Vyhľadaj hrad, zámok, zrúcaninu

Kraj
Prístup
Typ

Tematínsky hrad (Tematín)


POISTENIE DO HÔR. Idete do hôr na turistiku? Neriskujte, poistite so ONLINE. Poistenie na 1 deň 0,70€.
Typ: Hrad, Zrúcanina

Kraj: Trenčiansky

Prístup: 1,5 hod - 2 hod

Expozícia: Nie

Sprievodca: Nie

Vstupné: Áno


Tematín je malebná zrúcanina v JZ časti pohoria Považský Inovec, v katastri obce Lúka, neďaleko Piešťan. Predpokladá sa, že vznikol ako kráľovský hrad, po roku 1242, tesne po tatárskom (mongolskom) vpáde. Postavili ho na konci rozložitého vápencovo – dolomitového chrbta, na mieste staršieho hradiska. Je situovaný na temene bočnej rázsochy, ktorá vybieha medzi Lúčanskú a Hrádockú dolinu. 

Z hradu je pekný výhľad na časť Podunajskej nížiny s výbežkami Karpát a Myjavskej pahorkatiny v pozadí.

Zvláštne meno pre hrad

Čo sa týka pôvodu názvu, uvádzajú sa 2 verzie. Jedna hovorí o slovanskom pôvode, a podľa nej vznikol názov zložením slov „temä“ – temeno a „týn“, čo je staroslovanský názov pre obradné miesto. Možno podľa bývalého hradiska, na ktorom hrad stojí. V druhej verzii niektorí maďarskí historici odvodzujú názov od maďarského slova „temetö“ – cintorín. V listinách z poslednej tretiny 13.storočia je však hrad uvedený ako Temetyn.

Prvýkrát sa spomína v roku 1270, keď ho komes Michal, prívrženec budúceho kráľa Štefana V., ubránil pred vojskami panovníka Bela IV. Plnil strážnusignalizačnú funkciu. Spolu s okolitými hradmi  Beckov, Trenčín a Čachtice chránil Považie. Strážil aj veľmi dôležitý brod cez Váh, čo sa spomína v listine z roku 1453. Zároveň tu boli uložené dôležité dokumenty panstva, napr. majetkové listiny, dokumenty zo súdnych sporov...



Koncom 17.storočia hrad stratil svoju funkciu, lebo šľachta sa presťahovala do pohodlnejších a honosnejších kaštieľov a kúrii v okolitých obciach – Brunovce, Lúka.  Posledný dokument týkajúci sa Tematína pochádza z roku 1721 a uvádza sa v ňom, že hrad je prázdny a opustený. 

Od roku 2007 sa tu angažuje OZ Hrad Tematín. Dobrovoľníci pomocou grantov hrad postupne upravujú, spevňujú, rekonštruujú za výdatnej pomoci odborníkov, pričom používajú dobové techniky a postupy prác. Návštevníkov poteší malý bufet, krytá miestnosť s posedením, výhľadové lavičky, niekoľko ohnísk v okolí.

Ako sa na hrad dostanete

  • Chatová osada Bezovec – po Modrá modrej značke lúkou, aj lesom (4 km, okolo 1 h – 1 h 30 min). Najmenej náročná a najkratšia trasa.
    PARKOVANIE – oproti penziónu Bezovec, alebo pred chatou Šport
  • Obec Lúka – po Modrá modrej značke (6,1 km,  2 h – 2 h 15 min). Z námestia po lesnej ceste, v závere prudké stúpanie.
  • Hrádok – po Modrá modrej značke, do časti Dolina, odtiaľ po Žltá žltej značke (3,8 km, 1 h 15 min – 1 h 45 min) asfaltovou cestou Hrádockou dolinou, neskôr odbočiť vpravo do kopca. Z obce vedie na hrad aj neznačená cesta vhodná pre horské bicykle. V dedine treba prejsť cez potok, vpravo popri domoch, poza kopec Chlm, po ľavej strane prechádza cesta okolo chatiek a stúpa dolinou. Pred koncom serpentíny je odbočka vpravo až pod hrad.

