Národný park Nízke Tatry - NAPANT sa rozprestiera na 72 842 ha, spolu s ochranným pásmom je to 110 162 ha. Rozlohovo najväčší národný park na Slovensku. Vyhlásený bol v roku 1978 nariadením vlády SSR. Leží na území okresov Banská Bystrica, Brezno, Liptovský Mikuláš, Poprad a Ružomberok.
Geomorfológia
Nízke Tatry patria sú geomorfologicky jednotný celok. Z hľadiska geologickej stavby patria k dvom odlišným pásmam centrálnych Západných Karpát. Západná ďumbierska časť (Ďumbierske Tatry, navyšší vrch Ďumbier 2043m) patrí k pásmu jadrových pohorí, východná kráľovohoľská časť (Kráľova hoľa) k veporskému pásmu. Obe časti sú od seba oddelené sedlom Čertovica.
Priemerné ročné a mesačné teploty a úhrny zrážok:
Vzhľadom na veľké výškové rozdieli medzi najnižším (neďaleko Banskej Bystrice, 360m) a najvyšším (Ďumbier 2043m) bodom na území Národného parku Nízke Tatry rozlíšujeme 5 klimatickogeografických typov.
Horské polohy nad 1500m majú studenú horskú klímu s priemernými teplotami v januári -7° až -8° C. Priemer teplôt v júli tu dosahuje 7° až 11,5° C.
Nižšie položené lesnaté oblasti sa vyznačujú chladnou až studenou klímou, s priemernými januárovými teplotami -5° až -7° C a júlovými teplotami 11,5° až 16° C.
Vodstvo
Oblasť Nízkych Tatier patrí k významným zdrojom vody na Slovensku. Všetky potoky a riečky stekajú do dvoch hlavných tokov. Južné svahy odvodňuje Hron, severné Váh (a jeho prítok Čierny Váh). Malú časť východných svahov Kráľovej hole odvodňuje Hnilec.
Fauna a flóra
Dominujúcim rastlinným spoločenstvom v NP Nízke Tatry je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Plošne najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou bielou (Abies alba), smrekom obyčajným (Picea abies), javorom horským (Acer pseudoplatanus), javorom mliečnym (Acer platanoides) a jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior), ktoré prevládajú v západnej a južnej časti národného parku.
Približne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny, ktoré boli na mnohých miestach v minulosti činnosťou človeka odstránené. Vďaka hustým a vzájomne poprepletaným konárom kosodreviny v tejto zóne môžeme vidieť len málo vzrastom vyšších druhov, najčastejšie sú brusnica čučoriedková i obyčajná (Vaccinium myrtillus, V. vitis-idaea) a tráva metluška krivolaká (Avenella flexuosa).
Veľmi hodnotná a zaujímavá flóra je na vápencových bralách a sutinách. V oblasti Demänovských vrchov a Salatína sú prítomné všetky typické druhy rastlín, ktoré na Slovensku možno vidieť v týchto biotopoch. Horné okraje skál zaberajú presvetlené reliktné porasty borovice lesnej (Pinus sylvestris) s poniklecom slovenským (Pulsatilla slavica), ranostajom pošvatým (Coronilla vaginalis), dušovkou alpínskou (Acinos alpinus).
Rôznorodé typy biotopov, členitý reliéf, rozľahlosť a neprístupnosť niektorých častí územia podmieňuje aj druhovú pestrosť živočíšstva.
Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné. Domov tu nachádzajú vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, ale i veľké cicavce, vzácne šelmy a početné vtáctvo.
Medzi najznámejšie živočíchy Nízkych Tatier patrí kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica). Súčasná populácia kamzíka v Nízkych Tatrách žije vyše 30 rokov. Je potomstvom 30 jedincov, ktoré boli do tohto územia postupne umelo vypustené z Vysokých a Belianskych Tatier v polovici 70-tych rokov 20. storočia.
