- Babky (1566m)
- Pyramíde podobný hôľnatý vrchol, zakončujúci dolomiticko-vápencovú južnú rázsochu Sivého vrchu. Na východ vybieha charakteristicky zvlnená plošina Červenec, ktorú nižšie nad dolnou časťou Jalovskej doliny podopierajú dlhé a vysoké bralné steny Mnícha a Sokola. Výhľad z Babiek je široký, smerom do Liptovskej kotliny, na Chočské vrchy a Nízke Tatry. Výhľad na Západné Tatry blokuje vyšší vrch Salatína a Baníkova.
Prístup: turistický chodník vedie po zelenej značke od rázcestia Tokariny na Babky a Sivý vrch - Baníkov (2178m)
- Štvrtý najvyšší vrch Západných Tatier so širokým rozhľadom. Nachádza sa na hlavnom hrebeni medzi Pachoľou (západne) a Hrubou Kopou (východne).
Prístup: Spálená dolina (Baníkovské sedlo), Žiarska dolina (Jalovské sedlo), Parichvost (Baníkovské sedlo) - Baníkovské sedlo
- Vysokopoložená zníženina v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Baníkovom a Pacholaťom.
Prístup: vedie naň väčšina výstupových trás na Baníkov, ale možno ho použiť ako prechod medzi dolinou Parichvost a Spálenou dolinou. - Banistá
- Časť hlavného hrebeňa medzi Bystrým sedlom a Gáborovým sedlom. Na sever vybočuje sklanatý hrebeň Sivých veží a Ornaku, ktorý od seba oddeľuje závery dvoch najväčších poľských dolín Zápaných Tatier: Chocholowskej a Košcieliskej.
- Baranec (2184m)
- Tretí najvyšší vrch Západných Tatier. Leží v najväčšej rozvetvenej rázsoche ktorá oddeľuje Žiarsku a Jamnickú dolinu. Nachádza sa tu druhovo pestré vysokohorské rastlinstvo.
Prístup: Žiarska dolina (Žiarske sedlo), Záhradky (Žiarske sedlo). - Beskyd
- Návršie (930m) oddeľujúce Zuberskú brázdu od Chočských vrchov. Pod ním vedie cesta Zuberec - Huty. Hôľnaty vrchol (2012m) v hlavnom hrebeni medzi Ľaliovým a Suchým sedlo. Najvýchodnejší vrchol v hrebeni Západných Tatier.
- Blyšť (2155m)
- Piaty navyšší vrch Západných Tatier. Na juh vysiela rázsochu s najvyšším vrchom pohoria - Bystrou.
Prístup: výstup na Blyšť vedie cez Bystré sedlo - Bobrovec (1658m)
- Výrazný vrch nad Bobroveckým sedlom v hraničnom hrebeni s Poľskom, poskytuje rozsiahly výhľad. Z juhu a juhozápadu je hol, na úbočí vynikajú dolomitové bralá, na východ od Chocholowskej doliny z neho odbočuje 2km dlhý bralnatý hrebeň nazývaný Mnichy Chocholowskie.
Prístup: všetky výstupové trasy z našej strany vedú z Oravíc - Bobrovecké sedlo (1550m)
- Trávnaté sedlo medzi Lúčnou a Bobrovcom v severnej rázsoche Volovca.
- Borek (930m)
- Sedlo medzi Blatnou dolinou a dolinou Mihulčie.
- Brestová
- Vrch v hlavnom hrebeni (1902) Západných Tatier, styčný bod s bočnou rázsochou Predného Salatína. Široký, krásny výhľad.
Prístup: výstup vedie po hlavnom hrebeni od Salatínu alebo cez Sivý vrch (sedlo Pálenica) Poľana, časť Studenej doliny medzi Zubercom a Zverovkou, blízko rozhrania vápencovej a kryštalickej časti pohoria. - Bystrá (2248m)
- Najvyšší vrch v Západných Tatrách. Dvíha sa v južnej rázsoche, odbočujúcej z hlavného hrebeňa pri vrchu Blyšťô táto rázsocha sa pod vrcholom Bystrej rozdeľuje na dve rázsochy. Na juhozápad vybieha skalnatá rázsocha Nižnej Bystrej (2162m) a Ježovej (2043m), končiaca sa nad ústím Račkovej doliny. Z Bystrej je pekný výhľad na okolité vrcholy Západných a Vysokých Tatier, ale aj na vzdialenú Babiu horu, Chopok, Ďumbier a Kráľovu hoľu.
