POISTENIE: Idete do hôr na turistiku alebo lyžovať? Poistite so ONLINE. Poistenie na 1 deň od 0.66€

Národný park Slovenský raj sa nachádza na severe Slovenského rudohoria. Nachádza sa tu 11 národných prírodných rezervácií, 8 prírodných rezervácií, okolo 350 jaskýň, z ktorých Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je od roku 2000 zapísaná do svetového dedičstva UNESCO.

Vytlačiť

Geomorfológia

Slovenský raj je súčasťou Spišsko-gemerského krasu a v prevažnej časti je tvorený vápencami a dolomitmi, z menšej časti tiež bridlicami. Má tri základné formy reliéfu - krasový, riečnokrasový a riečny reliéf.

Krasový reliéf - celá oblasť bola pôvodne veľkým plošným celkom, ktorý pretekajúce rieky (Hornád, Hnilec) a potoky (Veľký sokol, Suchá belá, Biely potok) rozčlenili na niekoľko plošín (planiny Glac, Geravy, Lipovec, Skala, Pelc), kde vznikli tiež typické krasové javy povrchové ( škrapy a závrty) a podpovrchové ( jaskyne, diery). Takýchto podzemných útvarov je v Slovenskom raji viac než 180, z nich najznámejšie sú Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa, Medvedia jaskyňa, Ružová jaskyňa, Čertova diera, Kešeľova diera, Zlatá diera . Z mnohých jaskýň je verejnosti, aj to iba v lete, sprístupnená Dobšinská ľadová jaskyňa, v ktorej masa ľadu sa odhaduje na 110 tisic m3.

Riečnokrasový reliéf - predstavujú široké, mohutné chrbty, miestami hrebene, ktorých geologickým podkladom je vápenec alebo dolomit (Ondrejisko, Lipovec, Havrania skala, Javorina, Tri kopce, Jabloň, Čertova sihoť a iné).

Riečny reliéf - kaňony a tiesňavy s veľkým množstvom vodopádov, kaskád a perejí - napr. Veľký Sokol, Piecky, Suchá Belá, Sokolia dolina a iné. Typické pre Slovenský raj sú taktiež rokliny s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina, Zejmarská roklina). Najvyššie vrchy sú Veľká Knola (1266 m n.m.) a Havrania skala (1157 m n.m.). Najnižšie miesto je v bode, kde Hornád opúšťa park - 466 m n m.

Podnebie

Územie Slovenského raja patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké, s priemernou ročnou teplotou 4-6°C, vyššie položené oblasti zasahujú do chladnej oblasti. Tieto rozdiely sú dané hlavne veľkým rozpätím nadmorskej výšky jednotlivých miest.

Najteplejší mesiac je júl (16-17 ˚C), najchladnejší január (-5 až -6 ˚C).

Častý je výskyt teplotných inverzií, a to počas celého roka. V hlbokých dolinách a tiesňavách býva teplota nižšia hlavne v noci, počas zimného obdobia aj počas dňa. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 620 do 900 mm. Najmenej zrážok spadne na severnom okraji Slovenského raja. Najviac zrážok sa vyskytuje v období letných búrok v júni a v júli, keď naprší 90 - 100 mm. Najsuchším mesiacom je február, vtedy dosahujú zrážky 25 - 55 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 100 - 120. Maximálna snehová pokrývka je 40 - 70 cm, pričom vo vyšších polohách sú tieto hodnoty značne vyššie.

Vodstvo

Územie Národného parku Slovenský raj vrátane jeho ochranného pásma patrí do povodia Hornádu. Odvodňujú ho dva väčšie toky, a to v severnej časti územia je to rieka Hornád, a v južnej časti územia je to prítok Hornádu - rieka Hnilec. Povodie Hornádu patrí do úmoria Čierneho mora. Hornád pramení v Nízkych Tatrách, pod Kráľovou hoľou vo výške približne 1 050 m n. m.

Fauna a flóra

Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o bukové, bukovo-jedľové, jedľovo-bukové a miestami reliktné borovicové lesy. Veľká členitosť územia poskytuje na rozlohou malej ploche veľké množstvo rozdielnych stanovíšť (listnaté, zmiešané i ihličnaté lesy, vápencové bralá, doliny a tiesňavy, južné výslnné vápencové skaly, sklané štrbiny, lúky, pasienky, zamokrené lúky, brehy potokov) z čoho vyplýva aj veľká druhová rozmanitosť rastlinstva a živočíšstva. Vyskytuje sa tu viac ako 900 druhov vyšších rastlín, z ktorých mnohé sú veľmi vzácne a na Slovensku ojedinelé. 25 druhov je chránených úplne a 8 čiastočne. Dôležitý je výskyt karpatských a západokarpatských endemitov. Vyskytujú sa tu borovica horská i plesnivec alpínsky, ktoré sú charakteristické pre vysokohorské oblasti. Najvyššiu biodiverzitu Európy majú Kopanecké lúky: 75 druhov vyšších cievnatých rastlín/m².

Slovenský raj je domovom vlka (Canis lupus), rysa (Lynx lynx), líšky (Vulpes vulpes), kuny lesnej (Martes martes), orla skalného (Aquila chrysaetus), jastraba (Accipiter sp.), myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a severského (Buteo lagopus), viac druhov sokolov (Falco sp.).
V roku 1963 tu bol umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra alpina L.). V potokoch a vodných nádržiach žijú pôvodné druhy ako napríklad pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), rak riečny (Astacus astacus), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a iné. Neobyčajne bohaté je druhové zastúpenie bezstavovcov, napr. motýľov.

V Slovenskom raji bolo doposiaľ zistených viac ako 4000 druhov bezstavovcov. Žije tu napríklad vyše 2000 druhov motýľov, z ktorých vyše 30 druhov je chránených a niektoré sa nevyskytujú nikde vo svete. Množstvo endemitov je i medzi dážďovkami, pavúkmi, chrobákmi, dvojkrídlovcami a mäkkýšmi.

Turistika

Slovenský raj je jednou z najnavštevovanejších oblastí Slovenska, pričom láka turistov počas celého roka. Je vhodným miestom na pešiu turistiku, ktorá ponúka unikátne prírodné scenérie a taktiez cykloturistiku. Z turistických centier Čingov, Kláštorisko, Podlesok a Dedinky je možné podnikať rôzne náročné túry a výlety. Tieto strediská poskytujú aj možnosť ubytovania a služieb.

Názov Slovenský raj sa začal používať v roku 1921.

Poistenie do hôr

Poistenie do hôr

Neriskujte, poistite sa !
Poistenie nákladov na zásah Horskej záchrannej služby:

  • celoročné poistenie: 15,30 €
  • poistenie na 1 deň: 0,66 €

Poistite sa online

Ubytovanie v Tatrách

  • All
  • Apartmány
  • Chaty
  • Hotely
  • Penzióny
  • Priváty
Načítať viac Stlač SHIFT pre všetko načítať všetko

Prihlásenie