- Baranie rohy (2562m)
- Štít ležiaci mimo hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. K hlavnému hrebeňu vysiela krátky severozápadný hrebeň, ktorý sa spája s Vyšnou Baraňou strážnicou. Má dva vrcholy a pod nimi rozložitú sutinovú terasu, dobre viditeľnú z Malej Studenej doliny. Na juhovýchod vysiela dlhý hrebeň na Lomnický štít od ktorého ho oddeľuje Baranie sedlo.
Prístup: turisticky neprístupný, iba pre horolezcov. - Batizovský štít (2448m)
- Dvojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier uprostred zaáveru Batizovskej doliny, často vyhľadávaný horolezcami, najmä jeho južná stena. Nazvaný je podľa obce Batizovce, do ktorej chotára patril. Prvý známy výstup uskutočnil v roku 1900 Karol Jurzyca s horským vodcom Jozefom Galkom-Rusnákom zo Štôly.
Prístup: turisticky neprístupný, len pre horolezcov - Bystré sedlo (2314m), Bystrá lávka(2300m)
- Prvé sedlo v dlhom Soliskovom hrebeni, ktorý vybieha z Furkotského štítu. Cez sedlo vedol turistický chodník ktorý spája Mlynickú a Furkotskú dolinu. Turistický chodník vznikol v 80. rokoch 19.storočia. V súčasnosti sa používa na prechod o niekoľko desiatok metrov nižšia Bystrá lávka.
- Čierny štít (2434m)
- Skalná pyramída v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nad tromi dolinami: Veľkou a Malou Zmrzlou dolinou a Javorovou dolinou. Jeho južná strana je vyhľadávaná horolezcami. V roku 1771 tu zahynul Ján Andrej Papyrus - tretia známa obeť Tatier. Prvý známy horolezecký výstup uskutočnili 24.7.1898 Antónia a Karol Englischovci v sprievode vodcu Jána Hunsdorfera st. Prístup: turistcky neprístupný, na jej vrchol sa dá dostať v sprievode horského vodcu.
- Daxnerovo sedlo
- Sedlo v južnom výbežku Kriváňa, tesne pred Malým Kriváňom. Výbežok sa končí, oblom chrbte Nad Pavlovou, kadiaľ vedie výstupová turistická trasa na Kriváň. Nazvaný je podľa Štefana Marka Daxnera (1823-1892), žiaka Ľudovíta Štúra, národného buditeľa a literáta a účastníka národnej púte na Kriváň v roku 1861.
- Furkotský štít (2403m)
- Uzlovitý štít v krivánskej rázsoche. Vypína sa nad tromi dolinami Furkotskou , Hlinskou a Mlynickou. V tesnej blízkosti sa severne nachádza Hrubý vrch. Turistický chodník vedie cez južné úbočie štítu.
Prístup: Furkotská dolina (Bystré sedlo), Mlynická dolina (Bystré sedlo). - Gánok (2462m)
- Trojvrcholový štít vypínajúci sa nad tromi dolinami: Rumanovej, Ťažkej a Kačacej, kde sa hlavný hrebeň Vysokých Tatier ostro láme na juhovýchod.
Prístup: iba pre horolezcov - Gerlachovský kotol
- Charakteristický kotol, ktorý vytvárajú dva hrebene vybiehajúce z Kotlového štítu - západná vetva Dromedárov chrbát a juhovýchodná vetva Čertov chrbát. V dávnej minulosti vznikla mylná domnienka, že ide o kráter vyhasnutej sopky.
Prístup: južným úbočím prechádza turistický chodník: Tatranská Polianka - Batizovské pleso, úsek Tatranskej Magistrály Sliezsky dom - Batizovské pleso. - Gerlachovský štít (2655m)
- Najvyšší štít Vysokých Tatier i v celej SR. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov. Jeho výškové prvenstvo dokázali barometrické merania v roku 1838 jelšavského lesníka Ľudovíta Greinera (dovtedy sa za najvyššie pokladali Kriváň, Ľadový a Lomnický štít).