- Bystré sedlo
- Zníženina v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi hrebeňom Banistej a Blyšťom, nad najzadnejším kútom Račkovej doliny.
- Deravá (1954m)
- Vrchol v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Volovcom a sedlom pod Deravou.
- Dlhý úplaz
- Trávnatý hrebeň medzi Rákoňom a Lúčnym sedlom v severozápadnej rázsoche Volovca. Pekný výhľad do dolín v poľskej časti Západných Tatier.
- Gáborovo sedlo
- Sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Klinom a Banistou.
Prístup: cez Gáborove sedlo vedie výstup na Blyšť - Goričková (Horičková) (1912m)
- Najvyšší vrch v hrebeni medzi Kasprovým vrchom a Červenými vrchmi. Severná strana je zrázna, obchádza sa po južnom úbočí. Horička znamená v dialekte horec bodkovaný ktorý sa v okolí hojne nachádza.
Prístup: cez Goričkovú vedie hrebeňovka na Kasprov vrch. - Grúnik (Umrlá) (900m)
- Zalesnené nízke sedlo v hrebeni oddeľujúcom Bobroveckú a Juráňovú dolinu, prechod do hornej časti Juráňovej doliny, povyše Tiesňav.
- Holý vrch (1715m)
- Málo výrazné zakončenie juhozápadnej rázsochy Baranca, ktoré prechádza v zalesnené široké úbočie.
Prístup: cez Holý vrch vedie turistický chodník na Baranec - Hrubá kopa (2158m)
- Vrchol v hlavnom hrebeni Západných Tatier, nachádza sa medzi Baníkovom a Troma Kopami. Výhľad do Spálenej doliny.
- Hrubý vrch (2137m)
- Vrchol na hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Končistou a Volovcom. Smerom na juh z neho odbočuje rázsocha Jakubinej ktorá oddeľuje Račkovu a Jamnícku dolinu.
- Hutianske sedlo (1185m)
- Sedlo medzi Holicou a Bielou skalou, oddeľujúce Chočské vrchy od Západných Tatier.
- Jakubiná (2194m)
- Druhý najvyšší vrch Západných Tatier s dobrým výhľadom na všetky svetové strany. Nachádza sa v rázsoche vybiehajúcej z hlavného hrebeňa pri Hrubom vrchu.
Prístup: výstupové trasy sú namáhavé, najmenej náročný je výstup cez Račkove sedlo; trasy: Jamnická dolina - Hrubý vrch - Jakubiná, Račkova dolina (Račkovo sedlo) - Končistá - Hrubý vrch - Jakubiná, Račkova dolina - Nižná Magura - Vyšná Magura - Jalovské sedlo (1856m)
- Sedlo v južnej rázsoche Baníkova, medzi Príslopom a Jalovskou kopou.
Prístup: cez Jalovské sedlo vedie chodník na Príslop a Baníkov - Jamnícke sedlo (1905m)
- Sedlo medzi Ostrým Roháčom a Volovcom.
Prístup: cez Jamnícke sedlo sa prechádza z Volovca na Ostrý Roháč, z Jamníckej doliny na Volovec alebo Ostrý Roháč - Ježová (2043m)
- Skalnatý ostrý vrchol v juhozápadnej rázsoche Bystrej.
Prístup: nie je truristicky prístupný - Kasprov vrch (1985m)
- Nevýrazný holý vrch vo východnej časti Západných Tatier. Od Ľaliového sedla a tým aj od Vysokých Tatier ho delí Suché sedlo a Beskyd (2014m). Nachádza sa na štátnej hranici s Poľskom. Zo Zakopaného naň od roku 1936 premáva vysutá lanovka dlhá 4200m a s výškovým rozdielom 932m. Prístup: turisticky neprístupný, výstup je možný len do Suchého sedla.
- Klin (2173m)
- Vrchol v hlavnom hrebeni medzi Račkovým sedlom a Gáborovým sedlom, dominanta Račkovej doliny. Je z neho veľmi dobrý výhľad do Račkovej doliny a na okolité vrchy.
Prístup: výstup vedie cez Račkové alebo Gáborove sedlo po hlavnom hrebeni. - Klinovaté (1555m)
- Posledný výrazný vrchol v juhovýchodnej rázsoche Baranca. Vrchol je zalesnený, z hrebeňa nad vrcholom je výhľad na Nízke Tatry a Liptovskú kotlinu.
