Vyhľadaj hrad, zámok, zrúcaninu

Kraj
Prístup
Typ

Hrad Korlátka (Cerovský hrad)


POISTENIE DO HÔR. Idete do hôr na turistiku? Neriskujte, poistite so ONLINE. Poistenie na 1 deň 0,70€.
Autor: Miro Svorc, CC BY-SA 3.0
Typ: Hrad, Zrúcanina

Kraj: Trnavský

Prístup: 10 - 20 min

Expozícia: Nie

Sprievodca: Nie

Vstupné: Nie


Korlátka je zrúcanina gotického hradu na krátkom skalnatom zalesnenom výbežku, na západnej strane Malých Karpát. Vypína sa nad záhorskou obcou Cerová (Lieskové) – časť Rozbehy. Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1289, aj keď je možné, že je starší. Podľa niektorých listín boli základy hradu postavené už v roku 1041 a vlastnil ho rod Abovcov. Ak by to bola pravda, patril by k najstarším písomne doloženým hradom na Slovensku.

Ako predsunutá pevnosť v stredoveku strážil tzv. Českú cestu (Via Bohemica), ktorá prechádzala horským priesmykom. Pôvodná pevnosť sa volala Konrádov Kameň – Konradstein, pravdepodobne podľa stavebníka, neskôr skomolením vznikol názov Korlát a pridaním maďarského – kö (kameň) vznikol názov Korlátkö, čo znamená „hradné opevnenie“ alebo „hradba“. Z neho sa odvodili názvy Korlátko, Korlátka. Iné názvy: Korlátsky hrad, Korlátky, 1324 Korlathkeu, 1399 Korlathkw, Kunradstayn, 1443 Koratowe Kameny, Kunradi Lapide, Karlátkó, hrad Korlát(kö)

Ako hrad vyzeral

V pôvodnej pevnosti stála nad menším palácom okrúhla (na Slovensku ojedinelá) veža. Takýto valcovitý typ veže bol skôr typický pre české krajiny, súviselo to pravdepodobne s obchodnou Českou cestou, ktorá viedla okolím. Hradný areál chránil múr, ktorý tvoril malé nepravidelné nádvorie. Keď sa majiteľmi stali Osvald z Bučian a jeho syn, 2-násobne rozšírili sídlo, vybudovali opevnené predhradie, prestavali budovy horného hradu, vznikol nový palác. Vybudovali druhé predhradie s hospodárskymi budovami, klinovými piliermi a baštou na východnom nároží spevnili hradbu, ktorá bola dobre odolná voči delostreľbe. Obranu hradu zabezpečovala hlboká priekopa, ktorá nadväzovala na skalnú stenu. Zachované ruiny hradu Na vrchole hradnej skaly sa zachovala časť spomínanej valcovitej veže, pod ňou sú zvyšky paláca horného hradu so zachovanými časťami stropov, tehlového krbu a hradieb. Najlepšie je zachovaná hospodárska budova v predhradí. Z hradieb prvého predhradia dnes stoja len osamelé úseky hradieb a stien hospodárskych budov. Z rozsiahleho vonkajšieho predhradia sa najlepšie zachovala čelná hradba, vybavená strieľňami a hospodárska budova pri vstupe.

