Vyhľadaj hrad, zámok, zrúcaninu

Kraj
Prístup
Typ

Oravský hrad


POISTENIE DO HÔR. Idete do hôr na turistiku? Neriskujte, poistite so ONLINE. Poistenie na 1 deň 0,70€.
Autor: Jurbox, licencia CC BY-SA 2.5
Typ: Hrad

Kraj: Žilinský

Prístup: do 10 min

Expozícia: Áno

Sprievodca: Áno

Vstupné: Áno


Oravský hrad je považovaný za jeden najkrajších hradov na Slovensku. Nachádza sa v obci Oravský Podzámok. Je to výrazná dominanta oravského regiónu - vypína sa na bralovom útese Skrušínskeho pohoria, nad hladinou rieky Oravy. Hrad je sprístupnený verejnosti.

Oravský hrad, Oravský podzámok, GPS: 49.261846, 19.358543

História

Oravský hrad, kedysi sídlo Oravskej župy, vznikol v 13. storočí na mieste staršieho osídlenia pochádzajúceho asi z rozhrania letopočtov. Prvá písomná historická zmienka pochádza z roku 1267, kedy bol kráľovským majetkom.

Ako hrad vyzeral

Oravský hrad sa člení na horný, stredný a dolný hrad. Horný hrad tvorí Citadela - najstaršia časť hradu, ktorá bola postavená v 13. storočí a slúžila na obranu hradu. (Ako? Veď najstaršia časť je palác alebo? Najstaršou časťou bol palác na hornom hrade je napísané v v 4tom odstavci) Stredný hrad sa skladá z Korvínovho paláca, paláca Jána z Dubovca a obytnej veže. Dolný hrad tvorí Turzov palác, kaplnka svätého Michala, západná a východná bašta, budova fary a obranný systém zložený z prvej, druhej a tretej hradnej brány.

Prístup

Železnica - z Kraľovian, stanica Oravský Podzámok. Turistický chodník - Z Oravského Podzámku po modrej značke cez most cez rieku Oravu. 

Foto hradu



Mapa

Povesti a legendy

Ako stavali Oravský hrad

Pred dávnymi časmi prechádzal cez našu krajinu pán Marek s družinou. Slnko už zapadalo, a tak sa utáborili pod vysokou strmou skalou, ktorú obtekala bystrá rieka. Marek si očarený obzeral majestátnu skalu, osvetlenú slnečnými lúčmi. Rozhodol sa, že sa tu usadí a na nedobytnej skale si postaví hrad.

Ľahko sa hovorí, ťažšie sa robí. Uvedomil si, že jeho družina hrad sama nepostaví a iných ľudí okolo nebolo. Zaprisahal sa však, že hrad postaví, aj keby mu samé peklo malo pomáhať. Len čo si pomyslel na pekelníkov, jeden z nich sa hneď pri ňom objavil. Sľúbil, že mu za 7 dní a 7 nocí hrad postaví. Ako odmenu chcel, aby mu Marek upísal svoju dušu. Vraj si pre ňu príde za 77 rokov. Rozmýšľal, váhal, ale túžba po hrade zvíťazila. Zmluvu podpísal.

Čert sa pustil do roboty, vláčil skaly vo dne v noci a hrad rástol ako z vody. Marek sa s nádejou, ale aj so strachom pozeral na svoje budúce sídlo. Srdce mu zvierala stále väčšia úzkosť, a tak sa šiel poradiť k mníchom do kláštora. Povedali mu, aby sa celý siedmy deň modlil. Dali mu kohúta a svätenú vodu, ktorou mal večer pokropiť múry hradu.

Marek poslúchol a vrúcne sa modlil celý deň. Večer pokropil múry hradu svätenou vodou. Hrad bol už takmer hotový, čert niesol poslednú skalu. Tá však bola veľmi ťažká a svätená voda mu nedovolila, aby sa dostal do hradu. Oblietal okolo neho, hľadal miesto, kadiaľ by sa prešmykol. Vtedy však zakikiríkal kohút, ktorý oznamoval brieždenie ôsmeho dňa.

