúcanine ako objektu ako si ho pamätali mnísi.

Komplexná rekonštrukcia Červeného kláštora prebiehala v rokoch 1956 - 1966. V roku 2007 bola ukončená ďalšia etapa reštaurátorských prác v Kostole sv. Antona Pustovníka. Kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície.

Expozície

  • V rokoch 1999 – 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne.
  • Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil Pamiatkový úrad SR.
  • Muzeálna expozícia - prináša vzácne umelecko-historické pamiatky z Červeného Kláštorapribližuje históriu a kláštorný život mníchov v štyroch obdobiach (1320 – 1567 kartuziánsky kláštor, 1569 – 1710 kláštor v majetku svetského panstva, 1711 – 1782 kamaldulský kláštor, od roku 1782 kláštor v majetku cirkvi a štátu).

Tip na výlet

  • All
  • Hrady
  • Jaskyne
  • Turistika
load more hold SHIFT key to load all load all

Hrady, zámky, zrúcaniny

  • Blatnický hrad

    Blatnický hrad

    Blatnický hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa na strmom kopci neďaleko rovnomennej obce Blatnica. Bol postavený v 2. polovici 13. Read More
  • Hrad Muráň

    Hrad Muráň

    Muráň je zrúcanina hradu na sever od obce Muráň, na vrchu Cigánka (935 m n. m.), na južnom okraji Muránskej planiny. Hrad Muráň je tretí najvyššie položený slovenský hrad. Hrad bol postavený Read More
  • Lietavský hrad

    Lietavský hrad

    Lietavský hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa 10 km južne od Žiliny nad obcou Lietava. Zrúcaniny hradu patria medzi najrozsiahlejšie Read More
  • Turniansky hrad

    Turniansky hrad

    Turniansky hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa nad obcou Turňa nad Bodvou, na krasovom kopci v Národenej prírodnej rezervácii Turniansky Read More
  • Kamenický hrad

    Kamenický hrad

    Kamenický hrad je zrúcanina hradu nad obcou Kamenica. Hrad Kamenica leží severozápadne odhistorického mesta Sabinov na vápencovom brale v pohorí Čergov. Stredná časť vápencového brala Read More
  • Spišský hrad

    Spišský hrad

    V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších Read More
  • Červený kláštor

    Červený kláštor

    Červený kláštor (oficiálne Lechnický kláštor) sa nachádza na území obce Lechnica. Červená farba striech kláštorných objektov sa prejavila v názve Read More
  • Budatínsky hrad

    Budatínsky hrad

    Budatínsky hrad sa nachádza v Žiline, mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Hrad je zrekonštrouvaný a sprístupnený verejnosti. Vedľa Read More
  • 1
  • 2
  • 3
  • 4