Prístup: cez Klinovaté vedie výstupová trasa na Baranec - Končistá (2071m)
- Nachádza sa na hlavnom hrebeni Západných Tatier nad záverom Račkovej doliny.
- Kozie chrbty
- Sklanatá časť hrebeňa medzi Jalovským sedlom a Ráztokou, v južnej rázsoche Baníkova.
- Kozinec
- Prevažne zalesnený, miestami skalnatý chrbát, zvažujúci sa zo sedla Pálenica z hlavného hrebeňa na sever k Zubercu.
- Kresanica (2122m)
- Najvyšší vrch v skupine Červených vrchov. Na jeho južnom úbočí rastie rastie rozmanité vysokohorské rastlinstvo. Do Tomanovskej doliny sa zvažuje bralantými rebrami - Rozpadlý grúň a krasovými dolinkami-Svišťovka.
- Krížna (2039m)
- Druhý najvyšší vrch Liptovských kôp, na juh a juhozápad z neho odbočujú dva hrebene ktoré ohraničujú Krížnu dolinu.
Prístup: turisticky nepístupná - Lúčna (1653m)
- Prvý vrchol v severnej rázsoche Volovca medzi Lúčnym a Bobroveckým sedlom. Z Lúčnej je dobrý výhľad.
Prístup: cez Lúčne alebo Bobrovecké sedlo - Lúčne sedlo
- Najnižšie miesto v hrebeni Dlhého úplazu, ktorý postupne klesá od Rákoňa až do Lúčneho sedla.
- Malolúčniak (2104m)
- Vrchol v skupine Červených vrchov s pekným výhľadom. Vrchol je žulový, úbočia sú vápencové, s početnými krasovými javmi.
Prístup: cez Malolúčniak vedie hrebeňovka na Temniak, z poľskej strany naň vedie turistický chodník z doliny Malej Laki - Malý Baranec (2041m)
- Skalnatý vrchol v juhovýchodnej rázsoche Baranca. Bohatý výskyt vysokohorských rastlín, nižšie sú rozsiahle plochy kosodreviny. Výhľad na Jakubinú a horný Liptov.
Prístup: z ústia Račkovej doliny cez Malý Baranec vedie výstup na Baranec - Mních (1460m)
- Dlhý pás bralnatých stien v juhozápadnom úbočí na začiatku Jalovskej doliny, osamotená skalná ihla v týchto stenách sa volá Kamenná Mara. Bralnaté steny najprv slúžili ako cvičné horolezecké steny, v súčasnosti je to štátna prírodná rezervácia.
- Nižná Bystrá (2162m)
- Vrchol v juhozápadnej rázsoche Bystrej, nazývanej Grúň. Zo všetkých strán má príkre zrázy, prístupný je iba po hrebeni.
- Nižná Magura (1920m)
- Kamenistý vrchol, prvý v rázsoche Jakubinej.
Prístup: cez Nižnú Maguru vedie výstup na Jakubinú - Osobitá (1687m)
- Nádherný mohutný vrch nad Studenou a Látanou dolinou, Javorinkou a Oravickou kotlinou s jedinečným výhľadom. Je to najsevernejší vrch Západných Tatier, od Roháčskeho hrebeňa ju delí Roháčska a Látaná dolina. Tvorí zvyšok pôvodného vápencového príkrovu Tatier.
Prístup: v súčasnosti z dôvodu ochrany prírody je verejnosti neprístupný. - Ostrá (1764m)
- Hrotovitý, kosodrevinou porastený vrch v južnej rázsoche Sivý vrch - Babky.
Prístup: turistický chodník na Sivý vrch vedie popod Ostrú. - Ostredok (2049m)
- Skalnatá vyvýšenina v rázsoche Jakubinej, medzi Vyšnou a Nižnou Magurou.
Prístup: cez Ostredok vedie výstup na Jakubinú. - Ostrý Roháč (2084m)
- Charakteristický dvojvrcholový bralnatý končiar v hlavnom hrebeni. Podľa neho je pomenovaná celá horská skupina Roháče.
- Otrhance
- Spoločný názov pre bralnatý hrebeň rázsochy Jakubinej. Nachádza sa medzi Jamníckou a Račkovou dolinou, v úseku Nižná Magura - Ostredok -Vyšná Magura.
- Pachoľa (2166m)
- Skalnato-trávnatý končiar ihlanovitého tvaru na hlavnom hrebeni medzi Spálenou a Baníkovským sedlom.