Nazlostený čert zhodil skalu do vody, kde zostala dodnes. Zachovalo sa aj jej meno – volá sa Markova skala. No a nad riekou sa dodnes hrdo vypína krásny Oravský hrad.

V inej povesti sa hovorí, že čert niesol tri balvany a v zlosti ich šmaril do diaľky. Jeden je v rieke Orava, druhý v Dolnej Lehote a tretí na vrchu Šibenica, kde počas protihabsburského povstania popravili vodcu povstania – Gašpara Piku.

Vrch Šibenica alebo krutý koniec Gašpara Piku

Neďaleko Oravského hradu sa nachádza vrch, ktorý dostal meno Šibenica. Tento zvláštny názov sa viaže k udalosti z roku 1672, kedy tu popravili vodcu protihabsburského povstania, Gašpara Piku a jeho spolubojovníkov.

Bolo to v čase veľkých nepokojov, kedy krajinu zasiahlo Tököliho povstanie a bolo odhalené Vešeléniho sprisahanie. Do boja proti panovníkovi sa okrem šľachty začali pridávať aj zemania, hajdúsi a poddaní. Na čelo povstalcov sa postavil zemplínsky zeman Gašpar Pika. Povstalci dobyli Prešov, Bardejov a ďalšie mestá na východe krajiny.

Gašpar viedol časť vzbúrencov aj na Liptov a Oravu. Tu sa k ním pridávalo stále viac povstalcov, hlavne poddaných. Uzavreli dôležité priesmyky, ovládli veľkú časť Oravskej stolice. Na niekoľko týždňov sa im podarilo obsadiť aj Oravský hrad.

Cisár urýchlene poslal proti povstalcom armádu, ktorú viedol generál Špork. Vojsko sa pokúšalo hrad dobyť späť. Aj sa mu to podarilo, dokonca bez boja. Na hrade totiž zostala časť pôvodnej posádky, ktorá odmietla bojovať proti cisárskym vojakom a v noci otvorili Šporkovi brány.

Generál zajal nielen Piku a jeho spojencov, ale aj richtárov obcí, ktorí sa pridali k povstaniu. Nasledoval súd, kruté mučenie a popravy. Gašpara za živa nastokli na kôl, ďalších sťali alebo lámali v kolese. Popravy sa konali práve na vŕšku oproti hradu, ktorý od tých čias volajú Šibenica. Dodnes tento názov pripomína „strašný Šporkov súd“.

Hrozný čin magistra Donča

Počas panovania Karola Róberta z Anjou, bol od roku 1339 správcom na Oravskom hrade magister Donč. Za vernosť a pomoc kráľovi sa stal krajinským hodnostárom, diplomatom, dokonca aj kráľovým poradcom.

Bol to však krutý, bezohľadný a náladový človek. Báli sa ho poddaní, služobníctvo, ale najviac trpela jeho manželka. Spočiatku ticho znášala jeho nálady a nezmyselné, nesplniteľné príkazy. Jedného dňa na hostine prikázal slúžke priniesť Slnko, aby rozjasnilo hodovnú sieň. Slúžka roztrasená odpovedala, že sa to nedá. Hostia sa smiali, ale Donč zúril, že si dovolila pred nimi odvrávať. Prikázal, aby mu priniesli meč a chystal sa nešťastnici odťať hlavu. Vtedy však zasiahla jeho manželka, odvážne sa postavila pred slúžku a bránila ju. Rozzúrený Donč ako pomätený schytil meč a vlastnej žene odťal ruku.

Celá hodovná sieň zamrela, len sluhovia ratovali zamdletú, krvácajúcu pani. Donč stál ako skamenený, až keď precitol, uvedomil si svoj hrozný čin. Daromná bola jeho ľútosť, už sa stalo. Pani zomierala dlho a v krutých bolestiach. Pred smrťou si dala manžela zavolať a žiadala ho, aby už nikdy nikomu neublížil. Potom mu tá dobrá, nevinná duša odpustila. Odvtedy Donč neprehovoril ani slovo, sedával sám vo veľkej knižnici a pozeral kamsi doďaleka. Po niekoľkých mesiacoch sa utrápený aj on pobral za svojou ženou.

