Vyhľadaj túru
Malé Karpaty
Čmeľok (709m)
Vrch Čmeľok, deviata najvyššia malokarpatská 7-stovka, sa nachádza nad horským priechodom Pezinská Baba a nad záhorskou obcou Pernek. Na vrchole, hneď pri turistickej značke, je zaujímavá stavba – starý vojenský vysielač – navádzač pre vojenské letisko Kuchyňa. Je tu totiž hranica vojenského obvodu.
Pre zvýšené elektromagnetické žiarenie je prístup k vysielaču zakázaný. Čmeľok je obľúbené miesto rádioamatérov. Lesný porast je vplyvom drsných poveternostných podmienok nižší a vrchol kopca je odlesnený. Výhľady sú napriek tomu dosť obmedzené.
Lepšie výhľady sú z východných svahov, asi v polovici výstupu zo sedla Pezinská Baba.
V oblasti sa nachádza veľa divej zveri, hlavne diviakov. Pri jarných túrach treba dávať pozor na samice s mláďatami. Natrafiť možno aj na stádo muflónov, alebo sŕn. Čmeľok môže byť samostatným turistickým cieľom, ale častejšie býva súčasťou dlhších trás, napr. na Zochovu chatu, do Pezinka, alebo na všetky malokarpatské 7-stovky... Trasu si možno rôzne nakombinovať.
Prístup a východisko
Na vrchol sa možno dostať viacerými turistickými trasami, alebo absolvovať okruh. Túra je stredne náročná, vrcholový výstup je síce krátky ale dosť strmý, chodník vedie takmer kolmo na vrstevnice.
- Sedlo Pezinská Baba (okolo 1,5 km) – po červenej značke
- Pernek (okolo 4 km) – po žltej značke
- Okruh z Perneku : od kostola po žltej značke
Pernek (278 m n.m.) – Staré bane (460 m n. m.) – sedlo Javorina (615 m n. m.) – Čmeľok (709 m n. m.) – Pezinská Baba (527 m n. m.) – Pernek (278 m n. m.), čas: 3,5 hod, prevýšenie: okolo 430 m
Cyklotrasa na Čmeľok z Perneku cez Kuchyňu
Trasa je vhodná aj pre horské bicykle. Vedie z Perneku cez Kuchyňu smerom na Rohožník. Asi 2 km za Kuchyňou je odbočka na VÝVRAT. Cez Vývrat treba pokračovať ďalej do sedla Hubalová.
Odtiaľ pokračuje červená značka po Štefánikovej magistrále až na lúku Čermák, kde sa nachádza zdroj pitnej vody, ďalej po červenej značke až na vrch Skalnatá.
Pred Skalnatou treba odbočiť doľava. Táto trasa sa vyhýba nepríjemnému stúpaniu na Skalnatú. Asi po 100 m nasleduje lesná cesta, po ktorej pokračuje trasa doprava smerom do kopca – lesná cesta vedie pod kopcami. Pri informačnej tabuli začína stúpanie na vrch ČMEĽOK. Najskôr nasleduje sedlo Javorina – križovatka žltej a červenej značky – pokračovať treba po červenej značke až na kopec.
Druhá alternatíva je obísť kopec a Sedlo asi 300 m pod kopcom odbočkou doprava, ktorá vedie na cestu na druhej strane kopca. Odporúča sa ísť až na kopec. Je odtiaľ pekný výhľad na okolie. Ďalej pokračuje trasa smerom na Babu a odtiaľ po ceste späť do Perneku.
Pernek (278 m n. m.)
Obec v okrese Malacky. Nachádza sa na rozhraní rovinatej južnej časti Záhorskej nížiny a pohoria Malé Karpaty. Má výbornú polohu, tvorí križovatku ciest medzi Malackami, Rohožníkom, Pezinkom a Bratislavou. Je tu dôležitý cestný prechod cez pohorie Malé Karpaty (Pernek – Pezinská Baba – Pezinok). Pernek je vzdialený od Bratislavy okolo 40 km a preto sa stal rekreačnou oblasťou hlavného mesta.
V obci je rímskokatolícky kostol Svätého Ducha z roku 1672 – 1675. Vznikol v najstaršej časti obce, na ulici „Tŕnie“, na mieste bývalej kaplnky. Pôvodný názov obce z roku 1206 bol Misle, v roku 1231 Mislen. Názov Pernek (Perneck) sa vyskytuje už v prvej písomnej zmienke o obci z roku 1394.
Ako vznikol názov Pernek
Existuje niekoľko názorov na vznik názvu. Jedna verzia odvodzuje názov Pernek od slova „Perunek“ – čo bolo miesto, kde sa obetovalo slovanskému bohovi Perúnovi (v okolí sa nachádza niekoľko bývalých hradísk).
Podľa inej verzie bolo na mieste, kde stojí obec, divé horské údolie, ktoré obývali nemeckí osadníci. Na jednej strane údolia, pod prudkým horským svahom, sa vraj zdržiavali medvede. Toto miesto volali „medvedí kút – Bareneck“, miestni pôvodní obyvatelia ho časom skomolili na „Pernek“.
Ďalšia verzia uvádza, že názov je odvodený od mena jedného z obyvateľov Hansa Pernekkera.
Pernek ako poddanská dedina patril Plaveckému hradu a v priebehu rokov patrila rôznym rodom Fuggerovcom, Balassovcom, aj Pálffyovcom.
Zaujímavosti v okolí Perneka
Turecký vrch – v roku 1663 pri útoku na Viedeň prešli cez obec turecké vojská. Asi 4 km južne od obce, na mieste kadiaľ prešli Turci z Jabloňového do Perneka, vybudovali vojenský výcvikový priestor, ktorý nazvali „Turecký vrch“.
Osada „Hute“ – v oblasti sa našli ložiská kremeňa, ktoré umožnili okolo roku 1670 vznik sklenej huty a tiež vznik osady „Hute“. Po zániku továrne zanikla aj osada.
„Zámčisko“ – zaujímavá lokalita. Počas povstania Františka II. Rákoczyho tu vybudovali obranné priekopy a násypy. Našli tu aj strieborné mince z čias Leopolda (1657-1705). Na Zámčisku sa zastavilo vojsko generála Heistera, keď utekalo pred kurucmi. Traduje sa, že v Perneku bol aj samotný František II. Rákoczy.
Baníctvo
Železný kríž na Jahodnisku – oblasť asi 3 km od Perneka, kde sa ťažil pyrit. Ťažili ho hlavne pre bohatý obsah síry, ktorú používali na výrobu strelného prachu pri bojoch proti Napoleonským vojskám. Neskôr sa z neho vyrábala kyselina sírová. Ťažba prebiehala do konca I. svetovej vojny.
V okolitých baniach sa do konca 17. storočia ťažilo aj striebro a zlato.
Peter Straka napísal o tejto lokalite povesť „Zlatý poklad pod Babou“.
Asi 3 km SV od Perneka sa počas I. svetovej vojny ťažil antimonit. Antimón (Stibium – Sb) sa z antimonitu získaval „pražením“ a dodával oceli pevnosť. Preto bol veľmi žiadaný hlavne počas vojny.
V roku 1917 spoločnosť Klímove banské a hutné závody postavila úzkokoľajku dlhú 6 km (s 1 úvraťou), pre dopravu suroviny z baní do továrne, ktorá bola pri vlakovej stanici.