Prístup: výstup je povolený len z horským vodcom - Grúnik (1576m)
- Vyvýšenina v juhozápadnom hrebeni Kriváňa medzi Kôprovou dolinou na severozápade a Podkrivánskou poľanou na juhu. Pri partizánskom bunkri na Grúniku sa 14.1.1945 odohral ťažký boj nemeckých fašistov a partizánskym oddielom Vysoké Tatry. Zrekonštruovaný bunker je označený pamätnou tabuľou. Jednou z obetí bol aj lekár oddielu, známy tatranský horolezec Zoltán Brull.
Prístup: cez Grúnik vedie turistická trasa z Troch Studničiek na Kriváň - Hladké sedlo (1993m)
- Hraničné sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier v tesnej blízkosti Hladkého vrchu. Od Závor naň vedie turistický chodník. Zo sedla je prekrásny pohľad do poľskej Doliny Pieciu Stawów Polskich.
- Huncovský štít (2352m)
- Vrchol, ktorý ukončuje krátky hrebeň vybiehajúci z Kežmarského štítu smerom na juhovýchod. Na juh a juhovýchod má rozložitý sutinový svah, ktorým prechádza Tatranská Magistrála do sedla pod Svišťovkou a nižšie chodník na Malú Svišťovku. Na jeho južnom úbočí stojí Astronomický ústav SAV.
Prístup: južným a juhovýchodným svahom vedie turistický chodník na Malú Svišťovku a na Sedlo pod Malou Svišťovkou - Jahňací štít (2230m)
- Prvý vrchol vysokých Tatier od východu. Vybiehajú z neho štyri hrebene: juhozápadný smerom ku Kolovému sedlu, severozápadný oddeľuje Jahňací kotol od Kolovej doliny, severovýchodný spadá do Kopského sedla a juhovýchodný oddeľuje Červenú dolinu od doliny Bielych plies. Z vrcholu je pekný výhľad. Prví zimní horolezci boli na Jahňacom štíte v roku 1911.
Prístup: cez Kolové sedlo vedie značkovaný turistický chodník - Jastrabia veža (2137m)
- Bájkami opradená sklanatá veža, jedna z najkrajších v Tatrách, posledný vrchol postranného hrebeňa vybieha z Belasej Veže. Nachádza sa priamo nad Zeleným plesom.
Prístup: nie je voľne prístupná pre turistov, na jej vrchol sa dá dostať v sprievode horského vodcu. Klasická cesta vedie cez Jastrabie sedlo, neskôr mierne exponovanými rímsami na vrchol. - Javorový štít (2417m)
- Mohutný dvojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, v závere Veľkej Studenej doliny . Zo štítu padajú na všetky strany strmé steny a piliere. Prvý známy výstup vykonali Antónia a Karol Englishovci s vodcom Jánom Hunsdorferom 13.8.1897, zimný výstup uskutočnil Július A. Hefty a gyula Komarnicky 9.12.1911.
Prístup: Pod južnou stenou prechádza turistický chodník z Malej Studenej doliny cez Priečne sedlo na Strelecké polia k Zbojníckej chate. Vrchol je turisticky neprístupný. - Kežmarský štít (2557m)
- Mohutný vrch na konci rázsochy Lomnického štítu, od ktorého ho delí členitý hrebeň Vidiel. Na sever vybieha krátky hrebeň na Malý Kežmarský štít, na juhovýchod hrebeň k Huncovskému štítu.
Prístup: turisticky neprístupný - Končistá (2535m)
- Najvyšší mohutný vrchol v južnej rázsoche Popradského Ľadového štítu. Na juh vysiela hrebeň, ktorý sa nižšie rozširuje a skrúca sa na juhovýchod. Prvý známy výstup uskutočnil Alex Münnich v roku 1874, v zime v roku 1906.
Prístup: cez dolnú juhovýchodného chrbta prechádza Tatranská Magistrála od Popradského k Batizovskému plesu - Kôprovský štít (2363m)
- Výrazný vrchol, prvý v krivánskej rázsoche ktorá vychádza z Čubriny.