Hrad Korlátka - pôdorys

Orientácia na hrade



Zvyšky hradných múrov sú roztrúsené po priestore. Pri bráne pred vstupom je informačná tabuľa o histórii hradu, s popisom častí hradu, nákresom a pôdorysom. Informácie dopĺňajú dobové fotografie. Druhý panel o obnove hradu sa nachádza v severnej časti zrúcanín. Po vstupe sa môžete rozhodnúť, ktorým smerom začnete prehliadku. Ak pôjdete rovno, prídete na „križovatku“ – vľavo smerom na JZ sa dostanete k jaskyni a po chodníku na menšiu vyhliadku bez lepších výhľadov. Je tu lavička, kde si možno oddýchnuť a pokochať sa okolím. V pozadí je vidieť aj vrcholky veterných elektrární. Od „križovatky“ vedú schody do hornej severnej časti hradu, sem sa dostanete aj chodníkom po pravej strane. Nachádza sa tu vyhliadka s dreveným zábradlím, ktorá ponúka pekné výhľady na severnú a západnú stranu – vidieť Záhorie a obec Cerová. Na vyhliadku vedie drevený rebrík. Nachádza sa tu aj už spomínaný druhý informačný panel o obnove hradu. Najzaujímavejšia je západná strana hradu, kde sú najvyššie položené miesta a vidieť odtiaľ aj vnútro hradu. Vedie sem cestička so zábradlím. V minulosti bol areál hradu zarastený náletovými drevinami. Dnes je však dobre priechodný, sú tu vyšliapané chodníčky. Treba byť opatrný, terén je dosť členitý.

Hrad Korlátka

Foto: Lure, CC BY-SA 3.0

Osobnosti na hrade

1289 – Ugrin (Uhrin) syn Kazimíra z rodu Hont – Poznanovcov (prvá zmienka o hrade, nie je overená listinami)
Začiatok 14.storočia – Matúš Čák Trenčiansky, o hrad prišiel v bitke pri Rozhanovciach s uhorským kráľom Karolom I. Robertom z Anjou Ulving z Harzendorfu, v roku 1317 mu mal Matúš Čák vyplatiť odstupné
1321 – kráľovský majetok
1394 – Stibor zo Stiboríc (hrad mu daroval kráľ Žigmund Luxemburský za verné služby)
1414 – Stibor II., po smrti otca
– kráľovský majetok, po smrti Stibora II., lebo nemal potomkov kráľ Žigmund bol na hrade niekoľko krát
1444 až 1445 – Ján Moravanský, (Ján z Moravian) lúpežný rytier – V búrlivom pohusitskom období prepadával široké okolie
1445 – Mikuláš Uljakuy, vyslobodil hrad z rúk Jána z Moravian
1452 – Osvald z BUČIAN, ktorý odkúpil hrad za 4 000 zlatých dukátov k hradu patrili dediny Nádaš, Jablonica, Svätý Jur (dnešné Prievaly), Novesko, Podhradie (Lieskové), Trstín, Hlboké, Osuské, Kropno Osvaldovmu synovi skonfiškovali majetky – bol neverný panovníkovi Matej Korvín – kráľovský majetok
1485 – Ján Plakner, člen rytierskeho rádu, Matej Korvín mu hrad predal za 6 000 dukátov Hrad však naďalej užíval pán z Bučian Župan František NYÁRY hrad zdedil po vymretí rodiny
1578 – spolumajiteľom hradu Gašpar Pongrácz a jeho brat Ján z Oponíc
Do roku 1700 – sa tu vystriedali Pongráczovci aj Appónyiovci
1645 – počas vlastníctva Apponyiovcov hrad nakrátko obsadili povstalci Juraja I. Rákocziho, ktorí však zakrátko odišli majetkový podiel tu mal aj šľachtický rod Wiindisschgrätzovcov – hrad im patril až do konca 2.svetovej vojny
1740 – sa hrad používal na hospodárske účely, bývalo tu len niekoľko drábov (hajdúchov), ktorí strážili väzňov v hradných pivniciach Aj keď bol hrad zachovalý, panstvo sa presťahovalo do kaštieľov v Jablonici, Lieskovom, Trstíne
Po roku 1740 zostal hrad opustený