- Pálenica (1570m)
- Sedlo v najzápadnejšej časti hlavného hrebeňa nad záverom Bobroveckej doliny. Oddeľuje druhohorný masív Sivého vrchu od kryštalického jadra pohoria. Sedlo tvorí širokú zníženinu hrebeňa porasteného kosodrevinou.
Prístup: cez sedlo Pálenica vedie prechod na Sivý vrch - Parichvost
- Sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Brestovou a Salatínom Odnož Jalovskej doliny, zalesnená dolina, vyššie sklanatá
- Plačlivé (2125m)
- Ostrý bralnatý končiar v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Spolu s Ostrým Roháčom vytvára charakteristickú scenériu nielen Roháčov ale aj celých Západných Tatier. Krásny výhľad do Smutnej doliny.
- Podtatranská brázda
- Hlboká preliačina na severnom úpätí Západných, Vysokých a Belianskych Tatier.
- Poľská Tomanová (1977m)
- Vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Smrečinským a Tomanovským sedlom. Vybiehajú z neho dva trávnaté hrebene, východný sa končí kopu Liptovská Tomanová, južný sa volá Kňazová. Poskytuje výborný pohľad na Červené vrchy, Liptovské kopy a Kriváň.
Prístup: turisticky neprístupný - Predné Zelené (1732m)
- Sklanatá, kosodrevinou porastená vyvýšenina ohraničujúca kotlinku Roháčskych plies zo severu.
- Predovrátie (1578m)
- Sedlo medzi Veľkou a Malou kopou, v južnej rázsoche Sivého vrchu.
- Príslop
- Sedlo (1350m) v severnej rázsoche Volovca, medzi Bobrovcom a Veľkou Furkaskou. Západné úbočie je nad Juráňovou dolinou. Skalnatý vrch (2145m) v juhovýchodnej rázsoche Baníkova. Veľmi pekný výhľad.
- Prostredný grúň
- Asi 1km dlhý sklanatý bočný hrebeň, vybiehajúci povyše Smutného sedla na juh. Rozdeľuje záver Žiarskej doliny na východnú a západnú časť.
- Pyšné sedlo (1791m)
- Sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Blyšťom a Veľkou Kamenistou. Poskytuje pekný výhľad do dolín a na okolité vrcholy. V minulosti sa často používal ako prechod do Zakopaného.
- Račkove sedlo (1956m)
- Sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier, nad Račkovými plesami. Západne nad sedlom je Končistá.
- Rákoň (1879m)
- Prvý vrchol v severnej rázsoche Volovca, na severozápad vybieha z neho hrebeň Zábrat a Šindľovec oddeľujúci Roháčsku a Látanú dolinu. Pekný výhľad na Roháčsky kotol a do Chocholowskej doliny je mimoriadne krásny.
Prístup: najľahší prístup je od Ťatliakovho plesa. - Ráztoka (1948m)
- Mohutný rozložitý vrch v juhozápadnej rázsoche Baníkova nad Žiarskou dolinou. S Jalovským sedlom ho spája hrebeň Kozích chrbtov.
- Roh (1571m)
- Vyvýšenina v hrebeni spájajúcom Lúčnu s Osobitou.
- Salatín (2050m)
- Výrazný vrchol v hlavnom hrebeni Západných Tatier, s výborným výhľadom na SV a SZ. Odbočujú zneho dva krátke hrebene adný Salatín do Roháčskej doliny a Lysec do Bobroveckej doliny.
Prístup: výstup vedie po hlavnom hrebeni od Spálenej alebo Brestovej. - Sedlo pod Bielou skalou
- Trávnatý priehyb v hrebeni tesne pri Bielej skale. Tu sa začína hrebeňovka Západných Tatier.
- Sedlo pod Deravou (1819m)
- Sedlo v hlavnom hrebeni medzi Deravou a Hrubým vrchom.
- Sedlo pod Kondratovou (1865m)
- Sedlo v hlavnom hrebeni medzi Kondratovou a Suchou kopou.
- Sedlo pod Osobitou (1550m)
- Sedlo pod skalnými zrázmi Osobitej. Smerom na západ je úžľabina Javorinka vedúca do Roháčskej doliny. Východné svahy sedla sú strmé, na juhovýchod sa tiahne znížený hrebeň na Lúčnu.