Prístup: na vrchol vedie turistický chodník z Vyšného Kôprovského sedla (Hlinská dolina, Mengusovská dolina). - Kopské sedlo (1749m)
- Široké trávnaté sedlo oddeľujúce Vysoké Tatry od Belianskych Tatier, frekventovaný turistický prechod. Kopské sedlo sú vlastne tri sedlá: Kopské sedlo, na juh Zadné Kopské sedlo a medzi nimi Kopská pláň, ktorá sa spája s Belianskou kopou. Prechod bol od dávna známy pastierom a pašerákom, ktorí rozvíjali nelegálny obchod medzi Uhorskom a Poľskom.
- Kotlový štít (2601m)
- Vrch, ukončujúci krátku gerlachovskú rázsochu, ktorá vyieha zo Zadného Gerlachovského štítu smerom na juhovýchod. Z vrcholu Kotlového štítu zbiehajú dva hrebene, ktoré vytvárajú známu Gerlachovský kotol.
Prístup: turisticky neprístupný - Kriváň (2494m)
- Charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier. Vypína sa na konci dlhého hrebeňa krivánskej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa. Z vrcholu sa vybieha niekoľko hrebeňov.
Prístup: cez južný a juhovýchodný hrebeň cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň. - Ľadový štít (2627m)
- Mohutný, tretí najvyšší štít v Vysokých Tatier v hlavnom hrebeni v závere Malej Studenej doliny. Zo štítu vybiehajú tri hrebene, na juh je spojený cez Ľadovú štrbinu s Malým Ľadovým štítom, na severovýchod cez Ľadovú priehybu so Západným Ľadovým štítom a na západ vedie dlhý Suchý hrebeň. Prvý známy výstup uskutočnil John Ball v auguste 1843 a zimný výstup v roku 1891 uskutočnil Teodor Wundt s vodcom Horvayom.
Prístup: turisticky neprístupný - Ľaliové sedlo (1947m)
- Rozložité trávnaté sedlo, oddeľujúce Vysoké a Západné Tatry. Je to hraničné sedlo medzi Slovenskom a Poľskom. Prechod cez sedlo bol oddávna známy pastierom a pytliakom. V roku 1805 naň vystúpil zo severnej poľskej strany geológ Stanislow Staszic.
Turistický chodník vybudovaný v roku 1937 bol v roku 1980 zrušený. - Lomnická vyhliadka (1525m)
- Odpočinkové miesto na Tatranskej Magistrále, na úseku Obrovský vodopád - Skalnaté pleso. Z vyhliadky je pekný pohľad do Veľkej Studenej doliny a do Popradskej kotliny.
- Lomnický štít (2634m)
- Jeden z najznámejších a najpopulárnejších štítov Vysokých Tatier. Zo štítovej trojhrannej pyramídy vysiela tri hrebene, na severozápad na Pyšný štít (2621m) a Baranie sedlo, na severovýchod vybieha rázsocha cez Kežmarský a Malý Kežmarský štít a na juh a juhovýchod cez Lomnické sedlo a Lomnický hrebeň. Prvý zaznamenaný turistický výstup uskutočnil v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson z Malej Studenej doliny. Barometrickým meraním určil takmer presnú výšku. Zimné výstupy sú známe od roku 1891. Od roku 1940 je Lomnický štít sprístupnený vysutou lanovkou z Tatranskej Lomnice. Stanica lanovky na končiari je spojená s priestormi astronomického a meteorologického pracoviska.
- Malá Svišťovka (1561m)
- Posledná vyvýšenina juhovýchodného hrebeňa Malého Kežmarského štítu. Nachádza sa už v lesnom pásme. Prístup: tesne pod vrcholom prechádza turistický chodník cez Sedlo pod Malou Svišťovkou.