Osobnosti na hrade

Od vzniku v 13. storočí do zániku v 1710 sa tu vystriedalo mnoho majiteľov

1270 - komes Michal z rodu Rosdovcov, prvá písomná zmienka prívrženec budúceho kráľa Štefana V., ubránil hrad pred vojskami panovníka Bela IV.
Prelom 13. – 14.st. Matúš Čák Trenčiansky – hradu sa zmocnil násilím vylepšil opevnenie, na J strane dal postaviť mohutnú hranolovú vežu
Od marca 1321 Po smrti Matúša Čáka Hrad v majetku kráľovskej komory – panovník Karol Robert z Anjou
1348 – 1524  UJLAKIOVCI magister Vavrinec so synmi, mal slovenský pôvod, k menu si písal Tóth (Slovák, lat. Sclavus) dostal hrad ako donáciu od kráľa Ľudovíta I. Veľkého. Tematín čoskoro prevzal jeho syn, neskorší palatín Mikuláš Kont, kráľovský pohárnik, zakladateľ magnátskeho rodu Ujlakiovcov Jeho rod vlastnil Tematín do roku 1524 do vymretia rodu po meči
1524 – 1636  TURZOVCI Alexej I. Turzo z Betlanoviec, kráľovský taverník odkúpil hrad od kráľa Ľudovíta II. Jagelovského za 25 tisíc zlatých; získal aj ďalšie ujlakiovské majetky – vodný hrad Šintava a Hlohovec 1543 zomrel bez mužského potomka viac ako 50 rokov sa o majetok hádali a súdili rodinní príslušníci
1598 Stanislav III. Turzo zdedil hrad po dlhých sporoch; bol pravnukom Alexejovho staršieho brata Juraja, neskôr v rokoch 1622 – 1625 sa stal palatínom dal hrad opraviť a opevniť, z Talianskych Benátok pozval zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho pribudlo predbránie, neskôr opevnené predhradie s 2 nárožnými baštami, ktoré posilnila podkovovitá bašta tzv. bolverk s vonkajším predbráním V roku 1625 Stanislav zomrel počas liečenia v piešťanských kúpeľoch, pochovali ho v Levoči TURZOVCI hrad vlastnili do vymretia rodu po meči, keď zomrel Stanislavov syn Michal (1636)
1636 hrad vo vlastníctve kráľovskej komory nasleduje rozpredávanie majetku
1638 barón Ján Rotal a jeho súrodenci dostali panstvo od panovníka do zálohu Tematín sa cez manželov a deti ženskej vetvy Turzovcov dostal do spoluvlastníctva viacerých rodov
1658 Berčéniovci – jedni zo spoluvlastníkov Po dobytí Nových Zámkov Turkami našli útočisko na Tematíne V decembri 1665 sa na hrade narodil Mikuláš Berčéni, neskorší najvyšší Rákociho veliteľ a posledný majiteľ hradu
1694 spoluvlastníkom Čákiovcom hrad skonfiškovali za účasť v Tököliho povstaní; majitelia však už žili v kaštieli v Brunovciach
1710 po potlačení povstania cisárske vojská pod vedením generála Heistera hrad obliehali, pričom ho poškodili V tom čase už bývali Berčéniovci v kaštieli v Brunovciach a v Lúke, o hrad nemali záujem Mikuláš Berčéni pred cisárskym vojskom ušiel najskôr do Poľska, neskôr do Turecka, kde v roku 1725 zomrel vo veku 59 rokov
1721 posledná písomná správa o hrade Od 2007 prebieha rekonštrukcia hradu, činnosť dobrovoľníkov OZ Tematín

Šľachtic Alojz Mednyanský v knihe „Malebná cesta dolu Váhom“ z roku 1826, opisuje návštevu Tematína takto: „Keby nie výhľadu a niekoľko nezvyčajných rastlín odškodňujúcich 2 – hodinový namáhavý výstup, oľutovali by sme návštevu zrúcanín. Spustošenie zničilo ešte aj stopy po rozčlenení budovy, podľa ktorého by sme si mohli urobiť akú-takú predstavu o vnútornej úprave tohto význačného hradu.“

Ako približne hrad vyzeral si možno predstaviť z uvedeného súpisu pred jeho zánikom

PRÍZEMIE - Na prízemí vpravo, pri vchode do hradu, sa nachádzala zásobáreň, vedľa nej kuchyňa a 3 izby. Z nich sa dalo vstúpiť do dvoch klenbových miestností. Okrem toho tu bola stajňa voziareň.

PODZEMNÉ PRIESTORY - Z nádvoria dolného hradu viedli schody do podzemia s množstvom pivníc.

PRVÉ POSCHODIE - Tu sa nachádzali 4 obytné miestnosti s výhľadom na hradné nádvorie. Bola tu aj hradná sála s ôsmimi oknami, jedáleň, kaplnka, izba s klenbovým stropom a miestnosť, ktorá slúžila ako kúpeľňa. Vedľa kaplnky boli pri hradnej veži 2 miestnosti, ku ktorým viedlo drevené točité schodisko. Na tomto poschodí bol aj byt kastelána.