Od tých čias sa na hrade dva krát do roka objavuje Biela pani – pani Dončová. Raz v deň, keď zomrela ona, druhý krát na výročie smrti svojho muža. Objavuje sa hlavne v noci, no vraj ju videli aj cez deň. Zjavuje sa ako biely opar, jednu ruku má položenú na prsiach a modlí sa za spásu svojho muža.

Biela holubica a jastrab

Bolo to dávno, okolo roku 1441, keď na Oravskom hrade pôsobil ako kastelán Peter Komorovský. Každý sa bál jeho krutosti a násilníckej povahy. Aj ako vojak bol nespoľahlivý. Raz bojoval na strane kráľa, inokedy sa s Jiskrovými husitmi spojil proti nemu. A keď práve nebojoval, tak so svojou bandou prepadával okolité dediny, kupcov, pocestných. Nikto nebol pred ním v bezpečí.

Medzi jeho obľúbenú zábavu patrili aj únosy mladých dievčat z okolia. Raz dal zo svadby uniesť nevestu Marienku, aby si uplatnil právo prvej noci. Drábi vtrhli do kostola, a keď odvážny kňaz vyzýval svadobčanov na obranu, banditi ho ťažko zranili. Kým drábi unášali nevestu na hrad, umierajúci kňaz preklial Komorovského, aby jeho hriešny život ukončil blesk z neba.

Na hrade sa vydesená Marienka nechcela Komorovskému podvoliť, utiekla pred ním k oknu a radšej sa vrhla do priepasti. Komorovský neveril vlastným očiam a rozbehol sa za ňou. Keď pristúpil k oknu, zrazu ho zasiahol blesk a on zhorel na uhol.

Čoskoro si ľudia v okolí všimli, že okolo hradu lieta biela holubica, ktorú prenasleduje jastrab. Hovorí sa, že je to Marienka a šľachtic Komorovský.

Čierna pani

Alžbeta Coborová
Alžbeta Coborová

Keď sa stal pánom Oravského hradu palatín Juraj Turzo, a jeho prvá manželka Žofia Forgáčová zomrela, zaľúbil sa do barónky Alžbety Coborovej. Čoskoro bola svadba. Alžbeta bola nielen krásna a múdra, ale aj veľmi poriadkumilovná. Aj keď sa jej muž pominul, hospodárila veľmi rozumne, vzorne sa o hrad starala a stále dbala na poriadok.

Povesť hovorí, že dodnes chodieva v noci po komnatách a nádvoriach hradu. V čiernych šatách s lampášom v ruke kontroluje každý kút. Aj po smrti dohliada na hrad. Plní sľub, ktorý dala svojmu manželovi.

 

Tököliho zamurovaný poklad

Štefan II Tököli
Štefan II Tököli

Napätá situácia v Uhorsku sa dramaticky zhoršovala a po nevýhodných dohodách panovníka sa uhorskí magnáti začali búriť. Pripravovali protihabsburské sprisahanie. Dostalo meno podľa Františka Vešeléniho, ktorý stál na jeho čele.

Prvou manželkou Františka bola Žofia Bosniaková a druhou Mária Séčiová, nazývaná aj „Muránska Venuša“. Vešeléni však zomrel skôr, ako mohol svoje zámery uskutočniť, a skôr, ako bola činnosť povstalcov odhalená. Napriek tomu sa správy o pripravovanom sprisahaní dostali až na dvor panovníka. Okamžite začal prenasledovať všetkých, ktorí sa do pripravovaného sprisahania zapojili.

Jedným z prenasledovaných bol aj Štefan II. Tököli, ktorý bol od roku 1653 správcom na Oravskom hrade. 1. novembra 1970 cisár vydal rozkaz Štefana zatknúť a zhabať jeho majetky. Cisárske vojská pod vedením generála Heistera začali hrad dobýjať. Napriek silným delám a najmodernejšej technike sa im to nedarilo.

