Baranie rohy (2562m)
Štít ležiaci mimo hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. K hlavnému hrebeňu vysiela krátky severozápadný hrebeň, ktorý sa spája s Vyšnou Baraňou strážnicou. Má dva vrcholy a pod nimi rozložitú sutinovú terasu, dobre viditeľnú z Malej Studenej doliny. Na juhovýchod vysiela dlhý hrebeň na Lomnický štít od ktorého ho oddeľuje Baranie sedlo.
Prístup: turisticky neprístupný, iba pre horolezcov.
Batizovský štít (2448m)
Dvojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier uprostred zaáveru Batizovskej doliny, často vyhľadávaný horolezcami, najmä jeho južná stena. Nazvaný je podľa obce Batizovce, do ktorej chotára patril. Prvý známy výstup uskutočnil v roku 1900 Karol Jurzyca s horským vodcom Jozefom Galkom-Rusnákom zo Štôly.
Prístup: turisticky neprístupný, len pre horolezcov
Bystré sedlo (2314m), Bystrá lávka(2300m)
Prvé sedlo v dlhom Soliskovom hrebeni, ktorý vybieha z Furkotského štítu. Cez sedlo vedol turistický chodník ktorý spája Mlynickú a Furkotskú dolinu. Turistický chodník vznikol v 80. rokoch 19.storočia. V súčasnosti sa používa na prechod o niekoľko desiatok metrov nižšia Bystrá lávka.
Čierny štít (2434m)
Skalná pyramída v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nad tromi dolinami: Veľkou a Malou Zmrzlou dolinou a Javorovou dolinou. Jeho južná strana je vyhľadávaná horolezcami. V roku 1771 tu zahynul Ján Andrej Papyrus - tretia známa obeť Tatier. Prvý známy horolezecký výstup uskutočnili 24.7.1898 Antónia a Karol Englischovci v sprievode vodcu Jána Hunsdorfera st. Prístup: turistcky neprístupný, na jej vrchol sa dá dostať v sprievode horského vodcu.
Daxnerovo sedlo
Sedlo v južnom výbežku Kriváňa, tesne pred Malým Kriváňom. Výbežok sa končí, oblom chrbte Nad Pavlovou, kadiaľ vedie výstupová turistická trasa na Kriváň. Nazvaný je podľa Štefana Marka Daxnera (1823-1892), žiaka Ľudovíta Štúra, národného buditeľa a literáta a účastníka národnej púte na Kriváň v roku 1861.
Furkotský štít (2403m)
Uzlovitý štít v krivánskej rázsoche. Vypína sa nad tromi dolinami Furkotskou , Hlinskou a Mlynickou. V tesnej blízkosti sa severne nachádza Hrubý vrch. Turistický chodník vedie cez južné úbočie štítu.
Prístup: Furkotská dolina (Bystré sedlo), Mlynická dolina (Bystré sedlo).
Gánok (2462m)
Trojvrcholový štít vypínajúci sa nad tromi dolinami: Rumanovej, Ťažkej a Kačacej, kde sa hlavný hrebeň Vysokých Tatier ostro láme na juhovýchod.
Prístup: iba pre horolezcov
Gerlachovský kotol
Charakteristický kotol, ktorý vytvárajú dva hrebene vybiehajúce z Kotlového štítu - západná vetva Dromedárov chrbát a juhovýchodná vetva Čertov chrbát. V dávnej minulosti vznikla mylná domnienka, že ide o kráter vyhasnutej sopky.
Prístup: južným úbočím prechádza turistický chodník: Tatranská Polianka - Batizovské pleso, úsek Tatranskej Magistrály Sliezsky dom - Batizovské pleso.
Gerlachovský štít (2655m)
Najvyšší štít Vysokých Tatier i v celej SR. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov. Jeho výškové prvenstvo dokázali barometrické merania v roku 1838 jelšavského lesníka Ľudovíta Greinera (dovtedy sa za najvyššie pokladali Kriváň, Ľadový a Lomnický štít).
