Babky (1566m)
Pyramíde podobný hôľnatý vrchol, zakončujúci dolomiticko-vápencovú južnú rázsochu Sivého vrchu. Na východ vybieha charakteristicky zvlnená plošina Červenec, ktorú nižšie nad dolnou časťou Jalovskej doliny podopierajú dlhé a vysoké bralné steny Mnícha a Sokola. Výhľad z Babiek je široký, smerom do Liptovskej kotliny, na Chočské vrchy a Nízke Tatry. Výhľad na Západné Tatry blokuje vyšší vrch Salatína a Baníkova.
Prístup: turistický chodník vedie po zelenej značke od rázcestia Tokariny na Babky a Sivý vrch
Baníkov (2178m)
Štvrtý najvyšší vrch Západných Tatier so širokým rozhľadom. Nachádza sa na hlavnom hrebeni medzi Pachoľou (západne) a Hrubou Kopou (východne).
Prístup: Spálená dolina (Baníkovské sedlo), Žiarska dolina (Jalovské sedlo), Parichvost (Baníkovské sedlo)
Baníkovské sedlo
Vysokopoložená zníženina v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Baníkovom a Pacholaťom.
Prístup: vedie naň väčšina výstupových trás na Baníkov, ale možno ho použiť ako prechod medzi dolinou Parichvost a Spálenou dolinou.
Banistá
Časť hlavného hrebeňa medzi Bystrým sedlom a Gáborovým sedlom. Na sever vybočuje sklanatý hrebeň Sivých veží a Ornaku, ktorý od seba oddeľuje závery dvoch najväčších poľských dolín Zápaných Tatier: Chocholowskej a Košcieliskej.
Baranec (2184m)
Tretí najvyšší vrch Západných Tatier. Leží v najväčšej rozvetvenej rázsoche ktorá oddeľuje Žiarsku a Jamnickú dolinu. Nachádza sa tu druhovo pestré vysokohorské rastlinstvo.
Prístup: Žiarska dolina (Žiarske sedlo), Záhradky (Žiarske sedlo).
Beskyd
Návršie (930m) oddeľujúce Zuberskú brázdu od Chočských vrchov. Pod ním vedie cesta Zuberec - Huty. Hôľnaty vrchol (2012m) v hlavnom hrebeni medzi Ľaliovým a Suchým sedlo. Najvýchodnejší vrchol v hrebeni Západných Tatier.
Blyšť (2155m)
Piaty navyšší vrch Západných Tatier. Na juh vysiela rázsochu s najvyšším vrchom pohoria - Bystrou.
Prístup: výstup na Blyšť vedie cez Bystré sedlo
Bobrovec (1658m)
Výrazný vrch nad Bobroveckým sedlom v hraničnom hrebeni s Poľskom, poskytuje rozsiahly výhľad. Z juhu a juhozápadu je hol, na úbočí vynikajú dolomitové bralá, na východ od Chocholowskej doliny z neho odbočuje 2km dlhý bralnatý hrebeň nazývaný Mnichy Chocholowskie.
Prístup: všetky výstupové trasy z našej strany vedú z Oravíc
Bobrovecké sedlo (1550m)
Trávnaté sedlo medzi Lúčnou a Bobrovcom v severnej rázsoche Volovca.
Borek (930m)
Sedlo medzi Blatnou dolinou a dolinou Mihulčie.
Brestová
Vrch v hlavnom hrebeni (1902) Západných Tatier, styčný bod s bočnou rázsochou Predného Salatína. Široký, krásny výhľad.
Prístup: výstup vedie po hlavnom hrebeni od Salatínu alebo cez Sivý vrch (sedlo Pálenica) Poľana, časť Studenej doliny medzi Zubercom a Zverovkou, blízko rozhrania vápencovej a kryštalickej časti pohoria.
Bystrá (2248m)
Najvyšší vrch v Západných Tatrách. Dvíha sa v južnej rázsoche, odbočujúcej z hlavného hrebeňa pri vrchu Blyšťô táto rázsocha sa pod vrcholom Bystrej rozdeľuje na dve rázsochy. Na juhozápad vybieha skalnatá rázsocha Nižnej Bystrej (2162m) a Ježovej (2043m), končiaca sa nad ústím Račkovej doliny. Z Bystrej je pekný výhľad na okolité vrcholy Západných a Vysokých Tatier, ale aj na vzdialenú Babiu horu, Chopok, Ďumbier a Kráľovu hoľu.