Ťažko chorý Tököli sa ešte pred smrťou postaral o bezpečný útek svojho syna Imricha. Keď Štefan 4.decembra zomrel (podľa niektorých zdrojov spáchal samovraždu), velenie na hrade prebral Ambróz Kecer so sestrou Klárou. Disciplína hradnej posádky sa uvoľnila. Kecer Heisterovi sľúbil, že hrad odovzdá bez boja, ale žiadal voľný odchod posádky.

Predtým však dal do hradných múrov tajne zamurovať Tököliho cennosti. Brány sa otvorili 10.decembra 1670 a do hradu vstúpilo cisárske vojsko pod vedením grófa Pavla Esterháziho. Darmo hľadali Štefanov majetok a cennosti, nič nenašli.

Až neskôr jeden murársky pomocník grófovi Esterházimu prezradil, kde cennosti zamurovali. Nájdené poklady zhromaždili a odviezli do Viedne.

Tip na víkend

  • All
  • #Adrenalín
  • #Pobyty

Tip na výlet

  • All
  • Hrady
  • Jaskyne
  • Turistika
  • Výstupy
load more hold SHIFT key to load all load all
Plavecký hrad
Zrúcanina Plaveckého hradu stojí nad obcou Plavecké Podhradie, na vápencovom výbežku vrchu Pohanská, na západnom okraji Malých Karpát. Hrad postavili na strategicky významnom mieste, ako kráľovskú...
Viac info
Tematínsky hrad (Tematín)
Tematín je malebná zrúcanina v JZ časti pohoria Považský Inovec , v katastri obce Lúka, neďaleko Piešťan. Predpokladá sa, že vznikol ako kráľovský hrad, po roku 1242 , tesne po tatárskom...
Viac info
Hrad Korlátka (Cerovský hrad)
Korlátka je zrúcanina gotického hradu na krátkom skalnatom zalesnenom výbežku, na západnej strane Malých Karpát. Vypína sa nad záhorskou obcou Cerová (Lieskové) – časť Rozbehy. Prvá zmienka o hrade...
Viac info
Hrad Ostrý Kameň
Hrad Ostrý Kameň sa nachádza na hlavnom hrebeni Zárub, nad obcou Buková, neďaleko Smoleníc. Môže sa popýšiť niekoľkými zaujímavosťami. S výškou 576 m n. m. je najvyššie položeným hradom v Malých...
Viac info
Hrad Šášov
Hrad Šášov sa nachádza na severnom okraji Štiavnických vrchov, vypína a na brale nad meandrom Hrona. Rok vzniku hradu nie je známy, predpokladá sa polovica 13. storočia. Prvá písomná zmienka je až z...
Viac info
Súľovský hrad
Súľovský hrad je zrúcanina hradu v Súľovských skalách. Hrad bol postavený v prvej polovici 15. storočia ako strážny hrad na ochranu obchodnej cesty. Hrad sa týči na mohutnom skalnom bradle vo výške...
Viac info
Oponický hrad
Oponický hrad je zrúcanina hradu na západnom výbežku pohoria Tríbeč, asi 2 km juhovýchodne od obce Oponice. Postavený bol asi v druhej polovici 13. storočia, prvá písomná zmienka je z roku 1300....
Viac info
Gýmeš
Hrad Gýmeš je rozsiahla zrúcanina hradu v pohorí Tríbeč, asi 5 km od obce Jelenec (pôvodne Gýmeš). Postavený bol v polovici 13. storočia na vrchu Dúň vo výške 514m. Prvá písomná zmienka je z roku...
Viac info
Hrad Hrušov
Hrad Hrušov je zrúcanina gotického hradu v pohorí Tríbeč, neďaleko Topoľčianok. Leží v nadmorskej výške 488m neďaleko vrchu Skalka, na osamotenom skalnom výbežku, čo vytvára neopakovateľnú scenériu....
Viac info
Budatínsky hrad
Budatínsky hrad sa nachádza v Žiline, mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Hrad je zrekonštrouvaný a sprístupnený verejnosti. Vedľa hradu sa nachádza najstarší park v Žiline a okolí...
