Prvé sneženie v mnohých z nás často oživí pocity, ktoré poznajú len lyžiari. Je to pochopiteľné. Lyže sú tak trochu ako krídla, umožňujúce človeku zažívať novú dimenziu pohybu charakteristickú najmä sklzom a rýchlosťou. Takmer všetky lyžiarske disciplíny sú ale v súčasnosti viazané na upravené športoviská. Povestné ticho hôr v strediskách zaniká vo všeobecnej vrave, klepotaní vlekov, lanoviek, hučaní snežných diel a hudbe z reproduktorov.

Pozabudlo sa aj na základnú vlastnosť lyží, a to schopnosť plávať v snehu. Bežci sa dnes tešia na dobre upravenú trať a stopu, zjazdári či slalomári zase na menčester. Našťastie, lyžiarska sloboda zatiaľ definitívne nepatrí len do múzea. Ostala ešte v skialpinizme. A zrejme to ani nie je tajomstvo, lebo počet skialpinistov z roka na rok stúpa. Kým ale niekto neobjaví lyže, ktoré budú samé stúpať do kopca, tak ani v strediskách kvôli skialpinistom zatiaľ nikto nemusí mať obavy z budúcnosti.

O výzbroji a výstroji skialpinistu by sa dnes dala napísať aj diplomovka. Naozajstná, nie taká, akú obhájil minister školstva, či iní vládni činitelia. Tento článok je určený predovšetkým tým, ktorí chcú so skialpinizmom začať. Nepretekársky, ale naozajstne, s ambíciou posunúť sa do voľného terénu. Oslovuje turistov, lyžiarov a lezcov, ktorí ešte nemajú vlastnú výstroj a kompletizujú si základné informácie. Nebudem tu preto zachádzať do podrobností a rozoberať vplyv emočného života angorských kôz na kvalitu stúpacích pásov. Pokúsim sa byť stručný. Zároveň ostanem sám sebou a doporučím iba to, čo by som kúpil sebe a najbližším. Uvoľnite sa, žiadne reklamné pasce v texte nie sú. So značkami, ktoré v texte nájdete, žiaľ, nemám podpísanú žiadnu reklamnú zmluvu.

Skialpinistické lyže

Bez ohľadu na to či ste alebo nie ste lyžiarske drevo, vedzte, že v lyžiach sa drevené jadro vždy zíde. Lyže bez dreva nemajú obvykle dostatočnú pružnosť, alebo na nerovnostiach vibrujú viac, ako sa žiada.

Dĺžka lyží je záležitosť individuálnych preferencií, ale záleží aj od schopností lyžiara. Excelentný lyžiar zvláda v pohode aj lyže vo svojej telesnej výške. Ak v neupravenom teréne začínate a pritom nepatríte k výborným lyžiarom, tak si môžete od nej odpočítať 10 až 15 cm. Lyže nie sú korčule, je dobré, ak sú o dosť dlhšie ako topánka.

Pri posudzovaní dĺžky lyže zohráva úlohu aj typ ohnutia lyží. Klasické ohnutie lyže sa nazýva camber. Súčasným trendom je začať dvíhať špičku a niekedy aj pätu lyže už bližšie od viazania. To sa nazýva "rocker". Kontaktná plocha lyží je tak kratšia, lyže sú točivejšie a vhodnejšie do neupraveného terénu. Všetky súčasné skialpové lyže dnes majú rocker. Pri váhaní nad správnou dĺžkou lyží je teda vhodné sa pozrieť aj na dĺžky efektívnych hrán.

Rádius je údaj o polomere zatáčania lyže a udáva sa v metroch. U skialpovej lyže je optimálny od 18 do 22m.

Napriek tomu, že v prašane dokáže široká lyža zázraky, osobne si myslím, že univerzálna šírka lyže do Tatier je v strede pod viazaním kdesi okolo 85 mm. Širšia lyža má síce lepší vztlak, zároveň je ale náročnejšia pri hranení a obvykle aj ťažšia. Chlapi, ktorí majú metrák na dva metre výšky si môžu vziať aj trošku širšie lyže.

Váha jednej lyže by nemala presiahnuť 1400 gramov. Pod 1200 g to síce vyzerá na papieri fajn, ale zvyčajne sa to negatívne prejaví pri  jazdných vlastnostiach. 