- Malý Javorový štít (2380m)
- Mohutný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na rozhraní troch dolín: Veľkej Studenej , Javorovej a Rovienkovej (odnož Bielovodskej doliny). Ako prvý naň vystúpili v roku 1902 Antónia a Karol Englischovci s vodcom Jánom Hunsdorferom st. V roku 1910 tu pri záchrannej akcii zahynul "kráľ poľských vodcov" Klimek Bachleda.
Prístup: turisticky neprístupný - Malý Ľadový štít (2603m)
- Významný dvojvrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Širokou vežou a Ľadovým štítom. Jeho juhozápadný hrebeň sa končí v turisticky priechodnom sedle Sedielku. Správa o prvom výstupe je z roku 1835.
Prístup: cez sedlo Sedielko vedie turistický chodník z Javorovej doliny do Malej Studenej doliny. - Malý svah
- Trávnato-skalnatý, veľmi prudký svah v hornej časti Malej Studenej doliny, ktorý sa tiahne od úpätia Žltej steny až po Téryho chatu. Je pokračovaním Veľkého svahu. Svah pretínajú serpentíny turistického chodníka.
- Mengusovské štíty
- Spoločný názov pre tri Mengusovské štíty v hlavom hrebeni Vysokých Tatier ktoré tvoria severovýchodné ohraničenie Mengusovskej doliny . Nazvané sú podľa podtatranskej obce Mengusovce. V roku 1903 sa uskutočnili prvé výstupy na Veľký Mengusovský štít (2432m), Prostredný a Východný Mengusovský štít. Prístup: turisticky neprístupné, z Poľskej strany vedie turistický chodník do Mengusovského sedla (2307m).
- Ostrva (1926m)
- Rozložitý vrchol na konci bočného juhozápadného hrebeňa Končistej. Pod vrcholom cez sedlo pod Ostrvou prechádza Tatranská Magistrála. Z Ostrvy je krásny výhľad do Mengusovskej a Zlomiskovej doliny. Prvý chodník na Ostrvu postavil v roku 1886 Uhorský karpatský spolok.
Prístup: Tatranská Magistrála - Ostrý štít (2306m)
- Vrchol v hlavom hrebeni Vysokých Tatier medzi Javorovým štítom a Širokou vežou nad Veľkou Studenou a Javorovou dolinou. Ako prvý ho dosiahli Antónia a Karol Englischovci s vodcami Hunsdorferom st. a Strompfom.
Prístup: turisticky neprístupný, iba pre horolezcov - Patria (2203m)
- Posledný štít v dolnom hrebeni Bášt, ktorý vychádza z Hlinskej veže (2340m) a oddeľuje Mlynickú a Mengusovskú dolinu. Južná chrbát je trávnato sutinový, nižšie prerastený kosodrevinou. Správy o turistických výstupoch siahajú do roku 1875, v zime do 1891.
Prístup: Južným úbočím prechádza Tatranská Magistrála cez Trigan smerom na Popradské pleso.. Tento úsek je v zimnom období uzavretý pre nebezpečenstvo snehových lavín. - Pfinnova kopa (2121m)
- Ukončenie výbežku juhovýchodného hrebeňa Malého Ľadového štítu, ktorý oddeľuje kotlinu Piatich Spišských plies a Kotlinu pod Sedielkom. Pomenovaná je podľa Jozefa Pfinna, ktorý okrem iných technických projektov presadzoval koncom 19. storočia výstavbu zubačky a lanovky do Malej Studenej doliny.
Prístup: južným úbočím prechádza turistický chodník z Malej Studenej doliny do Javorovej doliny - Poľský hrebeň (2200m)
- Dôležitý turistický prechod z južnej na severnú stranu Vysokých Tatier, asi v polovici hlavného hrebeňa medzi Velickým štítom a Východnou Vysokou. Spája Velickú a Bielovodskú dolinu. Prechod cez sedlo je zabezpečený reťazami. Prvý známy prechod sa uskutočnil v roku 1840, v zime 1884.
