Hrady a zámky

Kaštieľ Svätý Anton

Podrobnosti

Napísané: 22. august 2016

Návštevy: 10848

Kaštieľ Svätý Anton označovaný aj ako Kaštieľ Antol alebo Koháriovský sa nachádza v obci Svätý Anton, pár kilometrov od Banskej Štiavnice. Kaštieľ bol postavený v roku 1744 v neskoro barokovo – klasicistickom slohu. V okoli kaštieľa je rozsiahly anglickým park.

Kaštieľ Svätý Anton, Svätý Anton, GPS: 48.421396, 18.942861

História

Na mieste kaštieĺa bol pôvodne postavený hrad - menšia opevnená stavba tzv. castellum. Prvé zmienky o hrade siahajú do 15. storočia, keď obec vlastnili bratia Kazovci. Hrad plnil ochrannú úlohu v druhej polovici 16. storočia, keď sa začínala prejavovať hrozba tureckých nájazdov na Slovensko. V roku 1744 na mieste staršieho hradu dal príslušník rodu Koháriovcov postaviť neskorobarokový kaštieľ - jednoposchodový štvorkrídlový objekt s obdĺžnikovým nádvorím. 

Objekt

Klenutý podjazd s priehľadom do nádvoria vedie na reprezentačné schodište, ktorého architektúru doplnili maliarskymi a sochárskymi dielami odzrkadľujúcimi vplyvy talianskeho a rakúskeho umenia. 

O kaštieli sa traduje, že jeho stavba symbolizovala kalendárny rok – má 4 brány (= ročné obdobia), 12 komínov (= mesiacov), 52 izieb (= týždňov) a 365 okien (= dní). Dnes, po prestavbe to však už nie je možné potvrdiť.  Kaštieľ obklopuje rozsiahly anglický park so vzácnymi stromami z 18. storočia. Do kompozície parku začlenili rôzne druhy drobnej architektúry, vodopád a jazierko.

Pri hlavnej ceste pred odbočkou ku kaštieľu sa nachádza kaplnka sv. Jána Nepomunckého. Od roku 1985 je kaštieľ Svätý Antonevidovaný ako národná kultúrna pamiatka.

Povesti a legendy

Kalendárna symbolika

V 18.storočí boli majiteľmi kaštieľa Koháriovci, ktorí ho dali v roku 1774 prestavať do dnešnej barokovo-klasicistickej podoby. Boli to ľudia veľmi vzdelaní, zaujímali sa o prírodné vedy, ale aj o okultizmus. Preto niet divu, že pri prestavbe použili zaujímavú časovú symboliku.

• 4 brány predstavovali 4 ročné obdobia
• 7 arkád (klenieb) 7 dní v týždni
• 12 komínov počet mesiacov v roku
• 52 izieb počet týždňov v roku
• 365 okien počet dní v roku

Dnes už celú túto symboliku neuvidíme, lebo ju narušili stavebné úpravy kaštieľa v 19.storočí.

Zmiznuté okno

Kaštieľ vo Svätom Antone bol postavený ako časový kalendár. Podľa povesti mal kedysi 366 okien. Jedno okno však za podivných okolností zmizlo.

V tom čase obýval kaštieľ Ištván Kohári. Bol to zvláštny človek. Múdry, vzdelaný, ale čudák. Zaujímali ho nadprirodzené javy, existencia duchov, tajomstvá života a smrti. Veril, že v koháriovskej bohatej knižnici je ukrytá „kniha kníh“, kde sú opísané všetky tajomstvá sveta.

Jedného dňa sa so svojim chrtom Darkom, prechádzal okolo kaštieľa. Hrdo si obzeral peknú stavbu, až mu zrak padol na množstvo okien. Zrazu ho prepadla neodolateľná túžba zistiť, koľko ich je. Začal počítať najskôr vonkajšie, potom z nádvoria vnútorné. Narátal ich 366. Počet ho prekvapil, lebo otec mu tvrdil, že ich je len 365. Aby sa nepomýlil, okná v každej miestnosti si označil. Urobil si presný zoznam miestností, aj okien. Označené okná zvonku znovu spočítal. Prekvapený zistil, že jedno okno nie je označené.

Tušil, že v kaštieli sa nachádza nejaká tajná miestnosť. Prehľadal každý kútik, ale nič nenašiel. Služobníctvo nič nevedelo, a matka mu až na veľké naliehanie prezradila, že v kaštieli je naozaj tajná miestnosť, ktorú dal jeho otec zamurovať, lebo sa v nej diali strašné veci.

Odvtedy Ištván nemohol spávať, znovu prehľadával celý zámok, preklepkával každú stenu. Nazrel za všetky gobelíny, zrkadlá, skrine. Zrazu sa v poľovníckej sále zastavil pred obrovským obrazom, ktorý visel od stropu po podlahu. Bola na ňom podobizeň jeho predka grófa Andreja Koháriho, ktorý dal kaštieľ v rokoch 1744 – 1750 postaviť. Odsunul obraz a objavil tajné dvere. Za nimi však bola pevná stena. Privolaní murári urobili do steny dieru a Ištván vošiel do miestnosti. Bol tu stôl, kreslo a  police s mnohými knihami. Okno bolo začiernené.