Prístup k hradu

  • z obce Cerová – hrad je vzdialený asi 3 km
  • z Rozbehov – Žltá žltá značka – vzdialený 1 km (od značky odbočkou 5 min)
    Autom sa dostanete do obce Cerová – časti Rozbehy, na križovatke v Rozbehoch odbočiť doprava, smerom na západ. Potom treba ísť stále rovno až ku koncu obce, kde je parkovisko kúsok za cintorínom. Pokračovať treba popri cintoríne cestou, ktorá vedie popri rozhľadni Rozbehy až k osamelej chatke. Za chatkou začína les. Pri chatke môžete tiež odstaviť auto. Hrad je odtiaľto vzdialený asi 5 – 10 minút cesty. Nachádza sa tu aj smerovník. Upozornenie – treba ísť cestou presne oproti chatke úzkym pásom lesa, cez lúku (nie cestou naľavo od chatky, tá vedie k obci Prievaly). Zákaz vstupu na súkromný pozemok podľa uváženia môžete ignorovať. O pár minút prídete na hrad.
  • z obce Prievaly po Žltá žltej značke, cez les ku chatke trvá cesta 1 a ¼ hodiny, odtiaľ 5 minút na hrad
  • z obce Jablonica po Å½ltá žltej značke, hrad je vzdialený asi 6 km
  • z obce Buková – Zelená zelená značka (Buková – Rozbehy – Korlátko – Rozhľadňa Rozbehy (446 m) – Vápenková skala (469 m) – Hrubý Kamenec (405 m) – Buková (vodná nádrž) – Brezinky – Buková)
  • od vodnej nádrže Buková – Modrá modrá značka
  • z doliny Raková – Zelená zelená značka

Mapa

Zaujímavosti

  • Pod Prievalmi je vybudovaná sústava podzemných chodieb – katakomb. Tu sa našiel aj veľký poklad, ktorý obsahoval niekoľko zlatých tehličiek.
  • Nad obcou v kopci je malá jaskynná diera, o ktorej sa hovorí, že je to vraj tajná chodba, ktorá vedie z neďalekého hradu Korlátka.
  • Neďaleko hradu sa nachádza rozhľadňa Rozbehy a na Vápenkovej skale veterný park s prvou veternou elektrárňou na Slovensku, vzdialený asi 1 km od hradu.

Povesti a legendy

Čertova brázda

Gróf Osvald, hradný pán, mal brata Petra. Ten bojoval proti Turkom a dostal sa do zajatia. Namiesto toho, aby mu Osvald zo zajatia pomohol, potešil sa, že sa s ním nemusí deliť o majetok. Po rokoch, keď to Osvald najmenej čakal, Peter sa vrátil a žiadal si svoj podiel. Bratia sa pohádali a Osvald sa rozhodol, že sa Petra zbaví. Zašiel k bylinkárke, aby mu pripravila jedovatý odvar, od ktorého naveky zaspí. Odvar nalial Petrovi do vína, ale skôr ako sa Peter napil, znovu došlo k hádke. Osvald sa zaprisahával, že ho ani čert neprinúti, aby kvôli Petrovi svoj pozemok rozdelil hranicou. V tom momente tak silno zahrmelo, že Petrovi od ľaku vypadol pohár z ruky a otrávené víno sa vylialo. Oblohu zahalila čierňava a po pozemku kráčal za ohnivým pluhom obrovský rohatý čert Asmodeus. Lucifer, ktorý všetko sledoval v pekelnom zrkadle, ho poslal vyriešiť spor medzi bratmi.

Čert vyoral hlbokú brázdu a majetok spravodlivo rozdelil. Asmodeus chcel Osvalda potrestať a zobrať ho do pekla. Načiahol sa za ním, ale Osvald utekal, koľko mu sily stačili. Potkol sa a spadol do hlbokej brázdy, čo mu zachránilo život. Asmodeus ho nenašiel, tak zobral do pekla aspoň dušu zlej bylinkárky. Táto príhoda priviedla bratov k rozumu a odvtedy žili a hospodárili v bratskom porozumení. Hlboká vyoraná brázda sa odvtedy volala ČERTOVA BRÁZDA. Dlho určovala hranicu medzi Prešporskou a Nitrianskou stolicou.