Bystré sedlo
Zníženina v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi hrebeňom Banistej a Blyšťom, nad najzadnejším kútom Račkovej doliny.
Deravá (1954m)
Vrchol v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Volovcom a sedlom pod Deravou.
Dlhý úplaz
Trávnatý hrebeň medzi Rákoňom a Lúčnym sedlom v severozápadnej rázsoche Volovca. Pekný výhľad do dolín v poľskej časti Západných Tatier.
Gáborovo sedlo
Sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Klinom a Banistou.
Prístup: cez Gáborove sedlo vedie výstup na Blyšť
Goričková (Horičková) (1912m)
Najvyšší vrch v hrebeni medzi Kasprovým vrchom a Červenými vrchmi. Severná strana je zrázna, obchádza sa po južnom úbočí. Horička znamená v dialekte horec bodkovaný ktorý sa v okolí hojne nachádza.
Prístup: cez Goričkovú vedie hrebeňovka na Kasprov vrch.
Grúnik (Umrlá) (900m)
Zalesnené nízke sedlo v hrebeni oddeľujúcom Bobroveckú a Juráňovú dolinu, prechod do hornej časti Juráňovej doliny, povyše Tiesňav.
Holý vrch (1715m)
Málo výrazné zakončenie juhozápadnej rázsochy Baranca, ktoré prechádza v zalesnené široké úbočie.
Prístup: cez Holý vrch vedie turistický chodník na Baranec
Hrubá kopa (2158m)
Vrchol v hlavnom hrebeni Západných Tatier, nachádza sa medzi Baníkovom a Troma Kopami. Výhľad do Spálenej doliny.
Hrubý vrch (2137m)
Vrchol na hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Končistou a Volovcom. Smerom na juh z neho odbočuje rázsocha Jakubinej ktorá oddeľuje Račkovu a Jamnícku dolinu.
Hutianske sedlo (1185m)
Sedlo medzi Holicou a Bielou skalou, oddeľujúce Chočské vrchy od Západných Tatier.
Jakubiná (2194m)
Druhý najvyšší vrch Západných Tatier s dobrým výhľadom na všetky svetové strany. Nachádza sa v rázsoche vybiehajúcej z hlavného hrebeňa pri Hrubom vrchu.
Prístup: výstupové trasy sú namáhavé, najmenej náročný je výstup cez Račkove sedlo; trasy: Jamnická dolina - Hrubý vrch - Jakubiná, Račkova dolina (Račkovo sedlo) - Končistá - Hrubý vrch - Jakubiná, Račkova dolina - Nižná Magura - Vyšná Magura
Jalovské sedlo (1856m)
Sedlo v južnej rázsoche Baníkova, medzi Príslopom a Jalovskou kopou.
Prístup: cez Jalovské sedlo vedie chodník na Príslop a Baníkov
Jamnícke sedlo (1905m)
Sedlo medzi Ostrým Roháčom a Volovcom.
Prístup: cez Jamnícke sedlo sa prechádza z Volovca na Ostrý Roháč, z Jamníckej doliny na Volovec alebo Ostrý Roháč
Ježová (2043m)
Skalnatý ostrý vrchol v juhozápadnej rázsoche Bystrej.
Prístup: nie je truristicky prístupný
Kasprov vrch (1985m)
Nevýrazný holý vrch vo východnej časti Západných Tatier. Od Ľaliového sedla a tým aj od Vysokých Tatier ho delí Suché sedlo a Beskyd (2014m). Nachádza sa na štátnej hranici s Poľskom. Zo Zakopaného naň od roku 1936 premáva vysutá lanovka dlhá 4200m a s výškovým rozdielom 932m. Prístup: turisticky neprístupný, výstup je možný len do Suchého sedla.
Klin (2173m)
Vrchol v hlavnom hrebeni medzi Račkovým sedlom a Gáborovým sedlom, dominanta Račkovej doliny. Je z neho veľmi dobrý výhľad do Račkovej doliny a na okolité vrchy.
Prístup: výstup vedie cez Račkové alebo Gáborove sedlo po hlavnom hrebeni.
Klinovaté (1555m)
Posledný výrazný vrchol v juhovýchodnej rázsoche Baranca. Vrchol je zalesnený, z hrebeňa nad vrcholom je výhľad na Nízke Tatry a Liptovskú kotlinu.
Prístup: cez Klinovaté vedie výstupová trasa na Baranec
Končistá (2071m)
Nachádza sa na hlavnom hrebeni Západných Tatier nad záverom Račkovej doliny.