Prístup: turistický prechod medzi Velickou a Bielovodskou dolinou - Popradský Ľadový štít (2396m)
- Uzlovitý štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, týčiaci sa nad tromi dolinami: Zlomiskami, Kačacou a Batizovskou. Prvý zaznamenaný výstup bol v roku 1890, v zime 1913.
Prístup: turisticky neprístupný - Predné Solisko (2093m)
- Posledný vrchol Soliskového hrebeňa vybiehajúceho z Furkotského štítu smerom na juhovýchod.
Prístup: zo Štrbského plesa , odbočka z Furkotskej doliny na Chatu Pod Soliskom - Priečne sedlo (2352m)
- Hlboké sedlo medzi Širokou a Priečnou vežou v rázsoche Prostredného hrotu. Dôležitý turistický prechod z Malej Studenej do Veľkej Studenej doliny , je zabezpečený reťazami. Cez sedlo od nepamäti prechádzali poľovníci.
Dnešný turistický chodník je v používaní od roku 1934. Kedysi bol nazývaný Ostravskou cestou. - Prielom (2288m)
- Úzka štrbina v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Východnou Vysokou a Divou vežou. Populárny turistický prehod z Veľkej Studenej doliny do Bielovodskej doliny resp. cez Poľský hrebeň do Velickej doliny . Zo západnej strany je zabezpečený reťazami. Cez sedlo od nepamäti prechádzali poľovníci.
- Rumanov štít (2428m)
- Štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Gánekom a Zlobivou. Má dva vrcholy, z ktorých severozápadný je hlavný. Pomänovaný na počesť horského vodcu Jána Rumana Driečneho zo Štôly. Prvý zaznamenaný výstup uskutočnil 27.9.1902 Janusz Chmielowský - autor prvého horolezeckého sprievodcu po Vysokých Tatrách. V zime 1914 prvý výstup uskutočnili kežmarský horolezci.
- Rysy (2499m)
- Hraničný vrchol medzi Slovenskom a Poľskom. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Má tri vrcholy - vyhliadkový (hraničný), prostredný (hlavný) a najnižší. Poskytuje nádherný široký výhľad.
Prístup: Mengusovská dolina (sedlo Váha) - Sedielko (2376m)
- Široké sedlo v hlavnom hrebeni medzi Širokou vežou a Malým Ľadovým štítom. Dôležitý turistický prechod z Malej Studenej doliny do Zadnej Javorovej doliny. Sedielko je najvyššie položeným sedlom v Tatrách, cez ktoré vedie turistický chodník.
- Sedlo pod Svišťovkou (2023m)
- Dôležité turistické sedlo cez ktoré prechádza Tatranská Magistrála z doliny Zeleného plesa na Skalnaté pleso. Sedlo leží v juhovýchodnom hrebeni Malého Kežmarského štítu. Turistický chodník cez sedlo vznikol v roku 1903. V skutočnosti chodník vedie nad úrovňou sedla, úbočím Veľkej Svišťovky.
- Široká veža (2461m)
- Rozložitý štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, z ktorého vybiehajú tri hrebene, oddeľujúce Malú Studenú dolinu od Veľkej Studenej a Javorovej doliny. Z troch hrebeňov sa dva končia v turstických sedlách, na juhovýchod v Priečnom sedle a na sever v Sedielku. Prvý zaznamenaný výstup je z roku 1896, v zime od roku 1911.
Prístup: turisticky neprístupný - Slavkovská vyhliadka (1550m)
- Ukončenie východného hrebeňa Slavkovského štítu. Kedysi ju volali Maximiliánka na počesť Maximiliána Weisza, zakladateľa turistického chodníka na Slavkovský štít (1881). Slúži ako výhliadkový bod s pekným výhľadom do Malej a Veľkej Studenej doliny.
- Slavkovský nos (2273m)
- Skalná vyvýšenina, predvrchol Slavkovského štítu v jeho východnom hrebeni. Pod vyvýšeninou vedie turistický chodník na Slavkovský štít. Slavkovský nos nazývajú aj Kráľovským nosom, údajne preto, lebo z niektorej strany má vyvýšenina podobu nosa.