V inej verzii povesti sa hovorí, že Osvald chcel naozaj na radu svojej chyžnej Petra otráviť. Chystali sa tak urobiť na hostine, ktorú pripravovali na jeho počesť. Práve keď sa rozhodovali o jeho osude, Peter otvoril dvere do komnaty a začul, čo chystajú. Nahnevaný dlhšie nečakal, sadol na koňa a vybral sa na kráľovský dvor. Kráľ svojho oddaného turkobijcu vypočul, vyslal vojakov a úradníkov, aby nastolili poriadok. No Osvald hrad bránil a kráľovskú armádu porazil. Natešený potom vyhlasoval, že na jeho pozemkoch nikto nebude stavať hranice, ani keby prišli samotní čerti z pekla. Ďalej príbeh pokračuje rovnako. Iba prekvapený Lucifer v zrkadle sklamane pozeral, ako sa bratia uzmierili a odvtedy žili v zhode a porozumení.

A ako vlastne vznikla Čertova brázda ? Vznikla pravdepodobne počas bojov, keď vojaci takmer za jednu noc vykopali sústavu zákopov, valov a priekop na svoju obranu. Bolo to práve na miestach, kde sa stretali majetky dvoch mocipánov. A pretože si všetci chránili každú piaď zeme, dochádzalo k častým sporom. Asi takto vznikol aj základ tejto ľudovej povesti.

Ako sa kráľ Žigmund liečil na hrade Korlátko

Túto kurióznu, ale skutočnú udalosť zaznamenal kronikár v roku 1404. Keď sa panovník vracal z vojenského tábora pri Znojme, cestou ho postihli zdravotné problémy – dostal koliku s prejavmi úplavice, infekčnej hnačky, možno červienky. Žigmund bol presvedčený, že sa ho niekto pokúsil otráviť vo vojenskom tábore počas návštevy u princa Alberta. Niektorí kronikári dokonca píšu, že to mohol byť Žigmundov brat Václav IV., ktorý mu po prudkej výmene názorov nalial do vína jed. Panovníkovým dôverníkom niekto poradil, že na hrade Korlátko sa práve nachádza slávny a „zázračný“ lekár zo Švábska. Preto ich cesta smerovala na hrad.

Žigmundov životopisec, Eberhard Windeck, zase spomína, že zázračného felčiara poslalo za kráľom na hrad Korlátko rakúske knieža Viliam. Nech to bolo tak či tak, isté je, že felčiar panovníka liečil svojskými metódami. Žigmund liečbu napodiv prežil a neskôr celkom vyzdravel. No a aké liečebné metódy slávny liečiteľ používal? Hneď po príchode, bez ohľadu na panovníkove postavenie, dal Žigmunda na hradnom nádvorí zavesiť za nohy dolu hlavou, aby otrávené víno a iné škodlivé látky z neho vytiekli. Iná verzia hovorí, že liečiteľ zavesil nahého kráľa do konského postroja nohami nadol, a 2 dni do neho nalieval liečivé bylinkové odvary, ktoré spodným otvorom sedla vychádzali z tela von a prečistili mu vnútornosti. Tak sa mu podarilo odstrániť z tela jed a vďaka tomuto „jednoduchému“ zákroku panovník prežil. Či sa lekárovi za „ponižujúce“ liečenie odmenil, kroniky nezaznamenali.