Prístup: výstup je povolený len z horským vodcom
Grúnik (1576m)
Vyvýšenina v juhozápadnom hrebeni Kriváňa medzi Kôprovou dolinou na severozápade a Podkrivánskou poľanou na juhu. Pri partizánskom bunkri na Grúniku sa 14.1.1945 odohral ťažký boj nemeckých fašistov a partizánskym oddielom Vysoké Tatry. Zrekonštruovaný bunker je označený pamätnou tabuľou. Jednou z obetí bol aj lekár oddielu, známy tatranský horolezec Zoltán Brull.
Prístup: cez Grúnik vedie turistická trasa z Troch Studničiek na Kriváň
Hladké sedlo (1993m)
Hraničné sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier v tesnej blízkosti Hladkého vrchu. Od Závor naň vedie turistický chodník. Zo sedla je prekrásny pohľad do poľskej Doliny Pieciu Stawów Polskich.
Huncovský štít (2352m)
Vrchol, ktorý ukončuje krátky hrebeň vybiehajúci z Kežmarského štítu smerom na juhovýchod. Na juh a juhovýchod má rozložitý sutinový svah, ktorým prechádza Tatranská Magistrála do sedla pod Svišťovkou a nižšie chodník na Malú Svišťovku. Na jeho južnom úbočí stojí Astronomický ústav SAV.
Prístup: južným a juhovýchodným svahom vedie turistický chodník na Malú Svišťovku a na Sedlo pod Malou Svišťovkou
Jahňací štít (2230m)
Prvý vrchol vysokých Tatier od východu. Vybiehajú z neho štyri hrebene: juhozápadný smerom ku Kolovému sedlu, severozápadný oddeľuje Jahňací kotol od Kolovej doliny, severovýchodný spadá do Kopského sedla a juhovýchodný oddeľuje Červenú dolinu od doliny Bielych plies. Z vrcholu je pekný výhľad. Prví zimní horolezci boli na Jahňacom štíte v roku 1911.
Prístup: cez Kolové sedlo vedie značkovaný turistický chodník
Jastrabia veža (2137m)
Bájkami opradená sklanatá veža, jedna z najkrajších v Tatrách, posledný vrchol postranného hrebeňa vybieha z Belasej Veže. Nachádza sa priamo nad Zeleným plesom.
Prístup: nie je voľne prístupná pre turistov, na jej vrchol sa dá dostať v sprievode horského vodcu. Klasická cesta vedie cez Jastrabie sedlo, neskôr mierne exponovanými rímsami na vrchol.
Javorový štít (2417m)
Mohutný dvojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, v závere Veľkej Studenej doliny . Zo štítu padajú na všetky strany strmé steny a piliere. Prvý známy výstup vykonali Antónia a Karol Englishovci s vodcom Jánom Hunsdorferom 13.8.1897, zimný výstup uskutočnil Július A. Hefty a gyula Komarnicky 9.12.1911.
Prístup: Pod južnou stenou prechádza turistický chodník z Malej Studenej doliny cez Priečne sedlo na Strelecké polia k Zbojníckej chate. Vrchol je turisticky neprístupný.
Kežmarský štít (2557m)
Mohutný vrch na konci rázsochy Lomnického štítu, od ktorého ho delí členitý hrebeň Vidiel. Na sever vybieha krátky hrebeň na Malý Kežmarský štít, na juhovýchod hrebeň k Huncovskému štítu.
Prístup: turisticky neprístupný
Končistá (2535m)
Najvyšší mohutný vrchol v južnej rázsoche Popradského Ľadového štítu. Na juh vysiela hrebeň, ktorý sa nižšie rozširuje a skrúca sa na juhovýchod. Prvý známy výstup uskutočnil Alex Münnich v roku 1874, v zime v roku 1906.
Prístup: cez dolnú juhovýchodného chrbta prechádza Tatranská Magistrála od Popradského k Batizovskému plesu
Kôprovský štít (2363m)
Výrazný vrchol, prvý v krivánskej rázsoche ktorá vychádza z Čubriny.