Zobral zo stola prvú knihu na ktorú natrafil, otvoril ju a zrazu sa začali diať pekelné veci. Jačavý zvuk, padajúce knihy, lietajúce predmety, silný zápach ho úplne ochromili. Len z diaľky začul matkin príkaz, aby knihu okamžite zatvoril. Keď sa mu to s vypätím posledných síl podarilo, okamžite nastalo ticho. Aj keď murári dvere hneď zamurovali, v kaštieli sa odvtedy diali čudné veci. V komnatách sa rozliehal lomoz a rinčanie, bolo počuť kroky, dvere sa samé otvárali.

Nedalo sa  tam žiť,  a preto zavolali z Prahy starého mnícha – vyháňača duchov. Prišiel ticho a nečakane, bol drobný, oblečený v čiernej sutane. V kaštieli sa pohyboval, akoby tu už bol. A veru aj bol, pred rokmi ho zavolal Ištvánov otec. Vyháňač vzal do rúk paličky ponorené do svätenej vody a za tichého mumlania  začal nimi robiť čoraz väčšie kruhy. Na palice sa  namotávali temné bytosti v podobe čierneho dymu. Mních palice zlomil, hodil ich do veľkého dubového suda, priklincoval vrchnákom. Sud rýchlo odpratali do tajnej komnaty a rýchlo ju pevne zamurovali. Celý kaštieľ poriadne vydymili horiacou šalviou.  

Starý mních nečakal, kým sa mu poďakujú, nevzal si ani ponúkanú odmenu. Tak tajomne a ticho ako prišiel aj odišiel. Odvtedy bol v kaštieli pokoj. Len Ištván sa čudoval, lebo nech rátal koľko chcel,  narátal vždy len 365 okien, jedno okno zmizlo.

Ako zvieratá potrestali Františka Koháriho

Kaštieľ Svätý Anton sa nachádza v Štiavnických vrchoch, ktoré okrem nerastného bohatstva oplývajú aj množstvom všakovakej zveri. Preto sa netreba čudovať, že šľachtici zo Svätého Antona chodili veľmi radi na poľovačky.

František Jozef Kohári, posledný mužský potomok rodu Koháriovcov, bol tiež náruživým poľovníkom. Obávali sa ho všetky zvieratá v širokom okolí, lebo chodil poľovať aj v období, kedy sa loviť nesmelo. Zvieratá chceli Františka potrestať, a tak uniesli jeho dcérku. Zasadal veľký zvierací súd. Po dlhom jednaní sa zvieratá dohodli, že dievčatko je nevinné a nemôže pykať za chyby svojho otca.

Nad Františkom však predsa len vyriekli rozsudok. Priali si, aby jeho rod vymrel po meči. A naozaj. Jeho jediný syn zomrel a keď sa dcéra vydala, kaštieľ vo Svätom Antone získali Coburgovci.

Coburgove hlucháne

Aj táto povesť je spojená s poľovníctvom. Rozpráva o poslednom obyvateľovi kaštieľa – bulharskom cárovi Ferdinandovi Coburgovi.

Ferdinand tiež veľmi rád poľoval, a to nielen v Štiavnických vrchoch, ale aj v okolí Muránskeho hradu. Jedného dňa pri Muráni stretol cigánku a nechal si veštiť budúcnosť. Cigánka dlho pozerala na jeho pestovanú dlaň. Napokon mu predpovedala, že v tom roku, v ktorom zastrelí hlucháňa, nezomrie. Odvtedy Ferdinand vždy dbal, aby každý rok zastrelil aspoň jedného hlucháňa.

Ako to bolo naozaj?

V zbierkovom fonde múzea sa síce nachádza 88 trofejí hlucháňov, ale ulovili ich viacerí poľovníci. Ferdinand Coburg sa v roku 1944 odsťahoval do Nemecka, kde o 4 roky zomrel. Dožil sa 87 rokov. No a hlucháne dnes patria medzi ohrozené druhy a sú zákonom chránené.

Tajomná pani z obrazu

Tento príbeh rozprával spisovateľ Juraj Spitzer, ktorý vo Svätom Antone v 80-tych rokoch kompletizoval archív.

V budove, ktorá patrila ku kaštieľu, pracoval často dlho do noci. Raz neskoro v noci sa mu zazdalo, že do miestnosti cez zatvorené dvere vošla dáma oblečená v historických šatách. Prihovorila sa mu po francúzsky a rukou pokynula, aby ju nasledoval. Nevedel, či sa mu to sníva, alebo má príliš unavené oči, a tak zostal sedieť. Pani zmizla tak ticho ako sa objavila.

Udalosť mu nedala spávať a tak si začal pozorne prezerať všetky portréty bývalých obyvateľov kaštieľa. Na jednom z nich spoznal tajomnú dámu, ktorá ho vtedy v noci navštívila. Darmo potom každú noc na ňu čakal, už nikdy sa mu nezjavila.

• Predch.
• Nasl.