Hajdúsi na Cerovskom hrade

Na Cerovskom hrade, zvanom aj Korlátko, žil pán, ktorý si vyslúžil prezývku „Zloduch“. Bolo to preto, lebo so svojimi poddanými zaobchádzal kruto a bez milosti ich dával palicovať na dereši. Jedného dňa sa stalo, že poddaný Mišo ochorel a nedostavil sa na panské. Pán prikázal drábom, aby Miša, aj keď sa nevládal pohnúť, doviezli do hradu a vymerali mu rovných 30 palíc. Tak sa stalo a keď dobitého polomŕtveho Miša nakladali na voz, odrazu sa na hrade objavilo 12 hôrnych chlapcov pod vedením Jánošíka. Zbojníci pandúrov pochytali, poviazali a prezliekli sa do ich šiat. Jánošík s niekoľkými zbojníkmi vošli do hradu, pána priviazali na dereš a vyplácali ho dovtedy, kým svojim poddaným nesľúbil, že bude k ním spravodlivý a už nikdy nebude s nimi zaobchádzať kruto. Všetci ľudia v panstve si vydýchli a pán už na nikoho ani len krivo nepozrel a polepšil sa.

Tip na víkend

  • All
  • #Adrenalín
  • #Pobyty

Tip na výlet

  • All
  • Hrady
  • Jaskyne
  • Turistika
  • Výstupy
load more hold SHIFT key to load all load all
Plavecký hrad
Zrúcanina Plaveckého hradu stojí nad obcou Plavecké Podhradie, na vápencovom výbežku vrchu Pohanská, na západnom okraji Malých Karpát. Hrad postavili na strategicky významnom mieste, ako kráľovskú...
Viac info
Tematínsky hrad (Tematín)
Tematín je malebná zrúcanina v JZ časti pohoria Považský Inovec , v katastri obce Lúka, neďaleko Piešťan. Predpokladá sa, že vznikol ako kráľovský hrad, po roku 1242 , tesne po tatárskom...
Viac info
Hrad Korlátka (Cerovský hrad)
Korlátka je zrúcanina gotického hradu na krátkom skalnatom zalesnenom výbežku, na západnej strane Malých Karpát. Vypína sa nad záhorskou obcou Cerová (Lieskové) – časť Rozbehy. Prvá zmienka o hrade...
Viac info
Hrad Ostrý Kameň
Hrad Ostrý Kameň sa nachádza na hlavnom hrebeni Zárub, nad obcou Buková, neďaleko Smoleníc. Môže sa popýšiť niekoľkými zaujímavosťami. S výškou 576 m n. m. je najvyššie položeným hradom v Malých...
Viac info
Hrad Šášov
Hrad Šášov sa nachádza na severnom okraji Štiavnických vrchov, vypína a na brale nad meandrom Hrona. Rok vzniku hradu nie je známy, predpokladá sa polovica 13. storočia. Prvá písomná zmienka je až z...
Viac info
Súľovský hrad
Súľovský hrad je zrúcanina hradu v Súľovských skalách. Hrad bol postavený v prvej polovici 15. storočia ako strážny hrad na ochranu obchodnej cesty. Hrad sa týči na mohutnom skalnom bradle vo výške...
Viac info
Oponický hrad
Oponický hrad je zrúcanina hradu na západnom výbežku pohoria Tríbeč, asi 2 km juhovýchodne od obce Oponice. Postavený bol asi v druhej polovici 13. storočia, prvá písomná zmienka je z roku 1300....
Viac info
Gýmeš
Hrad Gýmeš je rozsiahla zrúcanina hradu v pohorí Tríbeč, asi 5 km od obce Jelenec (pôvodne Gýmeš). Postavený bol v polovici 13. storočia na vrchu Dúň vo výške 514m. Prvá písomná zmienka je z roku...
Viac info
Hrad Hrušov
Hrad Hrušov je zrúcanina gotického hradu v pohorí Tríbeč, neďaleko Topoľčianok. Leží v nadmorskej výške 488m neďaleko vrchu Skalka, na osamotenom skalnom výbežku, čo vytvára neopakovateľnú scenériu....
Viac info
Budatínsky hrad