Prístup: na vrchol vedie turistický chodník z Vyšného Kôprovského sedla (Hlinská dolina, Mengusovská dolina).
Kopské sedlo (1749m)
Široké trávnaté sedlo oddeľujúce Vysoké Tatry od Belianskych Tatier, frekventovaný turistický prechod. Kopské sedlo sú vlastne tri sedlá: Kopské sedlo, na juh Zadné Kopské sedlo a medzi nimi Kopská pláň, ktorá sa spája s Belianskou kopou. Prechod bol od dávna známy pastierom a pašerákom, ktorí rozvíjali nelegálny obchod medzi Uhorskom a Poľskom.
Kotlový štít (2601m)
Vrch, ukončujúci krátku gerlachovskú rázsochu, ktorá vyieha zo Zadného Gerlachovského štítu smerom na juhovýchod. Z vrcholu Kotlového štítu zbiehajú dva hrebene, ktoré vytvárajú známu Gerlachovský kotol.
Prístup: turisticky neprístupný
Kriváň (2494m)
Charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier. Vypína sa na konci dlhého hrebeňa krivánskej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa. Z vrcholu sa vybieha niekoľko hrebeňov.
Prístup: cez južný a juhovýchodný hrebeň cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň.
Ľadový štít (2627m)
Mohutný, tretí najvyšší štít v Vysokých Tatier v hlavnom hrebeni v závere Malej Studenej doliny. Zo štítu vybiehajú tri hrebene, na juh je spojený cez Ľadovú štrbinu s Malým Ľadovým štítom, na severovýchod cez Ľadovú priehybu so Západným Ľadovým štítom a na západ vedie dlhý Suchý hrebeň. Prvý známy výstup uskutočnil John Ball v auguste 1843 a zimný výstup v roku 1891 uskutočnil Teodor Wundt s vodcom Horvayom.
Prístup: turisticky neprístupný
Ľaliové sedlo (1947m)
Rozložité trávnaté sedlo, oddeľujúce Vysoké a Západné Tatry. Je to hraničné sedlo medzi Slovenskom a Poľskom. Prechod cez sedlo bol oddávna známy pastierom a pytliakom. V roku 1805 naň vystúpil zo severnej poľskej strany geológ Stanislow Staszic.
Turistický chodník vybudovaný v roku 1937 bol v roku 1980 zrušený.
Lomnická vyhliadka (1525m)
Odpočinkové miesto na Tatranskej Magistrále, na úseku Obrovský vodopád - Skalnaté pleso. Z vyhliadky je pekný pohľad do Veľkej Studenej doliny a do Popradskej kotliny.
Lomnický štít (2634m)
Jeden z najznámejších a najpopulárnejších štítov Vysokých Tatier. Zo štítovej trojhrannej pyramídy vysiela tri hrebene, na severozápad na Pyšný štít (2621m) a Baranie sedlo, na severovýchod vybieha rázsocha cez Kežmarský a Malý Kežmarský štít a na juh a juhovýchod cez Lomnické sedlo a Lomnický hrebeň. Prvý zaznamenaný turistický výstup uskutočnil v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson z Malej Studenej doliny. Barometrickým meraním určil takmer presnú výšku. Zimné výstupy sú známe od roku 1891. Od roku 1940 je Lomnický štít sprístupnený vysutou lanovkou z Tatranskej Lomnice. Stanica lanovky na končiari je spojená s priestormi astronomického a meteorologického pracoviska.
Malá Svišťovka (1561m)
Posledná vyvýšenina juhovýchodného hrebeňa Malého Kežmarského štítu. Nachádza sa už v lesnom pásme. Prístup: tesne pod vrcholom prechádza turistický chodník cez Sedlo pod Malou Svišťovkou.
Malý Javorový štít (2380m)
Mohutný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na rozhraní troch dolín: Veľkej Studenej , Javorovej a Rovienkovej (odnož Bielovodskej doliny). Ako prvý naň vystúpili v roku 1902 Antónia a Karol Englischovci s vodcom Jánom Hunsdorferom st. V roku 1910 tu pri záchrannej akcii zahynul "kráľ poľských vodcov" Klimek Bachleda.