Viac info
Starhrad
Starhrad (alebo Starý hrad, Starigrad, Varínsky hrad) je zrúcanina hradu týčiaca sa nad Váhom vo výške 475m neďaleko Nezbudskej lúčky. Hrad bol postavený na ochranu starej cesty vedúcej Považím...
Viac info
Čachtický hrad
Čachtický hrad je zrúcanina hradu v Malých Karpatoch medzi obcami Čachtice a Višňové. Čachtický hrad bol postavený v prvej polovici 13. storočia. Jeho úlohou bolo strážiť západnú hranicu Uhorska....
Viac info
Lietavský hrad
Lietavský hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa 10 km južne od Žiliny nad obcou Lietava. Zrúcaniny hradu patria medzi najrozsiahlejšie a najlepšie zachované na Slovensku. Hrad bol postavený v druhej...
Viac info
Blatnický hrad
Blatnický hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa na strmom kopci neďaleko rovnomennej obce Blatnica. Bol postavený v 2. polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1300 kedy bol jeho...
Viac info
Oravský hrad
Oravský hrad je považovaný za jeden najkrajších hradov na Slovensku. Nachádza sa v obci Oravský Podzámok. Je to výrazná dominanta oravského regiónu - vypína sa na bralovom útese Skrušínskeho...
Viac info
Dračí hrádok
Dračí hrádok sú zrúcaniny hradnej veže. Leží v južnej časti Malých Karpát, juhovýchodne od obce Borinka, nad dolinou Stupavského potoka. Z Dračieho hrádka sa zachovali len zvyšky múrov vstupného...
Viac info
Hrad Pajštún
Hrad Pajštún je zrúcanina hradu, z ktorej sa zachovala značná časť múrov. Nachádza sa nad obcou Borinka, na juhozápadnej strane Malých Karpát. Stavba hradu sa datuje do 13. storočia. Patril do...
Viac info
Kežmarský hrad
Kežmarský hrad (alebo aj Kežmarský zámok) sa nachádza v meste Kežmarok, pod Zámockým kopcom. Kežmarský zámok bol postavený na základoch kláštora na prelome 14. a 15. storočia. Pôvodne bol postavený...
Viac info
Hrad Divín
Hrad Divín je zrúcanina hradu. Nachádza sa priamo v obci Divín, asi 15 km severozápadne od Lučenca. Postavený bol na prelome 12. a 13. storočia ako ochrana cesty do stredoslovenskej oblasti. Prvá...
Viac info
Hrad Šomoška
Hrad Šomoška je zrúcanina hradu. Nachádza sa 10 km južne od Fiľakova, takmer na slovensko – maďarskej štátnej hranice. Hrad nesie meno maďarskej obce Somoskő, nad ktorou sa vypína. Hrad vznikol na...
Viac info
Turniansky hrad
Turniansky hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa nad obcou Turňa nad Bodvou, na krasovom kopci v Národenej prírodnej rezervácii Turniansky hradný vrch. Ruiny hradu sa už zďaleka vypínajú popri ceste.
Viac info
Jasenovský hrad
Jasenovský hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa asi 4 km južne od Humenného, na zalesnenom chrbte Humenských vrchov. Hrad bol postavený v 13. storočí po vpáde Tatárov, jeho úlohou bolo strážiť...
Viac info
Kaštieľ v Dolnej Mičinej
Renesančný kaštieľ v Dolnej Mičinej sa nachádza na vyvýšenine nad obcou Dolná Mičiná. Silueta kaštieľa je dominantou obce a budí záujem návštevníkov prichádzajúcich od Banskej Bystrice cez Horná...
Viac info
Kaštieľ Svätý Anton