Kozie chrbty
Sklanatá časť hrebeňa medzi Jalovským sedlom a Ráztokou, v južnej rázsoche Baníkova.
Kozinec
Prevažne zalesnený, miestami skalnatý chrbát, zvažujúci sa zo sedla Pálenica z hlavného hrebeňa na sever k Zubercu.
Kresanica (2122m)
Najvyšší vrch v skupine Červených vrchov. Na jeho južnom úbočí rastie rastie rozmanité vysokohorské rastlinstvo. Do Tomanovskej doliny sa zvažuje bralantými rebrami - Rozpadlý grúň a krasovými dolinkami-Svišťovka.
Krížna (2039m)
Druhý najvyšší vrch Liptovských kôp, na juh a juhozápad z neho odbočujú dva hrebene ktoré ohraničujú Krížnu dolinu.
Prístup: turisticky nepístupná
Lúčna (1653m)
Prvý vrchol v severnej rázsoche Volovca medzi Lúčnym a Bobroveckým sedlom. Z Lúčnej je dobrý výhľad.
Prístup: cez Lúčne alebo Bobrovecké sedlo
Lúčne sedlo
Najnižšie miesto v hrebeni Dlhého úplazu, ktorý postupne klesá od Rákoňa až do Lúčneho sedla.
Malolúčniak (2104m)
Vrchol v skupine Červených vrchov s pekným výhľadom. Vrchol je žulový, úbočia sú vápencové, s početnými krasovými javmi.
Prístup: cez Malolúčniak vedie hrebeňovka na Temniak, z poľskej strany naň vedie turistický chodník z doliny Malej Laki
Malý Baranec (2041m)
Skalnatý vrchol v juhovýchodnej rázsoche Baranca. Bohatý výskyt vysokohorských rastlín, nižšie sú rozsiahle plochy kosodreviny. Výhľad na Jakubinú a horný Liptov.
Prístup: z ústia Račkovej doliny cez Malý Baranec vedie výstup na Baranec
Mních (1460m)
Dlhý pás bralnatých stien v juhozápadnom úbočí na začiatku Jalovskej doliny, osamotená skalná ihla v týchto stenách sa volá Kamenná Mara. Bralnaté steny najprv slúžili ako cvičné horolezecké steny, v súčasnosti je to štátna prírodná rezervácia.
Nižná Bystrá (2162m)
Vrchol v juhozápadnej rázsoche Bystrej, nazývanej Grúň. Zo všetkých strán má príkre zrázy, prístupný je iba po hrebeni.
Nižná Magura (1920m)
Kamenistý vrchol, prvý v rázsoche Jakubinej.
Prístup: cez Nižnú Maguru vedie výstup na Jakubinú
Osobitá (1687m)
Nádherný mohutný vrch nad Studenou a Látanou dolinou, Javorinkou a Oravickou kotlinou s jedinečným výhľadom. Je to najsevernejší vrch Západných Tatier, od Roháčskeho hrebeňa ju delí Roháčska a Látaná dolina. Tvorí zvyšok pôvodného vápencového príkrovu Tatier.
Prístup: v súčasnosti z dôvodu ochrany prírody je verejnosti neprístupný.
Ostrá (1764m)
Hrotovitý, kosodrevinou porastený vrch v južnej rázsoche Sivý vrch - Babky.
Prístup: turistický chodník na Sivý vrch vedie popod Ostrú.
Ostredok (2049m)
Skalnatá vyvýšenina v rázsoche Jakubinej, medzi Vyšnou a Nižnou Magurou.
Prístup: cez Ostredok vedie výstup na Jakubinú.
Ostrý Roháč (2084m)
Charakteristický dvojvrcholový bralnatý končiar v hlavnom hrebeni. Podľa neho je pomenovaná celá horská skupina Roháče.
Otrhance
Spoločný názov pre bralnatý hrebeň rázsochy Jakubinej. Nachádza sa medzi Jamníckou a Račkovou dolinou, v úseku Nižná Magura - Ostredok -Vyšná Magura.
Pachoľa (2166m)
Skalnato-trávnatý končiar ihlanovitého tvaru na hlavnom hrebeni medzi Spálenou a Baníkovským sedlom.
Pálenica (1570m)
Sedlo v najzápadnejšej časti hlavného hrebeňa nad záverom Bobroveckej doliny. Oddeľuje druhohorný masív Sivého vrchu od kryštalického jadra pohoria. Sedlo tvorí širokú zníženinu hrebeňa porasteného kosodrevinou.