Dvihnutie pätiek, čiže konštrukcia twin tip, je pri klasickej skialpovej lyži skôr komplikáciou. Podobne je to aj s "inováciami" pri upínaní stúpacích pásov, ktoré obvykle plnia iba jeden účel a to ten, aby ste si spolu s lyžami kúpili aj pásy od požadovaného výrobcu.

Skialpové lyže sú doma vo voľnom teréne. Dá sa s nimi lyžovať aj na zjazdovke, ale je to podobné ako jazdiť s terénnym autom na diaľnici. Čím viac "skialp" tým viac "off-road" a nemyslím tým SUV. Upravované zjazdovky sú totiž dielom stvoreným z technického snehu. Výnimky z prírodného snehu ako Lomnické sedlo či Spravodlivá sú zastúpené ojedinele. Technický sneh si vyžaduje ťažkú tvrdú lyžu a skialpová lyža s mäkšou špičkou tieto požiadavky nespĺňa. Skialpové lyže ale pridávajú majiteľovi imidž dobrodruha či divožienky a spustiť (na svahu aj v ski bare) sa s nimi dá. Dajú sa teda zobrať aj do strediska.

Ceny skutočne dobrých lyží s uvedenými parametrami začínajú od 300 Eur. Samozrejme za extra dizajn, farbu či značku je vždy možné si priplatiť naviac. Učil som aj lyžiara z Petrohradu, ktorý mal lyže za 3500 Eur dekorované zlatom. Ak hľadáte exkluzívny kúsok výstroje, určite sa pozrite na ponuku slovenských výrobcov lyží Forest Skis a Simini Skis. Lyže ale nie sú svätý grál, ide vždy o spotrebný materiál. Odbiť hranu na kameni skrytom v snehu si nevyžaduje mimoriadne schopnosti. Jeden kus lyže zatiaľ nikto nepredáva. Ibaže by to zvládli naše domáce lyžiarske manufaktúry. Aj skialpinistické lyže potrebujú dobrý servis. Minimum je raz za sezónu u šikového a znalého odborníka s dobrým strojom. Sezónny brigádnik zazmluvnený u megaprevádzkovateľa lyžiarských stredísk ním obvykle nie je.

Skialpinistické viazanie

Na rozdiel od obyčajného lyžiarskeho viazania umožňuje aj chôdzu na lyžiach a to uvoľnením päty. Rámové viazania s trvalým spojením špičky a päty lyžiarky sú bezpečné, ale váhovo ťažšie riešenie. Pri každom kroku je potrebné zdvihnúť aj rám viazania, čo zvyšuje námahu stúpajúceho. Dnes už preto tieto viazania na svahoch predstavujú menšinu. Do výstroje pre rok 2021 by sa mali dostať len na základe skutočne neodolateľnej ceny alebo iných špecifických požiadaviek skialpinistu.

Oproti rámovému konceptu zvíťazil systém Pin viazaní, ktoré spájajú lyžiarku prostredníctvom dvoch maličkých kolíkov vpredu a vzadu. Pri kroku sa tu dvíha iba lyžiarka. Daňou za jeho nízku váhu, obzvlášť pri chôdzi je menší uživateľský komfort, horší prenos zaťaženia na lyžu a predovšetkým diskutabilné (ne)vypínanie spičky. Tento koncept má svoje pevné miesto všade tam, kde je na prvom mieste váha. Úplne najľahšie Pin viazanie na svete (48g) vyrába slovenská firma Grizzly Ski.

Jediným výrobcom, ktorý v segmente klasických skialpových viazaní dokázal úspešne posunúť viac ako tridsaťročný pinový princíp na novú bezpečnejšiu úroveň je zatiaľ iba švajčiarska firma Fritchi. Ich modely Vipec a Tecton s vyklápajúcimi sa prednými svorkami sú pre mňa osobne momentálne riešením s najvyššou bezpečnosťou v segmente Pin viazaní. Platí to, ak tam nepočítame ťažké viazania s klasickou špičkou ako Cast, alebo Shift. Fritchi Vipec mal na začiatku nebezpečný nedostatok v podobe postupne sa uvoľnujúcej päty. Výrobca ho ale dokázal v priebehu rokov odstrániť. Najmä pri kúpe staršieho používaného setu je dobré si na to spomenúť. Viazanie má montovať šikovný odborník, ktorý má potrebné znalosti a vybavenie (šablóna na diery a pod.).

