Malé Karpaty

Hlbočianska dolina

„Hlboča“ sa nachádza v strednej časti Malých Karpát, neďaleko obce Smolenice. Je to najkrajšia a najväčšia dolina v Smolenickom krase a zároveň jediná tohto typu v Malých Karpatoch. Tvorí ju riečno – krasové zalesnené údolie, ktoré má tvar 100 m hlbokého kaňonu. Dolinu obklopujú  strmé bralá druhohorných vápencov.

Hoci Hlboču kedysi vytvoril silný vodný tok, dnes je „suchá“, lebo voda sa stráca v podzemí. No pri ústí doliny, asi 100 m pod kameňolomom („Vrtichov lom“), sa dostáva na povrch v podobe výdatnej vyvieračky.

Nad dolinou, na spodnom okraji  lúky Vlčiareň,  bolo niekoľko vyvieračiek, ktoré kedysi dolinu zásobovali. No gróf Pálffy ich dal v rokoch 1890 – 1895 zachytiť pre potreby lesného vodovodu. Preto je dnes prítok vody do Hlboče minimálny.

Kúsok vyššie nad Hlbočianskou dolinou sa nachádza malá skalná jaskynka, s kaplnkou Panny Márie Lurdskej. Jej vnútro zdobia „zúbkovité“ sintre, podobné ako v jaskyni DRINY.

Neďaleko jaskynky sú na vápencových skalách, okolo koryta malého potoka, vymleté tzv. „obrie krútňavové hrnce – kotlíky“ s priemerom až 1,5 m. Na dne potoka ich kedysi dávno vymlel silný prúd vody mechanickým pohybom veľkých kameňov, piesku a štrku.    

Keď je v potoku dostatok vody, preteká cez 9 m vysoký skalný stupeň a tvorí tak jediný vodopád v Malých Karpatoch –  Hlbočiansky vodopád. Aj voda z vodopádu sa stráca v ponoroch, kde tvorí podzemné vodné toky, ktoré vyvierajú blízko Smoleníc. Zaujímavá je vápencová stena neďaleko vodopádu, na ktorej paleomagnetickou metódou určili vek rozhrania medzi jurským a kriedovým obdobím, na 145 miliónov rokov. 

Foto: Doronenko, licencia: CC BY 3.0

Na ľavej strane doliny, vysoko v skalných stenách, sa nachádzajú bývalé ponory potoka, ktorý dolinu vytvoril – tzv. Mníchove diery.

Čo sa týka geologického zloženia, dolinu tvoria rôzne druhohorné vápence. Okrem slienitých vápencov s čiernymi rohovcami, na svahoch vidieť červené hľuznaté vápence so skamenelinami radiolárií (kremitých schránok mrežovcov). Po údere kladivkom iskria. V kameňolome pri ústí doliny sa nachádzajú sivé doskovité vápence so zriedkavým výskytom skamenelín belemnitov. Zbierku skamenelín si možno pozrieť v Múzeu Molpír.

Vápencové skaly a dubovo-hrabový porast vytvárajú vhodné podmienky pre rast suchomilných a teplomilných rastlín a poskytujú domov pre mnoho druhov vzácnych, aj chránených živočíchov. Príkladom sú vzácne druhy motýľov a chrobákov, ďalej skokan hnedý, jašterica múrová, salamandra škvrnitá, užovka stromová, piskor atď.

V zastúpení stromov sa okrem dubov a hrabov vyskytujú aj buk lesný, drieň obyčajný, čerešňa mahalebková, lipy. Z rastlín môžeme obdivovať snežienku obyčajnú, kopytník európsky, cesnak medvedí, zemolez obyčajný, zubačku cibuľkolistu, zvončeky, ostricu chlpatú a mnoho iných.

Územie je určené na vedecko-výskumné, náučné ale aj kultúrno-výchovné účely, preto ním vedie obojsmerný NCH Smolenický kras a tiež modro značená turistická trasa. Trasa má prevýšenie 100 m, túra trvá asi 30 minút, preto je vhodná pre všetky vekové kategórie.