Národný park Muránska planina patrí medzi najmladšie národné parky Slovenska. Pôvodne CHKO Muránska planina (od r. 1976) bola v roku 1997 vyhlásená za Národný park Muránska planina. Rozkladá sa na ploche 20 318 ha, ochranné pásmo má veľkosť 21 698 ha. NP Muránska planina sa nachádza na území okresov Brezno, Rimavská Sobota a Revúca v banskobystrickom kraji.
Geomorfológia
NP Muránska planina sa rozprestiera v západnej časti Slovenského rudohoria, geomorfologicky patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Na jeho územie zasahujú štyri pohoria: Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy a Horehronské podolie. Dôsledkom je pestrý krasový aj nekrasový (riečny) reliéf.
Najväčšiu časť národného parku tvorí Muránska planina, ktorá je tvorená svetlými triasovými vápencami s početnými krasovými útvarmi. Celková dĺžka krasového terénu od osady Červená Skala (časť obce Šumiac) po Tisovec je okolo 25 km, šírka nepresahuje 6 km. Nachádza sa tu viac ako 250 nesprístupnených jaskýň, (najrozsiahlejšou je Bobačka s dĺžkou 3036m a hĺbkou 142m a bohatou kvapľovou a sintrovou výzdobou), 15 priepastí (najhlbšia Michňová 105m)a viac ako 50 ponorov a vyvieračiek. Z povrchových krasových útvarov bralá, tiesňavy, skalné veže a tiež krasové jamy, škrapy a závrty. Najvyšším vrchom Muránskej planiny je Kľak (1 408,7 m n. m.), najvyšším vrchom celého NP je Fabova hoľa (1439 m n. m.). Zvyšná časť NP je tvorená riečnym reliéfom na kryštalických brydliciach a granitoidoch.
Podnebie
Takmer 80 % plochy územia NP Muránska planina zaberá chladná klíma a veľmi vlhká oblasť, kde úhrn zrážok prevyšuje výpar. Ročný úhrn zrážok je až 1000 – 1400mm za rok, priemerná teplota v januári je - 6 až – 7°C a priemerná teplota v júli dosahuje len 11,5 až 13,5°C.
Snehová pokrývka sa vyskytuje 140 až 160 dní do roka, pričom jej maximálna výška presahuje 75 cm. Najteplejšie oblasti NP sa nachádzajú nad Tisovcom a Muráňom a tiež Horehronské podolie.
Fauna a flóra
Členitý reliéf NP poskytuje množstvo stanovíšť s rozdielnymi podmienkami, a preto sa príroda Muránskej planiny vyznačuje mimoriadne veľkou rozmanitosťou biocenóz a výskytom mnohých endemických aj reliktných druhov rastlín i živočíchov.
Flóra národného parku zahŕňa alpínske, subalpínske, horské i xerotermné druhy. Viac ako 90 druhov rastlín je chránených, 35 endemitov a subendemitov a niekoľko reliktov. Najvýznamnejší je lykovec muránsky (Daphne arbuscula) – paleoendemit. Rastie tu tiež vzácna valdštajnka trojlistá Magicova, mnohé druhy zvončekov i orchideí. Asi 86% plochy NP pokrývajú lesy od dubovo-bukového až po smrekový vegetačný stupeň. Zvláštnosťou je výskyt kosodreviny na Veľkej Stoke a najmä v Hrdzavej doline vo výške iba 750 m n. m.
Keďže sa Muránska planina nachádza na južnom oblúku Západných Karpát, jej fauna je charakteristická zastúpením západokarpatských horských a podhorských spoločenstiev s panónskymi alebo termofilnými druhmi. Veľké bohatstvo fauny zahŕňa viac ako 450 druhov chrobákov, vyše 350 druhov motýľov, 286 druhov pavúkovcov, asi 200 druhov dvojkrídlovcov, 75 druhov mäkkýšov, 40 druhov mnohonôžok a stonôžok a iné. Chrobák- behúnik Duvalius szaboi ssp. szaboi z čeľade bystruškovité sa ako glaciálny relikt vyskytuje len v jedinej jaskyni v Tisovskom krase.
Zo stavovcov tu má domov medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid, mačka divá i kriticky ohrozená vydra riečna, reliktná myšovka vrchovská, jaskyne obýva až 22 druhov netopierov. Z dravých vtákov možno pozorovať orla skalného, orla krikľavého, včelára obyčajného, sokola rároha. Hniezdi tu viacero druhov sov, vrátane najmenšej a najväčšej európskej sovy - kuvička vrabčieho a výra skalného. Zaznamenaný bol výskyt murárika červenokrídleho i hlucháňa obyčajného. Pre potreby lesného hospodárstva sa na Muránskej planine chovajú polodivoké kone plemena norik muránsky.
Turistika
Turistom slúži až 300 km značených turistických chodníkov, ktoré vychádzajú z obcí Tisovec, Muráň a Červená Skala, medzi atraktívne východiskové miesta pre turistov patria aj Závadka nad Hronom a sedlo Zbojská. Nachádzajú sa tu tiež značené i neznačené cyklotrasy. Nie je núdza o pramene s pitnou vodou a ohniská.
Atraktívnym cieľom môže byť Muránsky hrad. Náučný chodník vedie z obce Muráň k zrúcaninám Muránskeho hradu a na Veľkú lúku, kde sa chovajú polodivoké kone. Turisti si tu majú možnosť vychutnať krásy Muránskej planiny aj z konského chrbta, alebo sa odviezť na tradičnom konskom záprahu. Ďaľší náučný chodník Stožky s lesníckou tematikou sa nachádza v doline Dudlavky. Jeden z významných geologických javov Muránskej planiny, takzvaná „muránska brekcia“, je prezentovaná v rámci náučnej lokality Piecky pri obci Muráň.
Pre horolezectvo sú v NP Muránska planina vzhľadom na vysoký stupeň ochrany vyhradené Tesná skala pri Muránskej Hute a Rozštiepená skala v Hrdzavej doline pri Muráni.
Jediná prístupná jaskyňa na Muránskej planine je Vešeléniho jaskyňa,ktorá sa nachádza neďaleko chaty pod Muránskym hradom, pri turistickom chodníku žltej turistickej značky smerom na Prednú horu, nie ďaleko od modrej značky. Vstup do nej je na vlastnú zodpovednosť.
V NP Muránska planina je možné stanovať na troch miestach: na Veľkej Lúke - Piesok, pri Zrubovej turistickej útulni Nižná Kľaková a v doline Trsteník.V Národnom parku je taktiež možné bivakovať, a to za presne určených podmienok.
Výborným spôsobom spoznávania Muránskej planiny v zime je bežecké lyžovanie. Lyžiari majú k dispozícii všetky značené letné turistické trasy a navyše ešte niektoré zimné.