DRUHÉ POSCHODIE - Za ťažkými železnými dverami bola klenotnica, zásobáreň a 2 menšie miestnosti.

VEŽA - Vo veži skladovali obilie. Hradní drábi obývali vo veži vyhradené miestnosti, vybavené kvalitnou výzbrojou.

ZAUJÍMAVOSŤ - Súpis uvádza aj 4 perzské koberce, ktoré používali v niektorých miestnostiach hradu ako závesy na steny.

Dôležité prestavby a úpravy hradu

Najstaršie budovy z 13.storočia – 4-boká veža a palác boli sústredené v hornej časti hradu. Obklopoval ich hradný múr, cez ktorý viedol na nádvorie gotický portál (ozdobná brána).

14.storočie – dôležité úpravy urobil Matúš Čák Trenčiansky. Vylepšil opevnenie, na južnej strane dal postaviť mohutnú hranolovú vežu.

V druhej polovici 16.storočia, sa majiteľom stal Stanislav III. Turzo. Dal hrad opraviť a hlavne opevniť, aby udržal krok s novou vojenskou technikou. Pozval z Talianskych Benátok zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho. Pribudlo predbránie, neskôr opevnené predhradie s 2 nárožnými baštami, ktoré posilnila podkovovitá bašta – bolverk. Vstup do predhradia a predbránia chránili skalné priekopy. Hornú časť hradu od dolného nádvoria oddeľoval malý a úzky priechod.

V 17.storočí nasledovali posledné úpravy hradu, vznikli hlavne ďalšie obytné časti v hornom hrade.

Dobová rekonštrukcia hradu z roku 1700 sa nachádza v Parku miniatúr v obci Podolie, ktorá je vzdialená asi 13 km od kúpeľného mesta Piešťany. Tento model bol postavený v mierke 1:50.

Tematin podorys hradu

Povesti o tom, ako vznikol názov hradu, ale aj iné...

„Harmatka – Kvapka rosy“

Krajinu, ktorá sa pred mnohými rokmi stala domovom Slovanov, dobyli staromaďarskí bojovníci. Dobyli aj hradisko, ktoré stálo vysoko v horách Považského Inovca. Jeden z vojakov, ktorý sa mimoriadne vyznamenal v boji, dostal ako odmenu práve územie okolo hradiska.

Do nového sídla si priviedol so sebou jedinú dcéru. Volali ju Harmatka – Kvapka rosy. Matku už nemala, tak ju vychovával otec. Naučil ju všetko to, čo vedia bojovníci – výborne jazdila na koni, zručne narábala so zbraňami. Raz na divokom love sa však smrteľne zranila. Zronený otec ju pochoval priamo vo svojom sídle. Harmatkin snúbenec s dovolením otca postavil na tomto mieste kamenný hrad, ktorý nazvali Temetöhely, čo znamená Cintorín alebo Pohrebisko. Časom ľudia zmenili názov na Tematín.

Nerovná láska

Na novom hrade, ktorý ešte nemal meno, býval kedysi dávno rytier. Žil bezstarostne, rád sa bavil, poľoval a zúčastňoval sa na rytierskych turnajoch. Mal dcéru, ktorá si tiež veselo užívala život. Prechádzala sa po horách, rada navštevovala ľudí, ktorí žili v podhradí v chudobných chalúpkach. Jedného dňa sa zatúlala na salaš. Tu stretla pastiera, mladého bačovho pomocníka a obaja sa do seba zaľúbili. Od toho dňa sa stretávali každý deň. Keď sa otec dozvedel o tomto nerovnom vzťahu, dcéru zamkol na hrade a pastiera dal zabiť. Nešťastná dievčina sa dozvedela, čo otec urobil a od žiaľu onedlho zomrela. Až vtedy si otec uvedomil, čo spôsobil svojim nerozvážnym činom. Chcel svoju chybu napraviť aspoň tak, že oboch mladých ľudí pochovali spolu, do jedného hrobu. A pretože hrob bol priamo na hrade, bezmenný hrad nazvali Tematín, maďarsky Temető, čo znamená cintorín.

Strážcovia Tematína

Rákociho povstanie sa blížilo k svojmu koncu. Cisárske vojsko dostalo za úlohu dolapiť hlavného veliteľa povstania, Mikuláša Berčéniho. Vypravili sa teda obsadiť jeho sídlo, hrad Tematín.