Prístup: turisticky neprístupný
Malý Ľadový štít (2603m)
Významný dvojvrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Širokou vežou a Ľadovým štítom. Jeho juhozápadný hrebeň sa končí v turisticky priechodnom sedle Sedielku. Správa o prvom výstupe je z roku 1835.
Prístup: cez sedlo Sedielko vedie turistický chodník z Javorovej doliny do Malej Studenej doliny.
Malý svah
Trávnato-skalnatý, veľmi prudký svah v hornej časti Malej Studenej doliny, ktorý sa tiahne od úpätia Žltej steny až po Téryho chatu. Je pokračovaním Veľkého svahu. Svah pretínajú serpentíny turistického chodníka.
Mengusovské štíty
Spoločný názov pre tri Mengusovské štíty v hlavom hrebeni Vysokých Tatier ktoré tvoria severovýchodné ohraničenie Mengusovskej doliny . Nazvané sú podľa podtatranskej obce Mengusovce. V roku 1903 sa uskutočnili prvé výstupy na Veľký Mengusovský štít (2432m), Prostredný a Východný Mengusovský štít. Prístup: turisticky neprístupné, z Poľskej strany vedie turistický chodník do Mengusovského sedla (2307m).
Ostrva (1926m)
Rozložitý vrchol na konci bočného juhozápadného hrebeňa Končistej. Pod vrcholom cez sedlo pod Ostrvou prechádza Tatranská Magistrála. Z Ostrvy je krásny výhľad do Mengusovskej a Zlomiskovej doliny. Prvý chodník na Ostrvu postavil v roku 1886 Uhorský karpatský spolok.
Prístup: Tatranská Magistrála
Ostrý štít (2306m)
Vrchol v hlavom hrebeni Vysokých Tatier medzi Javorovým štítom a Širokou vežou nad Veľkou Studenou a Javorovou dolinou. Ako prvý ho dosiahli Antónia a Karol Englischovci s vodcami Hunsdorferom st. a Strompfom.
Prístup: turisticky neprístupný, iba pre horolezcov
Patria (2203m)
Posledný štít v dolnom hrebeni Bášt, ktorý vychádza z Hlinskej veže (2340m) a oddeľuje Mlynickú a Mengusovskú dolinu. Južná chrbát je trávnato sutinový, nižšie prerastený kosodrevinou. Správy o turistických výstupoch siahajú do roku 1875, v zime do 1891.
Prístup: Južným úbočím prechádza Tatranská Magistrála cez Trigan smerom na Popradské pleso.. Tento úsek je v zimnom období uzavretý pre nebezpečenstvo snehových lavín.
Pfinnova kopa (2121m)
Ukončenie výbežku juhovýchodného hrebeňa Malého Ľadového štítu, ktorý oddeľuje kotlinu Piatich Spišských plies a Kotlinu pod Sedielkom. Pomenovaná je podľa Jozefa Pfinna, ktorý okrem iných technických projektov presadzoval koncom 19. storočia výstavbu zubačky a lanovky do Malej Studenej doliny.
Prístup: južným úbočím prechádza turistický chodník z Malej Studenej doliny do Javorovej doliny
Poľský hrebeň (2200m)
Dôležitý turistický prechod z južnej na severnú stranu Vysokých Tatier, asi v polovici hlavného hrebeňa medzi Velickým štítom a Východnou Vysokou. Spája Velickú a Bielovodskú dolinu. Prechod cez sedlo je zabezpečený reťazami. Prvý známy prechod sa uskutočnil v roku 1840, v zime 1884.
Prístup: turistický prechod medzi Velickou a Bielovodskou dolinou
Popradský Ľadový štít (2396m)
Uzlovitý štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, týčiaci sa nad tromi dolinami: Zlomiskami, Kačacou a Batizovskou. Prvý zaznamenaný výstup bol v roku 1890, v zime 1913.