- Sedlo pod Zákosmi (1812m)
- Sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier na západ od Kasprovho vrchu. Južné úbočia pod sedlom sa volajú Zákosy.
- Sivý vrch (1805m)
- Výrazný vrchol v západnej časti hlavného hrebeňa Západných Tatier. Vytvára horskú skupinu vápencovej časti Západných Tatier. Je charakteristický množstvom skalných útvarov (Radove skaly), ktoré sú na jednom mieste zoskupené do podoby, ktorá z vtáčej perspektívy pripomína mesto. Vrchol poskytuje výhľad na celý Liptov a Oravu až do Poľska.
- Skriniarky
- 1.5km dlhý skalnatý hrebeň medzi Salatínom a Spálenou. Úsek nad tzv. Zvonom sa považuje za jednu z najexponovanejších úsekov hlavného hrebeňa.
- Smrek (2089m)
- Vrch v severnej rázsoche Baranca, medzi Žiarskym sedlom a Barancom. Výhľad na sever a na juh je obmedzený hlavným hrebeňom a Barancom.
- Smutné sedlo (1965m)
- Dôležité turistické sedlo v hlavnom hrebeni medzi Tromi kopami a Plačlivým.
Prístup: prechod zo Žiarskej do Roháčskej doliny, cez Smutné sedlo vedie hrebeňovka z Troch Kôp na Plačlivé - Spálená (2064m)
- Vrchol medzi Salatínom a Pachoľaťom na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Smerom na severovýchod z neho vystupujú dva hrebene Predná Spálená a Zadná Spálená.
- Suché sedlo (1955m)
- Sedlo v hlavnom hrebeni medzi Kasprovým vrchom a Beskydom.
Prístup: na Kasprov vrch vedie jediný prístup zo slovenskej strany cez Smutné sedlo z Tichej doliny - Temniak (2090m)
- Najzápadnejší vrchol v skupine Červených vrchov, vápencový, bralnatý.
Prístup: výstupy na Temniak len z poľskej strany. - Tomanovské sedlo (1686m)
- Výrazná hlboká zníženina v hlavnom hrebeni Západných Tatier nad Tomanovskou dolinou, medzi Temniakom a Poľskou Tomanovou. Druhý najnižší bod z celého hlavného hrebeňa. Pekný výhľad na záver Tichej doliny a do Poľska.
- Tri kopy (2136m)
- Trojvrcholový rozložitý skalnatý útvar v hlavnom hrebeni na severozápad od Smutného sedla. Smerom na východ je Prvá, Druhá a Tretia kopa. Na severovýchod z nich vybieha skalnaté rameno, ktoré oddeľuje Smutnú dolinu od kotla s Roháčskymi plesami.
Prístup: prechod hrebeňom Troch kôp patrí k najobľúbenejším túram v Západných Tatrách - Veľká Kamenistá (2127m)
- Prevažne hôľnaty vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier, na východ od Pyšného sedla.
- Veľká kopa
- Najvyšší vrch Liptovských kôp. Na západ má široký ľadovcový kotol, prechádzajúci v Španiu dolinu, z juhovýchodnej strany sú dva žľaby Garajov a Turkov.
Prístup: turisticky neprístupná. - Volovec (2068m)
- Strmý kupolovitý vrch v Roháčskej skupine, tretí v trojvrší Plačlivé, Ostrý Roháč, Volovec. Rozhľad z neho sa považuje za najkrajší v celých Západných Tatrách. Od Ostrého Roháča ho delí široké Jamnícke sedlo, na severe je jeho susedom Rákoň, na východ hlboké sedlo pod Deravou.
Prístup: z Jamníckej doliny alebo po hrebeni od Ostrého Roháča alebo Deravej (ecz sedlo pod Deravou) - Vyšná Magura (2093m)
- Skalnatý vrch s ostrým hrebeňom v južnej rázsoche Jakubinej.
Prístup: cez Vyšnú Maguru vedie hrebeňovka na Jakubinú - Žiarske sedlo (1919m)
- Široká zníženina v rázsoche Plačlivé-Baranec, tesne pod vrcholom Plačlivého. Poniže sedla na strane Jamníckej doliny leží malé Žiarske pleso.
Prístup: často používaný prechod medzi Žiarskou a Jamníckou dolinou. - Zverovka (1037m)
- Slnečná poľana v Roháčskej doline pri ústí Látanej doliny, turistické východisko na oravskej strane pohoria.
Vrcholy a sedlá Západných Tatier
- Podrobnosti