Mikuláš však dostal správu o úmysloch armády, zobral si na hrade najpotrebnejšie veci a pod rúškom tmy  utiekol do lesov. Zastavil sa v horárni u svojho verného poddaného, Janka Sekeru. Požiadal ho, aby hrad strážil, pokiaľ sa nevráti. Cisárski vojaci po 3 dňoch hrad dobyli a chystali sa ho vyrabovať. No prekvapení a vystrašení zbadali v tajomnom mesačnom svetle na hradbách hájnika a jeho psa Iskru. Pretože si mysleli, že sú to duchovia, od strachu sa rozutekali na všetky strany. Janko Sekera hrad statočne strážil, no pán sa nevracal. Pretože ho nikto nezbavil povinnosti, zostal hrad strážiť aj po smrti, pričom ho sprevádzala verná Iskra. Tentokrát už ako duchovia každú noc o polnoci obchádzajú zrúcaniny a dohliadajú na dodržiavanie poriadku.

Alojz Mednyanský opisuje v knihe Malebná cesta dolu Váhom tieto udalosti takto (skrátená verzia) :

Po bitke pri Romhányi 22. januára 1710, keď boli vzbúrenci porazení, ich vojsko sa celkom rozpadlo. Velitelia sa dohodli, že sa stretnú v Poľsku a všetci sa rozišli domov, aby si pobalili potrebné veci. Aj Berčéni odišiel na Považie, na svoje panstvo.

V kaštieli v Brunovciach ho zastihla správa, že ho prenasleduje cisárska armáda. Rýchlo vyšiel na Tematín a zobral si najpotrebnejšie veci. S francúzskym kapitánom, ktorý bol veliteľom obrancov hradu, pripravili prenasledovateľom malú lesť.  Priviedli poddaného, ktorý sa na Berčéniho  veľmi podobal a vysvetlili mu, čo má robiť. Berčéni sa medzitým prezliekol do sedliackych šiat a v noci ušiel do lesa. Poddaný si zase obliekol šaty Berčéniho. Keď prišlo cisárske vojsko, kapitán ich požiadal, aby 3 dni počkali a neútočili. Ak im nepríde pomoc, po uplynutí tohto času im vydá hrad bez boja. Cisárski vojaci súhlasili, lebo aj oni čakali na posily s delami.

Berčéni sa zatiaľ po strastiplnej ceste dostal do Poľska.

Po 3 dňoch sa brány hradu otvorili a generál Heister ho obsadil. Našiel a zajal prezlečeného „Berčéniho“ a odviedol ho do Prešporka.

Tu vyšla pravda najavo. Zámenu objavil jeden nemecký dôstojník, ktorý vyhlásil :„Aber das ist kein Bertcheni ! – Ale to nie je Berčéni !“ Falošný Berčéni putoval do väzenia. No aj tu si poradil. Každý deň hrával so strážcom kocky a nechával ho vyhrávať. Za peniaze si strážca kúpil víno, a keď dobre potúžený  zaspal, „Berčéni“ mu zobral kľúče a z väzenia ušiel. Putoval až do Poľska, kde sa s pánom Mikulášom stretol a vyrozprával mu svoj príbeh. Ten ho za odvahu a oddanosť bohato odmenil.

Kto bol Mikuláš Berčéni?

Gróf Mikuláš Berčéni (Bercsényi de Székes) * 6. december 1665, Tematín – † 6. november 1725, Tekirdağ, Turecko

Bol uhorský gróf a hlavný generál povstaleckých vojsk Františka II. Rákociho. Narodil sa na hrade Tematín a bol posledným vlastníkom hradu a panstva. Po štúdiách v Trnave nastúpil k cisárskemu vojsku a bojoval proti Turkom. Nasledovala skvelá vojenská kariéra. Neskôr sa zoznámil s Františkom II. Rákocim, ktorého majetky susedili s Berčéniho. Pridal sa k povstalcom a zúčastňoval sa sprisahaní a bojov proti Habsburgovcom. Po porážke povstalcov 21. novembra 1710 emigroval do Poľska, V júni 1716 odišiel do Turecka, kde stále pokračoval v povstaleckých bojoch. Na Tematín sa už nikdy nevrátil a v roku 1720 v Turecku zomrel. Bol trikrát ženatý – manželky Kristína Drugetová, Kristína Čákiová, Zuzana Kösegiová. Z prvého manželstva mal syna Ladislava, ktorý sa neskôr stal francúzskym maršalom. 

Drak na Tematíne

Tematínske väzenie bolo postrachom ľudí z celého Považia. Rozprávali si o ňom rôzne strašidelné historky. Jeden z príbehov hovorí, že na Považí, pri hrade Tematín žil drak, ktorý trápil obyvateľov Hrádku a celého širokého okolia. Svoje hniezdo si urobil v útrobách vrchu, na ktorom stojí hrad.