Prístup: turisticky neprístupný
Predné Solisko (2093m)
Posledný vrchol Soliskového hrebeňa vybiehajúceho z Furkotského štítu smerom na juhovýchod.
Prístup: zo Štrbského plesa , odbočka z Furkotskej doliny na Chatu Pod Soliskom
Priečne sedlo (2352m)
Hlboké sedlo medzi Širokou a Priečnou vežou v rázsoche Prostredného hrotu. Dôležitý turistický prechod z Malej Studenej do Veľkej Studenej doliny , je zabezpečený reťazami. Cez sedlo od nepamäti prechádzali poľovníci.
Dnešný turistický chodník je v používaní od roku 1934. Kedysi bol nazývaný Ostravskou cestou.
Prielom (2288m)
Úzka štrbina v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Východnou Vysokou a Divou vežou. Populárny turistický prehod z Veľkej Studenej doliny do Bielovodskej doliny resp. cez Poľský hrebeň do Velickej doliny . Zo západnej strany je zabezpečený reťazami. Cez sedlo od nepamäti prechádzali poľovníci.
Rumanov štít (2428m)
Štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Gánekom a Zlobivou. Má dva vrcholy, z ktorých severozápadný je hlavný. Pomänovaný na počesť horského vodcu Jána Rumana Driečneho zo Štôly. Prvý zaznamenaný výstup uskutočnil 27.9.1902 Janusz Chmielowský - autor prvého horolezeckého sprievodcu po Vysokých Tatrách. V zime 1914 prvý výstup uskutočnili kežmarský horolezci.
Rysy (2499m)
Hraničný vrchol medzi Slovenskom a Poľskom. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Má tri vrcholy - vyhliadkový (hraničný), prostredný (hlavný) a najnižší. Poskytuje nádherný široký výhľad.
Prístup: Mengusovská dolina (sedlo Váha)
Sedielko (2376m)
Široké sedlo v hlavnom hrebeni medzi Širokou vežou a Malým Ľadovým štítom. Dôležitý turistický prechod z Malej Studenej doliny do Zadnej Javorovej doliny. Sedielko je najvyššie položeným sedlom v Tatrách, cez ktoré vedie turistický chodník.
Sedlo pod Svišťovkou (2023m)
Dôležité turistické sedlo cez ktoré prechádza Tatranská Magistrála z doliny Zeleného plesa na Skalnaté pleso. Sedlo leží v juhovýchodnom hrebeni Malého Kežmarského štítu. Turistický chodník cez sedlo vznikol v roku 1903. V skutočnosti chodník vedie nad úrovňou sedla, úbočím Veľkej Svišťovky.
Široká veža (2461m)
Rozložitý štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, z ktorého vybiehajú tri hrebene, oddeľujúce Malú Studenú dolinu od Veľkej Studenej a Javorovej doliny. Z troch hrebeňov sa dva končia v turstických sedlách, na juhovýchod v Priečnom sedle a na sever v Sedielku. Prvý zaznamenaný výstup je z roku 1896, v zime od roku 1911.
Prístup: turisticky neprístupný
Slavkovská vyhliadka (1550m)
Ukončenie východného hrebeňa Slavkovského štítu. Kedysi ju volali Maximiliánka na počesť Maximiliána Weisza, zakladateľa turistického chodníka na Slavkovský štít (1881). Slúži ako výhliadkový bod s pekným výhľadom do Malej a Veľkej Studenej doliny.
Slavkovský nos (2273m)
Skalná vyvýšenina, predvrchol Slavkovského štítu v jeho východnom hrebeni. Pod vyvýšeninou vedie turistický chodník na Slavkovský štít. Slavkovský nos nazývajú aj Kráľovským nosom, údajne preto, lebo z niektorej strany má vyvýšenina podobu nosa.
Slavkovský štít (2452m)
Široký rozložitý vrchol na konci juhovýchodnej rázsochy vybiehajúcek z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Na sever do Veľkej Studenej doliny sa zvažuje množstvo strmých rebier a roklín. Južný svah je v celej časti pokrytý sutinami.