Stúpacie pásy

Táto asi najšpecifickešia časť výstroja pozostáva zo špeciálnych textilných pásov. Jedna strana pásov je natretá lepidlom a pred výstupom sa nalepí na sklznicu lyže. Opačná strana pásu má "srsť". Jej štetiny (v smere po srsti) umožňujú sklz lyže dopredu a naopak (proti srsti) zabraňujú pohybu lyže dozadu. Pásy sa používajú iba na výstup. Pred zjazdom sa z lyží odlepia a pripravia na ďalšie použitie.

Skialpinista, ktorý neplánuje pretekať, by si mal zvoliť pásy s napínakom. Ide o kovovo-gumené zakončenie pásu, ktoré prichytáva pás na špici a päte lyže. Zo všetkých typov napínakov je najlepšie to pôvodné s očkom vpredu a háčikom vzadu. Žiaľ, na trhu je ho vidno čím ďalej tým menej.

Používal som pásy asi piatich európskych výrobcov. Slovenský experiment na začiatku devädesiatych rokov nepočítam. Najviac sa mi ale osvedčili americké modely od firmy Black Diamond. Najmä kvalita ich lepidla je impozantná. Niekedy mi vydrží aj sto túr bez generálky. Samotná "srsť" pásov sa vyrába z mohéru ale aj syntetiky. Nenasiaknutý mohér má obvykle lepší sklz oproti syntetike, ktorá zase lepšie drží pri výstupe. Kombinácia týchto dvoch materiálov pomáha aj životnosti samotnej "srste". Prospieva jej aj trochu "vlasovej kozmetiky" v podobe impregnačného vosku, alebo tinktúry.

Pásy si treba nechať upraviť orezaním presne podľa geometrie lyží. Inak lyža v náklonoch podklzuje. Hrany majú samozrejme ostať odkryté.

Po túre je potrebné pásy nechať vysušiť mimo priameho zdroja tepla. Mimosezónne skladovanie je vhodné pri izbovej teplote vysušené v igelitovom sáčku.

Foto: Martin Murár

Skialpinistické lyžiarky

Sú konštruované na chôdzu a lyžovanie. Oproti obyčajným lyžiarkam majú preto gumenú podrážku a možnosť aretácie komína. Ich výberu treba venovať dostatok času, musia byť totiž pohodlné. Obúvame si do nich jednu hrubšiu (vlnenú) ponožku. Tak si ich treba skúšať aj v obchode. Tak ako bežné lyžiarky, aj tie skialpové sa skladajú zo skeletu a papuče, ktorá má často šnurovanie. Pri správne zvolenej veľkosti sa palec nemá dotýkať predku papuče (omrzliny) a zároveň sa päta pri chôdzi nesmie pohybovať v papuči (otlaky). Lyžarka má byť presná, nie príliš voľná. Papuča síce časom trošku povolí, ale to čo nás pri skúšaní v obchode mierne omína bude zvyčajne v teréne oveľa horšie. V ponuke sú aj teplom tvarovateľné papuče a niekedy aj skelety. Nahriatie papuče teplým vzduchom a tým jej dotvarovanie je bežná vec. Oproti tomu tvarovanie skeletu teplom vnímam skôr ako krajnú alternatívu, ak sa nám nedarí nájsť na trhu vhodnú topánku. K finálnemu doladeniu topánky môže pomôcť aj správna vložka.

Ak chceme používať Pinové viazanie, potrebujeme lyžiarky s adekvátne prispôsobenou špicou a obvykle aj pätou. Niektoré modely nemajú vpredu tradičný výstupok na uchytenie viazaním a sú robené výlučne na Pin systém. Daň za takúto ľudskej chôdzi ergonomickejšiu topánku je obmedzené uchytenie stúpacích želiez (mačiek). 

Silu potrebnú k ohnutiu komína lyžiarky vyjadruje flex index. Čím nižšie číslo, tým mäkšia lyžiarka a naopak. Nie je to štandardizované a každý výrobca má svoju stupnicu. Pri skialpe máme lyžiarky na nohe obvykle celý deň. Nie je tam príležitosť vypnúť si klipsne v lanovke či bufete. Obvykle prepíname jedine aretáciu komína a pracky pred zjazdom. Index 130 a betónová tvrdosť topánky nemusí byť preto pravou voľbou. Zároveň ale platí, že na štít alebo do sedla stúpame preto, aby sme si vychutnali zjazd. To nám zase pretekárske "mäkkotiny" s tuhosťou čínskej trampky umožnia len obmedzene. A z času na čas si niekedy  chceme zajazdiť aj na upravených zjazdovkách. Flex index by sme preto mali zvoliť niekde v stredných hodnotách medzi 80 až 100. Dobrá skialpinistická lyžiarka v mnohom predčí obyčajnú lyžiarku. Tanečné kreácie sú v nich krajšie a návraty domov pešo s hviezdami nad hlavou bezpečnejšie.