Práve v tom čase dal hradný pán zavrieť do pivničnej kobky sluhu Ďura. Ďuro totiž tak dlho kontroloval kvalitu vína z panských sudov, až ho našli spitého pod obraz Boží. V tmavej kobke v hradnej pivnici si nešťastník odpykával trest a spytoval svedomie.

Raz v noci sa z väzenia ozval príšerný rev a lomoz. Keď stráž išla skontrolovať čo sa deje, Ďura nikde nenašli a v podlahe bola obrovská prepadlina. Hradný pán dal do kobky nastražiť železnú pasu a ako návnadu  pred ňu priviazali ovečku. Stráž išla ráno zistiť, či sa v kobke niečo udialo.  Po ovečke nebolo ani chýru, zato sa s hrôzou pozerali na zmietajúceho sa chyteného draka.

Všetci ľutovali úbohého Ďura, akú hrôzu musel prežiť. No hradný pán si šomral popod fúzy, že už ani drak nemá slušné vychovanie. Vyberie si radšej poddanskú zberbu, namiesto toho, aby si pochutil na urodzenej panej. No a prepadlisko potom dlhé roky slúžilo väzňom ako úniková cesta. Na slobodu sa dostali tajnou šarkaňou dierou. Čo sa potom s drakom stalo, už povesť nič nehovorí.

Anna Rosina Listiusová - krvilačná šintavská bosorka

Začiatkom 17.storočia sa pánom Tematína, Šintavského vodného hradu a Hlohovca stal Stanislav III. Turzo. Bol vzdelaný, sčítaný, študoval na talianskych univerzitách, ovládal 5 jazykov.  Po otcovej smrti sa venoval správe rodinných majetkov. V  rokoch 1622 – 1625 sa stal palatínom.

Hoci mal krásny hrad na Považí, najradšej sa zdržiaval na Šintavskom vodnom hrade. Tu sa aj zoznámil s mladučkou grófkou Annou Rosinou Listiusovou.

Anna Rosina sa narodila v roku 1583, v rodine baróna Jána Listhiusa zo Sedmohradska a Anny Nauhasovej z Kopčian na Záhorí. Strýko jej matky, Mikuláš Oláh, bol ostrihomský arcibiskup. Onedlho, v roku 1598 sa Stanislav s 15 – ročnou Annou oženil, napriek nesúhlasu staršieho brata Juraja. Mali spolu 3 deti. K svojim deťom sa správala ako veľmi citlivá a milujúca matka.

Anna sa rada bavila, vyhľadávala stretnutia s vyššou spoločnosťou, zúčastňovala sa na báloch, plesoch, navštevovala príbuzných. Časom sa ukázalo, že má veľmi divnú povahu. Často menila nálady, bola neznášanlivá, krutá voči všetkým okolo seba. Počas neprítomnosti manžela týrala služobníctvo, aj poddaných. V archívnych záznamoch je dokonca zmienka, že ju podozrievali  z „bosoráctva“. Na šintavskom hrade sa totiž často stretávala s podozrivými ľuďmi, preto ju miestni poddaní volali „Šintavská bosorka“.

Keď Stanislav zistil, čo sa deje, dal Annu na niekoľko rokov zatvoriť do žalára v Čachticiach. Tu sa údajne stretla s Alžbetou Bátoryovou, s ktorou ju dokonca historické pramene porovnávajú. Na rozdiel od Alžbety však Anna mučila a vraždila nielen mladé dievčatá, ale aj mužov, starých ľudí a deti. Stanislav jej časom odpustil, tak si znova užívala slobodu. Nie však nadlho.

V spoločnosti sa začali šíriť klebety, že má mnoho milencov. Bol medzi nimi aj Štefan Pálffy z Červeného Kameňa. Keď gróf Peter Fábry priniesol túto informáciu Stanislavovi, Pálfy bez stopy zmizol a Annu zatvorili na hrade Tematín. Pretože nedokázala potlačiť násilnícke sklony, po odchode manžela do Viedne, využila príležitosť a znova ušla do Šintavy. Pomohol jej pisár Vincent, ktorý pre ňu vystavil falošné potvrdenie. V ňom sa uvádzalo, že Stanislav povoľuje manželke slobodný pobyt na Šintavskom hrade.