Prístup: zo Starého Smokovca alebo z Hrebienka
Strelecké polia
Sutinovo-sklanatá trávnatá planina pod južnými stenami Ostrého štítu, Zbojníckych veží a Širokej veže v hornej časti Veľkej Studenej doliny. Na juhu sú ukončené výhliadkovým bodom, Streleckou vežou.
Prístup: cez Strelecké polia precháza turistický chodník od Zbojníckej chaty cez Priečne sedlo do Malej Studenej doliny
Svišťový štít (2383m)
Rozložitý masív s troma vrcholmi (juhozápadný je hlavný) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Nachádza sa v severozápadnom cípe Veľkej Studenej doliny. Prvý zaznamenaný výstup z roku 1897 uskutočnil A. Otto s vodcom J. Hunsdorferom, i keď niet pochýb o tom že už predtým naň vystúpili poľovníci a vojenskí kartografi. Prístup: turisticky neprístupný
Ťažký štít (2520m)
Vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, leží južne od Rysov od ktorých ho oddeľuje sedlo Váha. Na juhovýchod vybieha z vrcholu hrebeň ktorý sa spája z dvojvrcholom Vysokej (2560m) a na juhozápad z neho vybieha Popradský hrebeň. V lete 1904 ho prví zdolali severozápadným hrebeňom E. Dubke s vodcom J. Frantzom st., v zime 1913 sa uskutočnil prvý zimný výstup.
Prístup: nie je prístupný pre turistov, na jej vrchol sa dá dostať v sprievode horského vodcu.
Trigan (1480m)
Kóta na južnom výbežku Patrie v lesnatom prostredí, kde prechádza Tatranská Magistrála.
Tupá (2285m)
Vyvýšenina juhozápadného výbežku rázsochy Končistej, od ktorej ju delí Lúčne sedlo. Juhozápadný hrebeň Tupej spadá do turistického priechodu, do sedla pod Ostrvou.
Prístup: juhozápadným svahom vedie Tatransá Magistrálacez sedlo pod Ostrvou na Ostrvu.
Váha (2340m)
Turisticky dôležité sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Rysmi a Ťažkým štítom. Pod sedlom je chata pod Rysmi. Ako prvý známy turista sem v roku 1840 vystúpil Eduard Blásy s vodcom Jánom Rumanom st. pri túre na Rysy. V zime to bol Teodor Wundt s vodcom Jakubom Horvayom v roku 1884.
Večný dážď
Večný dážď sa nachádza za Velickým plesom (smerom na Poľský hrebeň) kde chodník stúpa cez terasu na Kvetnicu. Sú to stále vlhké skaly po ktorých neustále steká voda a miestami na skalných previsoch vytvára vodné závoje podobné dažďu.
Prístup: Velická dolina, túra zo Sliezskeho domu na Poľský hrebeň
Veľká kopa (2052m)
Najvyššia vyvýšenina dlhej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier v Hladkom štíte a cez Závory pokračuje na západ, potom na juhozápad. Rázsocha Veľkej kopy je predelom Tichej a Kôprovej doliny. Skupina Veľkej kopy bola v minulosti pastierskym terénom. Prvé turistické výstupy sa uskutočnili v 2.polovicy 19.storočia, v zime od roku 1912.
Prístup: turisticky neprístupná
Veľká Svišťovka (2037m)
Trávnato-sutinová kopa v severovýchodnom hrebeni Malého Kežmarského štítu.
Prístup: pod vrcholom je sedlo pod Svišťovkou, kadiaľ prechádza Tatranská Magistrála.
Veľký svah
Široké, vysoké a morénovité úbočie, ktoré sa tiahne pod skalnou jazernou stenou v polovici Malej Studenej doliny. Siaha až pod kolmú žltú stenu a nadväzuje na Malý svah.
Prístup: Veľkým svahom prechádza turistický chodník na Téryho chatu.