Kaštieľ Svätý Anton označovaný aj ako Kaštieľ Antol alebo Koháriovský sa nachádza v obci Svätý Anton, pár kilometrov od Banskej Štiavnice. Kaštieľ bol postavený v roku 1744 v neskoro barokovo –...
Viac info
Holumnický hrad
Zrúcanina Holumnického hradu sa nachádza na trávnatej vyvýšenine priamo v obci Holumnica. Hrad bol postavený na prelome 15. a 16. storočia, neskôr bol upravovaný. Išlo o goticko-renesančnú blokovú...
Viac info
Hrad Muráň
Muráň je zrúcanina hradu na sever od obce Muráň, na vrchu Cigánka (935 m n. m.), na južnom okraji Muránskej planiny. Hrad Muráň je tretí najvyššie položený slovenský hrad. Hrad bol postavený v 13....
Viac info
Hrad Revište
Zrúcanina hradu Revište (310 m n.m.) sa nachádza 4 km severne od Žarnovice (časť Revištské Podzámčie) na výbežku Čierneho vrchu pohoria Vtáčnik. Zrúcanina hradu Revište poskytuje nezabudnuteľný...
Viac info
Pustý hrad
Pustý hrad (475 – 571 m n. m.)- starý Zvolenský hrad alebo taktiež nazývaný Starý Zvolen je hradný komplex nad sútokom Hrona a Slatiny. Skladá sa z dvoch hradných častí: Dolného a Horného hradu,...
Viac info
Liptovský hrad
Liptovský hrad (1000 m n.m.) je ruina hradu na Liptove, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Zvyšky hradu stoja na vrchu Sestrč v Chočských vrchoch, nad obcami Kalameny a Bukovina....
Viac info
Kaštieľ Predná Hora
Kaštieľ na Prednej Hore dal postaviť bulharský cár Ferdinad Coburg (1861 - 1948). Stavba kaštieľa začala v roku 1912. Dokončenie kaštieľa zastavila prvá svetová vojna, dokončenia sa dočkal až po...
Viac info
Kaštieľ Betliar
Kaštieľ Betliar sa nachádza v malebnej dedinke Betliar, sedem kilometrov severne od Rožňavy. Kaštieľ Betliar je jeden z najkrajších slovenských kaštieľov, obklopený je nádherným anglickým parkom....
Viac info
Košický hrad
Košický hrad je zrúcanina hradu, ktorý stál na vrchu Hradová severozápadne od Košíc. Po hrade nezostali veľké stopy, len zvyšky základov a obvodového muriva nasvedčujú tomu, že tu kedysi stál hrad....
Viac info
Hrad Dobrá Voda
Hrad Dobrá Voda (320 m.n.m) je zrúcanina gotického hradu. Hrad sa nachádza v strednej časti pohoria Malé Karpaty nad obcou Dobrá Voda v okrese Trnava - na území prírodnej rezervácie Slopy. Hrad...
Viac info
Soví hrad
Zrúcanina Sovieho hradu sa nachádza na brale eliptického tvaru, priamo nad domami obce Šurice. Bralo sa vytvorilo ako výplň sopečného komína začiatkom štvrtohôr. Na vrchu sopečného brala sú chabé...
Viac info
Kamenický hrad
Kamenický hrad je zrúcanina hradu nad obcou Kamenica. Hrad Kamenica leží severozápadne od historického mesta Sabinov na vápencovom brale v pohorí Čergov. Stredná časť vápencového brala je zúžená a...
Viac info
Červený kláštor
Červený kláštor (oficiálne Lechnický kláštor) sa nachádza na území obce Lechnica. Červená farba striech kláštorných objektov sa prejavila v názve Červeného kláštora. Červený kláštor je od roku 1970...
Viac info
Zvolenský zámok
Zvolenský zámok (292 m n.m.) sa nachádza na vyvýšenine, priamo v meste Zvolen. Zámok bol postavený v druhej polovici 14. storočia, v rokoch 1370 - 1382. Postupne v 16., 17. a 18 storočí bol...
Viac info
Spišský hrad
V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad. Je nielen...
Viac info