Prístup: cez sedlo Pálenica vedie prechod na Sivý vrch
Parichvost
Sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Brestovou a Salatínom Odnož Jalovskej doliny, zalesnená dolina, vyššie sklanatá
Plačlivé (2125m)
Ostrý bralnatý končiar v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Spolu s Ostrým Roháčom vytvára charakteristickú scenériu nielen Roháčov ale aj celých Západných Tatier. Krásny výhľad do Smutnej doliny.
Podtatranská brázda
Hlboká preliačina na severnom úpätí Západných, Vysokých a Belianskych Tatier.
Poľská Tomanová (1977m)
Vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Smrečinským a Tomanovským sedlom. Vybiehajú z neho dva trávnaté hrebene, východný sa končí kopu Liptovská Tomanová, južný sa volá Kňazová. Poskytuje výborný pohľad na Červené vrchy, Liptovské kopy a Kriváň.
Prístup: turisticky neprístupný
Predné Zelené (1732m)
Sklanatá, kosodrevinou porastená vyvýšenina ohraničujúca kotlinku Roháčskych plies zo severu.
Predovrátie (1578m)
Sedlo medzi Veľkou a Malou kopou, v južnej rázsoche Sivého vrchu.
Príslop
Sedlo (1350m) v severnej rázsoche Volovca, medzi Bobrovcom a Veľkou Furkaskou. Západné úbočie je nad Juráňovou dolinou. Skalnatý vrch (2145m) v juhovýchodnej rázsoche Baníkova. Veľmi pekný výhľad.
Prostredný grúň
Asi 1km dlhý sklanatý bočný hrebeň, vybiehajúci povyše Smutného sedla na juh. Rozdeľuje záver Žiarskej doliny na východnú a západnú časť.
Pyšné sedlo (1791m)
Sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Blyšťom a Veľkou Kamenistou. Poskytuje pekný výhľad do dolín a na okolité vrcholy. V minulosti sa často používal ako prechod do Zakopaného.
Račkove sedlo (1956m)
Sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier, nad Račkovými plesami. Západne nad sedlom je Končistá.
Rákoň (1879m)
Prvý vrchol v severnej rázsoche Volovca, na severozápad vybieha z neho hrebeň Zábrat a Šindľovec oddeľujúci Roháčsku a Látanú dolinu. Pekný výhľad na Roháčsky kotol a do Chocholowskej doliny je mimoriadne krásny.
Prístup: najľahší prístup je od Ťatliakovho plesa.
Ráztoka (1948m)
Mohutný rozložitý vrch v juhozápadnej rázsoche Baníkova nad Žiarskou dolinou. S Jalovským sedlom ho spája hrebeň Kozích chrbtov.
Roh (1571m)
Vyvýšenina v hrebeni spájajúcom Lúčnu s Osobitou.
Salatín (2050m)
Výrazný vrchol v hlavnom hrebeni Západných Tatier, s výborným výhľadom na SV a SZ. Odbočujú zneho dva krátke hrebene adný Salatín do Roháčskej doliny a Lysec do Bobroveckej doliny.
Prístup: výstup vedie po hlavnom hrebeni od Spálenej alebo Brestovej.
Sedlo pod Bielou skalou
Trávnatý priehyb v hrebeni tesne pri Bielej skale. Tu sa začína hrebeňovka Západných Tatier.
Sedlo pod Deravou (1819m)
Sedlo v hlavnom hrebeni medzi Deravou a Hrubým vrchom.
Sedlo pod Kondratovou (1865m)
Sedlo v hlavnom hrebeni medzi Kondratovou a Suchou kopou.
Sedlo pod Osobitou (1550m)
Sedlo pod skalnými zrázmi Osobitej. Smerom na západ je úžľabina Javorinka vedúca do Roháčskej doliny. Východné svahy sedla sú strmé, na juhovýchod sa tiahne znížený hrebeň na Lúčnu.
Sedlo pod Zákosmi (1812m)
Sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier na západ od Kasprovho vrchu. Južné úbočia pod sedlom sa volajú Zákosy.
Sivý vrch (1805m)
Výrazný vrchol v západnej časti hlavného hrebeňa Západných Tatier. Vytvára horskú skupinu vápencovej časti Západných Tatier. Je charakteristický množstvom skalných útvarov (Radove skaly), ktoré sú na jednom mieste zoskupené do podoby, ktorá z vtáčej perspektívy pripomína mesto. Vrchol poskytuje výhľad na celý Liptov a Oravu až do Poľska.