Budatínsky hrad sa nachádza v Žiline, mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Hrad je zrekonštrouvaný a sprístupnený verejnosti. Vedľa hradu sa nachádza najstarší park v Žiline a okolí...
Viac info
Starhrad
Starhrad (alebo Starý hrad, Starigrad, Varínsky hrad) je zrúcanina hradu týčiaca sa nad Váhom vo výške 475m neďaleko Nezbudskej lúčky. Hrad bol postavený na ochranu starej cesty vedúcej Považím...
Viac info
Čachtický hrad
Čachtický hrad je zrúcanina hradu v Malých Karpatoch medzi obcami Čachtice a Višňové. Čachtický hrad bol postavený v prvej polovici 13. storočia. Jeho úlohou bolo strážiť západnú hranicu Uhorska....
Viac info
Lietavský hrad
Lietavský hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa 10 km južne od Žiliny nad obcou Lietava. Zrúcaniny hradu patria medzi najrozsiahlejšie a najlepšie zachované na Slovensku. Hrad bol postavený v druhej...
Viac info
Blatnický hrad
Blatnický hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa na strmom kopci neďaleko rovnomennej obce Blatnica. Bol postavený v 2. polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1300 kedy bol jeho...
Viac info
Oravský hrad
Oravský hrad je považovaný za jeden najkrajších hradov na Slovensku. Nachádza sa v obci Oravský Podzámok. Je to výrazná dominanta oravského regiónu - vypína sa na bralovom útese Skrušínskeho...
Viac info
Dračí hrádok
Dračí hrádok sú zrúcaniny hradnej veže. Leží v južnej časti Malých Karpát, juhovýchodne od obce Borinka, nad dolinou Stupavského potoka. Z Dračieho hrádka sa zachovali len zvyšky múrov vstupného...
Viac info
Hrad Pajštún
Hrad Pajštún je zrúcanina hradu, z ktorej sa zachovala značná časť múrov. Nachádza sa nad obcou Borinka, na juhozápadnej strane Malých Karpát. Stavba hradu sa datuje do 13. storočia. Patril do...
Viac info
Kežmarský hrad
Kežmarský hrad (alebo aj Kežmarský zámok) sa nachádza v meste Kežmarok, pod Zámockým kopcom. Kežmarský zámok bol postavený na základoch kláštora na prelome 14. a 15. storočia. Pôvodne bol postavený...
Viac info
Hrad Divín
Hrad Divín je zrúcanina hradu. Nachádza sa priamo v obci Divín, asi 15 km severozápadne od Lučenca. Postavený bol na prelome 12. a 13. storočia ako ochrana cesty do stredoslovenskej oblasti. Prvá...
Viac info
Hrad Šomoška
Hrad Šomoška je zrúcanina hradu. Nachádza sa 10 km južne od Fiľakova, takmer na slovensko – maďarskej štátnej hranice. Hrad nesie meno maďarskej obce Somoskő, nad ktorou sa vypína. Hrad vznikol na...
Viac info
Turniansky hrad
Turniansky hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa nad obcou Turňa nad Bodvou, na krasovom kopci v Národenej prírodnej rezervácii Turniansky hradný vrch. Ruiny hradu sa už zďaleka vypínajú popri ceste.
Viac info
Jasenovský hrad
Jasenovský hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa asi 4 km južne od Humenného, na zalesnenom chrbte Humenských vrchov. Hrad bol postavený v 13. storočí po vpáde Tatárov, jeho úlohou bolo strážiť...
Viac info
Kaštieľ v Dolnej Mičinej
Renesančný kaštieľ v Dolnej Mičinej sa nachádza na vyvýšenine nad obcou Dolná Mičiná. Silueta kaštieľa je dominantou obce a budí záujem návštevníkov prichádzajúcich od Banskej Bystrice cez Horná...
Viac info
Kaštieľ Svätý Anton