Stanislav v roku 1625 zomrel za podozrivých okolností. Oficiálne sa uvádza, že zomrel počas liečenia v piešťanských kúpeľoch, no je možné, že ho otrávila urazená Anna, ktorá sa výborne vyznala v bylinkách. Anna sa ešte v tom istom roku vydala za Juraja Pográniho. Juraj čoskoro spoznal pravú povahu svojej mladej ženy a definitívne ju vylúčil zo závetu. Zomrel 4 roky po svadbe. Ako Juraj popisoval charakterové vlastnosti svojej ženy priblíži úryvok z jeho závetu :

„Moja vyššie uvedená družka v manželstve ma opustila, keď som bol ťažko chorý, vzala mi lieky a prekliala mňa aj celú moju rodinu, čo som počul na vlastné uši. Vykrikovala hnusné nadávky, ktoré sa ma týkali, zobrala mi jedlo, pitie aj kuchynské náčinie, vzala mi vankúše spod hlavy a periny aj plachty, takže som musel spať na seneVlámala sa do mojich cestovných truhlíc, čoho som bol svedkom, zobrala mi peniaze a listy. Keďže som bol vážne chorý, nemohol som proti tomu nič robiť. Nedodržala svoj manželský sľub a bola ku mne veľmi krutá v mojej ťažkej chorobe, a dokonca mi napľula na braduNedovolím, aby čokoľvek zdedila, ani vtedy, ak si do konca svojho života ponechá moje meno“.

Po Jurajovej smrti sa stala neobmedzenou paňou na celom panstve – v Šintave, Seredi, Hlohovci, Pustých Sadoch, na Tematíne. Pokiaľ boli obeťami Anny iba poddaní, podarilo sa jej skrývať svoje temné vášne. Mŕtvych dala tajne pochovať, alebo rozhlásili, že zomreli na týfus. Osudným sa jej stalo, keď ušla týraná slúžka Magdaléna Szolosiová zo zemianskeho rodu. Kým podľahla zraneniam, stihla rodine porozprávať o strašných praktikách svojej panej.

Násilnosti a vraždy vyšli najavo a 29. júna 1637 palatín Mikuláš Esterházi začal vyšetrovanie. Vypovedalo okolo 80 svedkov, okrem viacerých násilností jej dokázali aj 12 vrážd (2 mužov a 10 žien a detí). Najvyšší dvorský súd odsúdil Annu na stratu hlavy a majetkov. Vďaka vplyvu príbuzných na panovníckom dvore trestu unikla a 27. marca 1638 jej panovník Ferdinand III. udelil milosť. Anna Rosina dožila svoj život v izolácii na Šintavskom hrade, pod opatrovníctvom Mikuláša Esterházyho. Tu aj v roku 1643 zomrela.

Možno by stálo za zamyslenie, čo spôsobilo alebo odštartovalo jej sadistické správanie, a tiež akým druhom duševnej poruchy trpela.