- Slavkovský štít (2452m)
- Široký rozložitý vrchol na konci juhovýchodnej rázsochy vybiehajúcek z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Na sever do Veľkej Studenej doliny sa zvažuje množstvo strmých rebier a roklín. Južný svah je v celej časti pokrytý sutinami.
Prístup: zo Starého Smokovca alebo z Hrebienka - Strelecké polia
- Sutinovo-sklanatá trávnatá planina pod južnými stenami Ostrého štítu, Zbojníckych veží a Širokej veže v hornej časti Veľkej Studenej doliny. Na juhu sú ukončené výhliadkovým bodom, Streleckou vežou.
Prístup: cez Strelecké polia precháza turistický chodník od Zbojníckej chaty cez Priečne sedlo do Malej Studenej doliny - Svišťový štít (2383m)
- Rozložitý masív s troma vrcholmi (juhozápadný je hlavný) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Nachádza sa v severozápadnom cípe Veľkej Studenej doliny. Prvý zaznamenaný výstup z roku 1897 uskutočnil A. Otto s vodcom J. Hunsdorferom, i keď niet pochýb o tom že už predtým naň vystúpili poľovníci a vojenskí kartografi. Prístup: turisticky neprístupný
- Ťažký štít (2520m)
- Vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, leží južne od Rysov od ktorých ho oddeľuje sedlo Váha. Na juhovýchod vybieha z vrcholu hrebeň ktorý sa spája z dvojvrcholom Vysokej (2560m) a na juhozápad z neho vybieha Popradský hrebeň. V lete 1904 ho prví zdolali severozápadným hrebeňom E. Dubke s vodcom J. Frantzom st., v zime 1913 sa uskutočnil prvý zimný výstup.
Prístup: nie je prístupný pre turistov, na jej vrchol sa dá dostať v sprievode horského vodcu. - Trigan (1480m)
- Kóta na južnom výbežku Patrie v lesnatom prostredí, kde prechádza Tatranská Magistrála.
- Tupá (2285m)
- Vyvýšenina juhozápadného výbežku rázsochy Končistej, od ktorej ju delí Lúčne sedlo. Juhozápadný hrebeň Tupej spadá do turistického priechodu, do sedla pod Ostrvou.
Prístup: juhozápadným svahom vedie Tatransá Magistrálacez sedlo pod Ostrvou na Ostrvu. - Váha (2340m)
- Turisticky dôležité sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Rysmi a Ťažkým štítom. Pod sedlom je chata pod Rysmi. Ako prvý známy turista sem v roku 1840 vystúpil Eduard Blásy s vodcom Jánom Rumanom st. pri túre na Rysy. V zime to bol Teodor Wundt s vodcom Jakubom Horvayom v roku 1884.
- Večný dážď
- Večný dážď sa nachádza za Velickým plesom (smerom na Poľský hrebeň) kde chodník stúpa cez terasu na Kvetnicu. Sú to stále vlhké skaly po ktorých neustále steká voda a miestami na skalných previsoch vytvára vodné závoje podobné dažďu.
Prístup: Velická dolina, túra zo Sliezskeho domu na Poľský hrebeň - Veľká kopa (2052m)
- Najvyššia vyvýšenina dlhej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier v Hladkom štíte a cez Závory pokračuje na západ, potom na juhozápad. Rázsocha Veľkej kopy je predelom Tichej a Kôprovej doliny. Skupina Veľkej kopy bola v minulosti pastierskym terénom. Prvé turistické výstupy sa uskutočnili v 2.polovicy 19.storočia, v zime od roku 1912.
Prístup: turisticky neprístupná - Veľká Svišťovka (2037m)
- Trávnato-sutinová kopa v severovýchodnom hrebeni Malého Kežmarského štítu.