Skriniarky
1.5km dlhý skalnatý hrebeň medzi Salatínom a Spálenou. Úsek nad tzv. Zvonom sa považuje za jednu z najexponovanejších úsekov hlavného hrebeňa.
Smrek (2089m)
Vrch v severnej rázsoche Baranca, medzi Žiarskym sedlom a Barancom. Výhľad na sever a na juh je obmedzený hlavným hrebeňom a Barancom.
Smutné sedlo (1965m)
Dôležité turistické sedlo v hlavnom hrebeni medzi Tromi kopami a Plačlivým.
Prístup: prechod zo Žiarskej do Roháčskej doliny, cez Smutné sedlo vedie hrebeňovka z Troch Kôp na Plačlivé
Spálená (2064m)
Vrchol medzi Salatínom a Pachoľaťom na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Smerom na severovýchod z neho vystupujú dva hrebene Predná Spálená a Zadná Spálená.
Suché sedlo (1955m)
Sedlo v hlavnom hrebeni medzi Kasprovým vrchom a Beskydom.
Prístup: na Kasprov vrch vedie jediný prístup zo slovenskej strany cez Smutné sedlo z Tichej doliny
Temniak (2090m)
Najzápadnejší vrchol v skupine Červených vrchov, vápencový, bralnatý.
Prístup: výstupy na Temniak len z poľskej strany.
Tomanovské sedlo (1686m)
Výrazná hlboká zníženina v hlavnom hrebeni Západných Tatier nad Tomanovskou dolinou, medzi Temniakom a Poľskou Tomanovou. Druhý najnižší bod z celého hlavného hrebeňa. Pekný výhľad na záver Tichej doliny a do Poľska.
Tri kopy (2136m)
Trojvrcholový rozložitý skalnatý útvar v hlavnom hrebeni na severozápad od Smutného sedla. Smerom na východ je Prvá, Druhá a Tretia kopa. Na severovýchod z nich vybieha skalnaté rameno, ktoré oddeľuje Smutnú dolinu od kotla s Roháčskymi plesami.
Prístup: prechod hrebeňom Troch kôp patrí k najobľúbenejším túram v Západných Tatrách
Veľká Kamenistá (2127m)
Prevažne hôľnaty vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier, na východ od Pyšného sedla.
Veľká kopa
Najvyšší vrch Liptovských kôp. Na západ má široký ľadovcový kotol, prechádzajúci v Španiu dolinu, z juhovýchodnej strany sú dva žľaby Garajov a Turkov.
Prístup: turisticky neprístupná.
Volovec (2068m)
Strmý kupolovitý vrch v Roháčskej skupine, tretí v trojvrší Plačlivé, Ostrý Roháč, Volovec. Rozhľad z neho sa považuje za najkrajší v celých Západných Tatrách. Od Ostrého Roháča ho delí široké Jamnícke sedlo, na severe je jeho susedom Rákoň, na východ hlboké sedlo pod Deravou.
Prístup: z Jamníckej doliny alebo po hrebeni od Ostrého Roháča alebo Deravej (ecz sedlo pod Deravou)
Vyšná Magura (2093m)
Skalnatý vrch s ostrým hrebeňom v južnej rázsoche Jakubinej.
Prístup: cez Vyšnú Maguru vedie hrebeňovka na Jakubinú
Žiarske sedlo (1919m)
Široká zníženina v rázsoche Plačlivé-Baranec, tesne pod vrcholom Plačlivého. Poniže sedla na strane Jamníckej doliny leží malé Žiarske pleso.
Prístup: často používaný prechod medzi Žiarskou a Jamníckou dolinou.
Zverovka (1037m)
Slnečná poľana v Roháčskej doline pri ústí Látanej doliny, turistické východisko na oravskej strane pohoria.



Ubytovanie v okolí

Booking.com
All
Vysoké Tatry
Západné Tatry
Belianske Tatry
Slovenský raj
Vysoké Tatry
Vrcholy a sedlá
Vrcholy a sedlá
Vysoké Tatry
Turistika
Turistika
Vysoké Tatry
Plesá
Plesá
Vysoké Tatry
Vysokohorské chaty
Vysokohorské chaty
Vysoké Tatry
Vodopády
Vodopády
Vysoké Tatry
Tatranské osady
Tatranské osady
Vysoké Tatry
Doliny
Doliny
Vysoké Tatry
Múzeá
Múzeá

Tip na výlet

  • All
  • Hrady
  • Jaskyne
  • Turistika
  • Výstupy
load more hold SHIFT key to load all load all