Tip na víkend

  • All
  • #Adrenalín
  • #Pobyty

Tip na výlet

  • All
  • Hrady
  • Jaskyne
  • Turistika
  • Výstupy
load more hold SHIFT key to load all load all
Plavecký hrad
Zrúcanina Plaveckého hradu stojí nad obcou Plavecké Podhradie, na vápencovom výbežku vrchu Pohanská, na západnom okraji Malých Karpát. Hrad postavili na strategicky významnom mieste, ako kráľovskú...
Viac info
Tematínsky hrad (Tematín)
Tematín je malebná zrúcanina v JZ časti pohoria Považský Inovec , v katastri obce Lúka, neďaleko Piešťan. Predpokladá sa, že vznikol ako kráľovský hrad, po roku 1242 , tesne po tatárskom...
Viac info
Hrad Korlátka (Cerovský hrad)
Korlátka je zrúcanina gotického hradu na krátkom skalnatom zalesnenom výbežku, na západnej strane Malých Karpát. Vypína sa nad záhorskou obcou Cerová (Lieskové) – časť Rozbehy. Prvá zmienka o hrade...
Viac info
Hrad Ostrý Kameň
Hrad Ostrý Kameň sa nachádza na hlavnom hrebeni Zárub, nad obcou Buková, neďaleko Smoleníc. Môže sa popýšiť niekoľkými zaujímavosťami. S výškou 576 m n. m. je najvyššie položeným hradom v Malých...
Viac info
Hrad Šášov
Hrad Šášov sa nachádza na severnom okraji Štiavnických vrchov, vypína a na brale nad meandrom Hrona. Rok vzniku hradu nie je známy, predpokladá sa polovica 13. storočia. Prvá písomná zmienka je až z...
Viac info
Súľovský hrad
Súľovský hrad je zrúcanina hradu v Súľovských skalách. Hrad bol postavený v prvej polovici 15. storočia ako strážny hrad na ochranu obchodnej cesty. Hrad sa týči na mohutnom skalnom bradle vo výške...
Viac info
Oponický hrad
Oponický hrad je zrúcanina hradu na západnom výbežku pohoria Tríbeč, asi 2 km juhovýchodne od obce Oponice. Postavený bol asi v druhej polovici 13. storočia, prvá písomná zmienka je z roku 1300....
Viac info
Gýmeš
Hrad Gýmeš je rozsiahla zrúcanina hradu v pohorí Tríbeč, asi 5 km od obce Jelenec (pôvodne Gýmeš). Postavený bol v polovici 13. storočia na vrchu Dúň vo výške 514m. Prvá písomná zmienka je z roku...
Viac info
Hrad Hrušov
Hrad Hrušov je zrúcanina gotického hradu v pohorí Tríbeč, neďaleko Topoľčianok. Leží v nadmorskej výške 488m neďaleko vrchu Skalka, na osamotenom skalnom výbežku, čo vytvára neopakovateľnú scenériu....
Viac info
Budatínsky hrad
Budatínsky hrad sa nachádza v Žiline, mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Hrad je zrekonštrouvaný a sprístupnený verejnosti. Vedľa hradu sa nachádza najstarší park v Žiline a okolí...
Viac info
Starhrad
Starhrad (alebo Starý hrad, Starigrad, Varínsky hrad) je zrúcanina hradu týčiaca sa nad Váhom vo výške 475m neďaleko Nezbudskej lúčky. Hrad bol postavený na ochranu starej cesty vedúcej Považím...
Viac info
Čachtický hrad
Čachtický hrad je zrúcanina hradu v Malých Karpatoch medzi obcami Čachtice a Višňové. Čachtický hrad bol postavený v prvej polovici 13. storočia. Jeho úlohou bolo strážiť západnú hranicu Uhorska....
Viac info
Lietavský hrad
Lietavský hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa 10 km južne od Žiliny nad obcou Lietava. Zrúcaniny hradu patria medzi najrozsiahlejšie a najlepšie zachované na Slovensku. Hrad bol postavený v druhej...
Viac info
Blatnický hrad
Blatnický hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa na strmom kopci neďaleko rovnomennej obce Blatnica. Bol postavený v 2. polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1300 kedy bol jeho...
Viac info
Oravský hrad
Oravský hrad je považovaný za jeden najkrajších hradov na Slovensku. Nachádza sa v obci Oravský Podzámok. Je to výrazná dominanta oravského regiónu - vypína sa na bralovom útese Skrušínskeho...
Viac info
Dračí hrádok
Dračí hrádok sú zrúcaniny hradnej veže. Leží v južnej časti Malých Karpát, juhovýchodne od obce Borinka, nad dolinou Stupavského potoka. Z Dračieho hrádka sa zachovali len zvyšky múrov vstupného...
Viac info
Hrad Pajštún
Hrad Pajštún je zrúcanina hradu, z ktorej sa zachovala značná časť múrov. Nachádza sa nad obcou Borinka, na juhozápadnej strane Malých Karpát. Stavba hradu sa datuje do 13. storočia. Patril do...
Viac info
Kežmarský hrad
Kežmarský hrad (alebo aj Kežmarský zámok) sa nachádza v meste Kežmarok, pod Zámockým kopcom. Kežmarský zámok bol postavený na základoch kláštora na prelome 14. a 15. storočia. Pôvodne bol postavený...
Viac info
Hrad Divín
