Gerlachovský štít je najvyšším vrcholom Vysokých Tatier, Karpát aj celého Slovenska. Názov pochádza od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a kedysi patril do jej chotára. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol.
Výstup na Gerlachovský štít je povolený len so sprievodom horského vodcu.
Výstup na Gerlachovský štít je celodenná túra a je možná po celý rok, avšak všetko záleží na momentálnych podmienkach. Vrchol sa dá dosiahnuť viacerými cestami rôznej obtiažnosti a naši horskí vodcovia Vás nimi radi prevedú. Dĺžka túry je približne 8 – 10 h.
Najpopulárnejšia trasa, kvôli svojej relatívnej nenáročnosti, je cez Velickú próbu. Pre viac dobrodružných a skúsenejších sa určite oplatí vyskúšať horolezeckejší výstup na Gerlach – cestami Martinka alebo Džipsiho ferata.
Ktorákoľvek z Vami vybraných ciest bude pre Vás jedinečným zážitkom. Horský vodca sa postará nie len o Vašu bezpečnosť, ale jeho profesionalita, odbornosť a vzťah k horám posilnia neopakovateľné chvíle, ktoré prežijete pri výstupe. Počet osôb/horský vodca je max. 3 osoby. Darčekový poukaz si môžete zakúpiť tu.
Kúpte si darčekový poukaz - Výstup na Gerlach
Zaujímavosti:
- Merania výšky tatranských štítov sa datujú rokom 1763, keď viedenský dvor nariadil tzv. jozefínske mapovanie, čiže kartografické spracovanie celej habsburskej monarchie. Uskutočňovali ich vtedy vojenskí merači pod vedením Waldaufa a Fleischera, ale ich výsledky neboli publikované. Zrejme na základe týchto meraní bolo v roku 1780 v diele „Geographie des Königreichs Ungarn“ uvedené, že najvyšším štítom celých Tatier je Kriváň. K takému istému záveru dospel v roku 1788 i bratislavský mineralóg Ján Fichtel, ktorý výšku Kriváňa odhadol na 3 800 m n. m. Anglický cestovateľ Robert Townson po výstupe a zmeraní Lomnického štítu v roku 1793 tvrdil, že v Tatrách je pravdepodobne aj vyšší štít ako Lomnický.
Ani vedci v 19. storočí, medzi nimi i známy švédsky botanik Göran Wahlenberg, neurčili výšku tatranských vrcholov správne. Ako najvyšší uvádzali Lomnický alebo Ľadový štít. Gerlach svojou výškou figuroval až na štvrtom mieste. V rokoch 1837 a 1838 robil merania tatranských štítov Ľudovít Greiner, riaditeľ jelšavskej Lesnej správy koburgovského veľkostatku. Až on správne zistil, že najvyšším štítom Tatier je Gerlach. Verejnosť, najmä na Spiši, však Greinerovu informáciu neprijala. Stalo sa tak až v 70. rokoch 19. storočia. - História prvého výstupu na Gerlach je zahalená tajomstvom. V roku 1834 pravdepodobne vystúpili na vrchol Jakub (Ján) Gellhof, Martin Spitzkopf-Urban, Ján Still a dvaja nemenovaní poľovníci na kazmíky. (Ján Still neskôr účasť na tomto výstupe popieral). V roku 1855 poľskí botanici Zygmunt Bośniacki a Wojciech Grzegorzek botanizovali v oblasti Gerlachovského štítu, no nespomínajú, či boli až na samotnom vrchu. V roku 1868 vystúpili na vrchol rakúski geodeti spoločne so správcom Starého Smokovca Eduardom Blásym. O výstupe zanechali zápis vo vrcholovej fľaši.
.jpg "accomplishment-adult-adventure-372098%20(1) image")