Prístup: pod vrcholom je sedlo pod Svišťovkou, kadiaľ prechádza Tatranská Magistrála. - Veľký svah
- Široké, vysoké a morénovité úbočie, ktoré sa tiahne pod skalnou jazernou stenou v polovici Malej Studenej doliny. Siaha až pod kolmú žltú stenu a nadväzuje na Malý svah.
Prístup: Veľkým svahom prechádza turistický chodník na Téryho chatu. - Východná Vysoká (2429m)
- Turisticky veľmi významný výhliadkový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Týči sa nad tromi dolinami: Velickou, Veľkou Studenou a Svišťovou dolinou (odnož Bielovodskej doliny). Z vrcholu je prekrásny výhľad na celé Tatry.
Prístup: zo sedla Poľský hrebeň, úsek je zabezpečený reťazami - Vyšné Kôprovské sedlo (2180m)
- Sedlo medzi Kôprovským štítom a Kôprovskou vežou v rázsoche Kriváňa. Dôležitý turistický prechod z Mengusovskej do Hlinskej a Kôprovej doliny. Sedlo bolo od dávna používané pytliakmi a poľovníkmi.
- Vysoká (2560m)
- Dvojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, jeden z najimpozantnejších šítov. Vypína sa nad tromi dolinami: Ťažkou, Rumanovou a Dračou. Prvý zaznamenaný výstup vykonal v roku 1874 známy kaukazký horolezec mór Déchy s vodcami Jánm Rumanom-Driečnym a Martinom pitzkopfom. Prvý zimný výstup sa uskutočnil v roku 1903. Prístup: turisticky neprístupný, iba pre horolezcov
- Wachterka
- Osamelý skalný blok na jazernej stene kotliny Žabích plies. Menom Wachterka osa značuje celá jazerná stena, kadiaľ vedie turistický chodník, ktorý v serpentínach vystupuje do kotliny Žabích plies a pokračuje až na Rysy. Na stenu bola upevnená pamätná tabuľa Eugena Wachtera, ktorý v roku 1907 zahynul na Žabom koni. Dnes je umiestnená na Symbolickom cintoríne.
- Žabí kôň (2291m)
- Malý, ale svojim tvarom veľmi charakteristický vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Žabou vežou a Rysmi. Prvovýstup Kataríny Broskeovej a Šimona Häberleina z 12.11.1905 bol ovažovaný za športovo najatraktívnejší výkon svojich čias.
Prístup: turisticky neprístupný, len pre horolezcov - Zadný Gerlachovský štít (2630m)
- Mohutný uzlovitý štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Na juhovýchod z neho vybieha rázsocha Gerlachovského štítu. Prví dosiahli vrchol v roku 1895 vojenskí kartografi, krátko po nich J. Chmielowski a vodca J. Wala ml. Dňa 9.10.1944 tesne pod vrcholom tu havarovalo sovietske lietadlo ktoré privážalo príslušníkov 2. československej paradesantnej brigády na pomoc SNP. 24 obetí pochovali po oslobodení v Gerlachove. Tragédiu pripomína pomník v Tatranských Zruboch.
- Závory (1879m)
- Sedlo medzi Kôprovou a Tichou dolinou, rozhranie medzi Vysokými a Západnými Tatrami. Pekný výhľad na východný hrebeň Západných Tatier.
Prístup: cez Závory vedie prechod z Kôprovej do Tichej doliny - Žltá stena (2169m)
- Samostatná veža v dolnej časti severovýchodného svahu Prostredného hrotu v Malej Studenej doline. Pod jej severnú stenu siaha Veľký svah a začína sa Malý svah.
Prístup: Malým svahom prechádza turistický chodník na Téryho chatu. Severnou stenou Žltej steny vedie niekoľko veľmi ťažkých horolezeckých výstupov
- Nachádzate sa tu:
- Domov
- Vysoké Tatry
- Doliny
- Vysoké Tatry
- Vrcholy
- Vrcholy a sedlá Vysokých Tatier
Vrcholy a sedlá Vysokých Tatier
- Podrobnosti
.jpg "accomplishment-adult-adventure-372098%20(1) image")