Východná Vysoká (2429m)
Turisticky veľmi významný výhliadkový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Týči sa nad tromi dolinami: Velickou, Veľkou Studenou a Svišťovou dolinou (odnož Bielovodskej doliny). Z vrcholu je prekrásny výhľad na celé Tatry.
Prístup: zo sedla Poľský hrebeň, úsek je zabezpečený reťazami
Vyšné Kôprovské sedlo (2180m)
Sedlo medzi Kôprovským štítom a Kôprovskou vežou v rázsoche Kriváňa. Dôležitý turistický prechod z Mengusovskej do Hlinskej a Kôprovej doliny. Sedlo bolo od dávna používané pytliakmi a poľovníkmi.
Vysoká (2560m)
Dvojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, jeden z najimpozantnejších šítov. Vypína sa nad tromi dolinami: Ťažkou, Rumanovou a Dračou. Prvý zaznamenaný výstup vykonal v roku 1874 známy kaukazký horolezec mór Déchy s vodcami Jánm Rumanom-Driečnym a Martinom pitzkopfom. Prvý zimný výstup sa uskutočnil v roku 1903. Prístup: turisticky neprístupný, iba pre horolezcov
Wachterka
Osamelý skalný blok na jazernej stene kotliny Žabích plies. Menom Wachterka osa značuje celá jazerná stena, kadiaľ vedie turistický chodník, ktorý v serpentínach vystupuje do kotliny Žabích plies a pokračuje až na Rysy. Na stenu bola upevnená pamätná tabuľa Eugena Wachtera, ktorý v roku 1907 zahynul na Žabom koni. Dnes je umiestnená na Symbolickom cintoríne.
Žabí kôň (2291m)
Malý, ale svojim tvarom veľmi charakteristický vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Žabou vežou a Rysmi. Prvovýstup Kataríny Broskeovej a Šimona Häberleina z 12.11.1905 bol ovažovaný za športovo najatraktívnejší výkon svojich čias.
Prístup: turisticky neprístupný, len pre horolezcov
Zadný Gerlachovský štít (2630m)
Mohutný uzlovitý štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Na juhovýchod z neho vybieha rázsocha Gerlachovského štítu. Prví dosiahli vrchol v roku 1895 vojenskí kartografi, krátko po nich J. Chmielowski a vodca J. Wala ml. Dňa 9.10.1944 tesne pod vrcholom tu havarovalo sovietske lietadlo ktoré privážalo príslušníkov 2. československej paradesantnej brigády na pomoc SNP. 24 obetí pochovali po oslobodení v Gerlachove. Tragédiu pripomína pomník v Tatranských Zruboch.
Závory (1879m)
Sedlo medzi Kôprovou a Tichou dolinou, rozhranie medzi Vysokými a Západnými Tatrami. Pekný výhľad na východný hrebeň Západných Tatier.
Prístup: cez Závory vedie prechod z Kôprovej do Tichej doliny
Žltá stena (2169m)
Samostatná veža v dolnej časti severovýchodného svahu Prostredného hrotu v Malej Studenej doline. Pod jej severnú stenu siaha Veľký svah a začína sa Malý svah.
Prístup: Malým svahom prechádza turistický chodník na Téryho chatu. Severnou stenou Žltej steny vedie niekoľko veľmi ťažkých horolezeckých výstupov



Ubytovanie v okolí

Booking.com
All
Vysoké Tatry
Západné Tatry
Belianske Tatry
Slovenský raj
Vysoké Tatry
Vrcholy a sedlá
Vrcholy a sedlá
Vysoké Tatry
Turistika
Turistika
Vysoké Tatry
Plesá
Plesá
Vysoké Tatry
Vysokohorské chaty
Vysokohorské chaty
Vysoké Tatry
Vodopády
Vodopády
Vysoké Tatry
Tatranské osady
Tatranské osady
Vysoké Tatry
Doliny
Doliny
Vysoké Tatry
Múzeá
Múzeá

Tip na výlet

  • All
  • Hrady
  • Jaskyne
  • Turistika
load more hold SHIFT key to load all load all