Pieninský narodný park (PIENAP) je rozlohou najmenším národným parkom na území Slovenska a nachádza sa v sev. časti Spiša, tzv, Zamagurí, v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa. Zasahuje pohorie Pienin a čiastočne aj Spišskú Maguru. Na území Pienin bol 17.8.1932 vyhlásený prvý Medzinárodný prírodný park v Európe a tvorili ho Pieniński Park Narodowy a Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách.
Pieninský národný park (PIENAP) bol zriadený v roku 1967 na rozlohe 2125 ha a v roku 1997 rozšírený na 3750 ha, Zaberá územia obcí Červený Kláštor, Lesnica, Lechnica, Haligovce, Veľký Lipník, Stráňany a Kamienka. Ochranné pásmo má 22 444 ha.
Geomorfológia
Hlavné pohorie parku - Pieniny - sú tvorené bradlovým vápencovým pásmom, ktoré sa vyznačuje pestrou horninovou skladbou a značnou vertikálnou členitosťou reliéfu, ktorá je výsledkom spolupôsobenia klimatických faktorov, vodnej, veternej a vzdušnej erózie. Preto sa tu vyskytujú mnohé krasové útvary ako jaskyne, bradlá, hlboké údolia, tiesňavy i pozoruhodné skalné útvary.
Pieniny môžeme rozdeliť na štyri časti:
- Spišské Pieniny medzi dolinou Bielej vody a lomom Dunajca pri Niedziči. Najvyšší vrch je Branisko
- Czorsztynské Pieniny nachádzajú sa v západnej časti Pienin na poľskom území, tiahnu sa od Zelených Skaliek po sedlo Szopka pod Troma Korunami, ich súčasťou sú bralá Czorsztyn a Niedzica
- Pieniny od Niedziči po lom Dunajca medzi Sromowcami Niżnymi a Szczawnicou (Tri korunky, Holica a Sokolica).
- Malé Pieniny siahajúce do doliny Popradu, najvyšší vrch Vysoké Skalky (1050 m n.m.), najvyšší vrch Pienin.
Podnebie
Pieniny patria to mierneho severského klimatického pásma, pričom ich väčšia časť spadá v rámci neho k mierne teplej zóne s dolinovým a kotlinovým charakterom, s typickou miernou až studenou zimou. Priemerná júlová teplotou tu stúpa nad 16°C a januárová zase klesá pod -3°C. Zvyšná časť Pienin patrí do mierne chladnej zóny - s priemernou júlovou teplotou nepresahujúcou 16C. Vo všeobecnosti platí, že so stúpajúcou nadmorskou výškou je podnebie chladnejšie a vlhkejšie.
Priemerné ročné a mesačné teploty a úhrny zrážok:
- Červený Kláštor (465 m.n.m.) = 6.0 oC / 700 mm [ január (-5.3 / 38), júl (15.5 / 97) ]
- Vysoké Skalky (1050 m.n.m.) = 4.4 oC / 900 mm [ január (-5.8 / 47), júl (13.6 / 115) ]
V jeseni a v zime sú typické inverzné klimatické situácie, kedy je vo vyšších polohách slnečno a teplo, kým doliny sú ponorené do chladnej a vlhkej hmly. Aj z tohto dôvodu je ideálnym obdobím pre pešiu turistiku práve jeseň. Priemerný počet letných dní je nižší ako 50, letá sú slnečné a mierne teplé s častým výskytom prudkých búrok regionálneho rozsahu. Počet dní so zrážkami kolíše v rozpätí 140-180 dní/rok, čo prináša do Pienin a Zamaguria dostatočné množstvo vlahy. Približne polovica celkového úhrnu zrážok sa vyparí, zvyšná polovica odtečie.
Fauna a flóra
Na malej ploche sa striedajú stanovištia najrôznejšieho druhu, od slnečných prehriatych skál a suchých vrcholov po hlboké tienisté údolia a rokliny, preto fauna i flóra je na tomto relatívne malom území mimoriadne pestrá. Nachádza sa tu rastlinstvo podhorského až horského stupňa s výskytom karpatských a západokarpatských endemitov a subendemické druhy ako arábka pieninská (Arabis pieninica), chryzantéma pieninská (Dendranthema zawadskii), horčičník pieninský (Erysimum pieninicum), púpava pieninská Taraxacum pieninicum a pod. V lesných spoločenstvách prevláda jedľa a buk s prímesou smreka. Na južných svahoch ihličnany vytlačila lipa, jaseň, javor horský a mliečny, v dolinách Dunajca sa zčasti zachovali podhorské lužné lesy. Na vápencových bralách sa vyskytuje vzácna borievka netatova (Juniperus sabina) a tis obyčajný (Taxus baccata),
Živočíšstvo je západokarpatského, podhorského až horského stupňa, nájdeme tu rysa ostrovida (Lynx lynx) či jastraba veľkého (Accipiter gentilis) reliktného cicavca piskora vrchovského (Sorex alpinus subsp. tatricus). Zo skalných druhov tu žije napr. skaliar pestrý (Monticola saxatilis), murárik červenokrídly (Tichodroma murana).
Prielom Dunajca je biotopom bociana čierneho (Ciconia nigra), orla krikľavého (Aquila pomarina), výra skalného (Bubo bubo), ďubníka trojprstého (Picoides tridactylus), orešnice perlavej (Nucifraga caryocatactes) a ďaľších druhov vtákov. Vodný tok osídľuje vydra riečna (Lutra lutra), lipeň obyčajný (Thymallus thymallus), pstruh potočný (Salmo trutta m. fario), mrena stredomorská východná (Barbus meridionalis petenyi) a tiež rak riečny (Astacus astacus)
Turistika
Turisticky najzaujímavejšia je centrálna časť okolo rieky Dunajec na úseku od Spišskej Starej Vsi cez Červený Kláštor a ďalej cez prielom Dunajca až po obec Lesnica a štátnu hranicu. Vyhľadávanou atrakciou je splavovanie Dunajca na pltiach cez prielom, popri ktorom vedie aj náučný turistický chodník, ktorý je využívaný aj ako cyklotrasa. Cestou možno obdivovať bralá Tri Koruny, Sokolica a Sedem mníchov, na slovenskej strane zase hrebeň Kláštornej Hory, hrebeň Holice a Haligovské Skaly. Turistický chodník vedie aj popri prielome Lesnického potoka.