Lyžiarky s karbónovými časťami sú v nízkych teplotách krehké. Je potrebné sa k nim adekvátne  správať. Ich oklepávanie od snehu okopávaním o skaly alebo skelety navzájom môže ich životnosť ukončiť.

Váha jednej topánky by nemala presiahnuť 1,5 kg.       

Ak je to možné, tak po lyžovačke sušíme papuču vybratú oddelene. Aj obyčajný plastový skelet nevystavujeme tepelným žiaričom. Predchádzame tým krehnutiu plastu.

Teleskopické skialpové palice

Ich výhoda je možnosť prispôsobenia dĺžky podľa režimu. Pri  výstupe, ich máme približne pod rameno a pri zjazde približne po lakeť. Na trhu je teleskopických palíc veľmi veľa, ale väčšina z nich sú letné turistické modely s kratším umelohmotným hrotom. Palice ktorých dĺžka sa nastavuje skrutkovacím systémom si nekupujte. Sú nepraktické a nespoľahlivé. Mojim favoritom sú modely s pákovým nastavovaním dĺžky, ktoré majú úplne všetky časti (vrátane hrotu) okrem rúčok a snehového taniera kovové. Za praktickejšie považujem trojdielne palice, ale celokovové pákové som na trhu nenašiel. Používam preto dvojdielny model Black Diamond - Traverse. Tento model nie je bezchybný. Keďže je dvojdielny, nedá sa zložiť do nezavadzajúcej dĺžky. Gumená izolácia pod rúčkou je krátka, odlepuje sa a posúva po celej hornej časti palice. Potrebný upgrade sa ale dá urobiť obyčajnou plastovou páskou. Napriek uvedeným nedostatkom používam uvedený model predovšetkým kvôli jeho spoľahlivosti. Aj v tomto prípade platí známe príslovie: "Kto chce skialpinistom byť, palice si nájde".

Ešte pár viet na záver

Ak ste sa pri čítaní dostali až sem, potom to vyzerá, že ste správne motivovaní a mohli by ste sa časom stať naozajstným skialpinistami. Dobrý funkčný a spoľahlivý základný set (lyže, viazanie, pásy a palice) sa dá nový s troškou šťastia skompletizovať za trojciferné číslo Eur. To je približná cena za dvadsaťpäť dní lyžovania v Tatranskom stredisku. Zatiaľ totiž ostávate pri zjazdovkách. Na skutočný vstup do divokej prírody budete ešte potrebovať lavínový vyhľadávač (ľudovo Pips), lopatku, sondu a časom aj čakan, s mačkami na lyže a lyžiarky. To je podľa náročnosti plus 250 až 550 Eur. Budeme sa im venovať spolu s ABS batohmi v ďalšom článku. Kompletná výstroj sa dá na mnohých miestach požičať. Ceny za komplet sa pohybujú od 20 do 30 eur za jeden deň. Okrem toho je tu ešte alternatíva kúpy používanej výstroje.

Na Slovensku máme dosť výborných skialpových predajní so zastúpením takmer všetkých značiek. Je dobré objaviť tie "svoje", do ktorých potom môžete s úsmevom prísť aj s údržbou, či servisom. No a naštastie, čo je hlavné, máme aj rozprávkové skialpinistické terény. Tatry sú totiž jednými z najkrajších hôr na svete a možno úplne najvďačnejším horstvom pre skialpinizmus. A pekné sú aj Fatry. Áno, môžete pochybovať. Ich snehovú krásu totiž z upravených zjazdoviek nikdy nedokážete objaviť. Ok, som ochotný o tom diskutovať. Napríklad večer na horskej chate pri pohári horúceho vína. Ale až potom, keď budete mať na sklznici aspoň trojsezónne stopy po výstupoch a zjazdoch.

O autorovi článku

Foto: archív web muraria.sk