Kaštieľ Svätý Anton označovaný aj ako Kaštieľ Antol alebo Koháriovský sa nachádza v obci Svätý Anton, pár kilometrov od Banskej Štiavnice. Kaštieľ bol postavený v roku 1744 v neskoro barokovo –...
Viac info
Holumnický hrad
Zrúcanina Holumnického hradu sa nachádza na trávnatej vyvýšenine priamo v obci Holumnica. Hrad bol postavený na prelome 15. a 16. storočia, neskôr bol upravovaný. Išlo o goticko-renesančnú blokovú...
Viac info
Hrad Muráň
Muráň je zrúcanina hradu na sever od obce Muráň, na vrchu Cigánka (935 m n. m.), na južnom okraji Muránskej planiny. Hrad Muráň je tretí najvyššie položený slovenský hrad. Hrad bol postavený v 13....
Viac info
Hrad Revište
Zrúcanina hradu Revište (310 m n.m.) sa nachádza 4 km severne od Žarnovice (časť Revištské Podzámčie) na výbežku Čierneho vrchu pohoria Vtáčnik. Zrúcanina hradu Revište poskytuje nezabudnuteľný...
Viac info
Pustý hrad
Pustý hrad (475 – 571 m n. m.)- starý Zvolenský hrad alebo taktiež nazývaný Starý Zvolen je hradný komplex nad sútokom Hrona a Slatiny. Skladá sa z dvoch hradných častí: Dolného a Horného hradu,...
Viac info
Liptovský hrad
Liptovský hrad (1000 m n.m.) je ruina hradu na Liptove, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Zvyšky hradu stoja na vrchu Sestrč v Chočských vrchoch, nad obcami Kalameny a Bukovina....
Viac info
Kaštieľ Predná Hora
Kaštieľ na Prednej Hore dal postaviť bulharský cár Ferdinad Coburg (1861 - 1948). Stavba kaštieľa začala v roku 1912. Dokončenie kaštieľa zastavila prvá svetová vojna, dokončenia sa dočkal až po...
Viac info
Kaštieľ Betliar
Kaštieľ Betliar sa nachádza v malebnej dedinke Betliar, sedem kilometrov severne od Rožňavy. Kaštieľ Betliar je jeden z najkrajších slovenských kaštieľov, obklopený je nádherným anglickým parkom....
Viac info
Košický hrad
Košický hrad je zrúcanina hradu, ktorý stál na vrchu Hradová severozápadne od Košíc. Po hrade nezostali veľké stopy, len zvyšky základov a obvodového muriva nasvedčujú tomu, že tu kedysi stál hrad....
Viac info
Hrad Dobrá Voda
Hrad Dobrá Voda (320 m.n.m) je zrúcanina gotického hradu. Hrad sa nachádza v strednej časti pohoria Malé Karpaty nad obcou Dobrá Voda v okrese Trnava - na území prírodnej rezervácie Slopy. Hrad...
Viac info
Soví hrad
Zrúcanina Sovieho hradu sa nachádza na brale eliptického tvaru, priamo nad domami obce Šurice. Bralo sa vytvorilo ako výplň sopečného komína začiatkom štvrtohôr. Na vrchu sopečného brala sú chabé...
Viac info
Kamenický hrad
Kamenický hrad je zrúcanina hradu nad obcou Kamenica. Hrad Kamenica leží severozápadne od historického mesta Sabinov na vápencovom brale v pohorí Čergov. Stredná časť vápencového brala je zúžená a...
Viac info
Červený kláštor
Červený kláštor (oficiálne Lechnický kláštor) sa nachádza na území obce Lechnica. Červená farba striech kláštorných objektov sa prejavila v názve Červeného kláštora. Červený kláštor je od roku 1970...
Viac info
Zvolenský zámok
Zvolenský zámok (292 m n.m.) sa nachádza na vyvýšenine, priamo v meste Zvolen. Zámok bol postavený v druhej polovici 14. storočia, v rokoch 1370 - 1382. Postupne v 16., 17. a 18 storočí bol...
Viac info
Spišský hrad
V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad. Je nielen...
Viac info