Hrad Divín je zrúcanina hradu. Nachádza sa priamo v obci Divín, asi 15 km severozápadne od Lučenca. Postavený bol na prelome 12. a 13. storočia ako ochrana cesty do stredoslovenskej oblasti. Prvá...
Viac info
Hrad Šomoška
Hrad Šomoška je zrúcanina hradu. Nachádza sa 10 km južne od Fiľakova, takmer na slovensko – maďarskej štátnej hranice. Hrad nesie meno maďarskej obce Somoskő, nad ktorou sa vypína. Hrad vznikol na...
Viac info
Turniansky hrad
Turniansky hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa nad obcou Turňa nad Bodvou, na krasovom kopci v Národenej prírodnej rezervácii Turniansky hradný vrch. Ruiny hradu sa už zďaleka vypínajú popri ceste.
Viac info
Jasenovský hrad
Jasenovský hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa asi 4 km južne od Humenného, na zalesnenom chrbte Humenských vrchov. Hrad bol postavený v 13. storočí po vpáde Tatárov, jeho úlohou bolo strážiť...
Viac info
Kaštieľ v Dolnej Mičinej
Renesančný kaštieľ v Dolnej Mičinej sa nachádza na vyvýšenine nad obcou Dolná Mičiná. Silueta kaštieľa je dominantou obce a budí záujem návštevníkov prichádzajúcich od Banskej Bystrice cez Horná...
Viac info
Kaštieľ Svätý Anton
Kaštieľ Svätý Anton označovaný aj ako Kaštieľ Antol alebo Koháriovský sa nachádza v obci Svätý Anton, pár kilometrov od Banskej Štiavnice. Kaštieľ bol postavený v roku 1744 v neskoro barokovo –...
Viac info
Holumnický hrad
Zrúcanina Holumnického hradu sa nachádza na trávnatej vyvýšenine priamo v obci Holumnica. Hrad bol postavený na prelome 15. a 16. storočia, neskôr bol upravovaný. Išlo o goticko-renesančnú blokovú...
Viac info
Hrad Muráň
Muráň je zrúcanina hradu na sever od obce Muráň, na vrchu Cigánka (935 m n. m.), na južnom okraji Muránskej planiny. Hrad Muráň je tretí najvyššie položený slovenský hrad. Hrad bol postavený v 13....
Viac info
Hrad Revište
Zrúcanina hradu Revište (310 m n.m.) sa nachádza 4 km severne od Žarnovice (časť Revištské Podzámčie) na výbežku Čierneho vrchu pohoria Vtáčnik. Zrúcanina hradu Revište poskytuje nezabudnuteľný...
Viac info
Pustý hrad
Pustý hrad (475 – 571 m n. m.)- starý Zvolenský hrad alebo taktiež nazývaný Starý Zvolen je hradný komplex nad sútokom Hrona a Slatiny. Skladá sa z dvoch hradných častí: Dolného a Horného hradu,...
Viac info
Liptovský hrad
Liptovský hrad (1000 m n.m.) je ruina hradu na Liptove, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Zvyšky hradu stoja na vrchu Sestrč v Chočských vrchoch, nad obcami Kalameny a Bukovina....
Viac info
Kaštieľ Predná Hora
Kaštieľ na Prednej Hore dal postaviť bulharský cár Ferdinad Coburg (1861 - 1948). Stavba kaštieľa začala v roku 1912. Dokončenie kaštieľa zastavila prvá svetová vojna, dokončenia sa dočkal až po...
Viac info
Kaštieľ Betliar
Kaštieľ Betliar sa nachádza v malebnej dedinke Betliar, sedem kilometrov severne od Rožňavy. Kaštieľ Betliar je jeden z najkrajších slovenských kaštieľov, obklopený je nádherným anglickým parkom....
Viac info
Košický hrad
Košický hrad je zrúcanina hradu, ktorý stál na vrchu Hradová severozápadne od Košíc. Po hrade nezostali veľké stopy, len zvyšky základov a obvodového muriva nasvedčujú tomu, že tu kedysi stál hrad....
Viac info
Hrad Dobrá Voda
Hrad Dobrá Voda (320 m.n.m) je zrúcanina gotického hradu. Hrad sa nachádza v strednej časti pohoria Malé Karpaty nad obcou Dobrá Voda v okrese Trnava - na území prírodnej rezervácie Slopy. Hrad...
Viac info
Soví hrad
Zrúcanina Sovieho hradu sa nachádza na brale eliptického tvaru, priamo nad domami obce Šurice. Bralo sa vytvorilo ako výplň sopečného komína začiatkom štvrtohôr. Na vrchu sopečného brala sú chabé...
Viac info
Kamenický hrad
Kamenický hrad je zrúcanina hradu nad obcou Kamenica. Hrad Kamenica leží severozápadne od historického mesta Sabinov na vápencovom brale v pohorí Čergov. Stredná časť vápencového brala je zúžená a...
Viac info
Červený kláštor
Červený kláštor (oficiálne Lechnický kláštor) sa nachádza na území obce Lechnica. Červená farba striech kláštorných objektov sa prejavila v názve Červeného kláštora. Červený kláštor je od roku 1970...
Viac info
Zvolenský zámok
Zvolenský zámok (292 m n.m.) sa nachádza na vyvýšenine, priamo v meste Zvolen. Zámok bol postavený v druhej polovici 14. storočia, v rokoch 1370 - 1382. Postupne v 16., 17. a 18 storočí bol...
Viac info
Spišský hrad
V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad. Je nielen...
Viac info