Národný park Slovenský kras leží na juhovýchode Slovenska a spolu s maďarským Aggtelekským národným parkom tvorí najrozsiahlejšie krasové územie v strednej Európe(nachádza sa tu vyše 1100 jaskýň a priepastí). Samotný NP Slovenský kras má výmeru 34 611 ha, výmera ochranného pásma je 11 741 ha. Rozprestiera v okresoch Rožňava a Košice-okolie, časť ochranného pásma v okrese Revúca v košiskom kraji.

Pôvodne CHKO Slovenský kras (od r. 1973) bola v roku 2002 vyhlásená za Národný park Slovenský kras. Územie Slovenského krasu bolo v roku 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií UNESCO a jeho jaskyne(spolu s jaskyňami Aggtelekského NP) v roku 1995 do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Geomorfológia

Územie NP Slovenský kras geomorfologicky patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasť Slovenské rudohorie, celok Slovenský kras. Jeho chránené územie zasahuje aj do Juhoslovenskej kotliny, Bodvianskej pahorkatiny, Rožňavskej kotliny, Volovských vrchov a Revúckej vrchoviny.

Zádieľská tiesňava v Slovenskom krase, © Martin Hlauka



Dĺžka územia NP je asi 45 km (smer V-Z), šírka 22 km(smer S-J). Na území Slovenského krasu sa nachádzajú mnohé náhorné plošiny a planiny (Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Dolný vrch, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina), oddelené hlbokými dolinami a tiesňavami. Plošiny sú tvorené hlavne druhohornými triasovými vápencami a dolomitmi s hrúbkou miestami až 500m, v dolinách sa nachádzajú mladšie treťohorné a štvrtohorné sedimenty.

V mladších vápencoch stredného triasu vznikli rozmanité krasové javy, ako napríklad jaskyne, priepasti, jazerá, kaňony, škrapy, závrty, ponory a vyvieračky. K najznámejším jaskyniam patria Domica, Gombasecká, Jasovská, Krásnohorská a Ochtinská aragonitová jaskyňa, mnohé ďaľšie ešte nie sú sprístupnené (Ardovská, Silická ľadnica, Drienovská, Brzotínska a iné). Zaujímavé sú tiež zvislé jaskyne a priepasti (Malá ľadnica, Bezodná priepasť, Brázda, Silická ľadnica, Zvonica, Zombor, Diviačia priepasť). Najvyšší bod je Matesova skala (925 m.n.m.)

Na území národného parku sa nachádza 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (najmä jaskyne).

Podnebie a vodstvo

NP Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti s mierne vlhkým a mierne teplým podnebím, vyššie položené časti patira do mierne chladnej klimatickej oblasti. Priemerná teplota v júli je až 19 až 20°C, v januári -4 až -6°C.

Ročný úhrn zrážok je len 630 až 990mm, pričom najviac zrážok spadne na najvyššie položených častiach, najmenej v údoliach. Snehová pokrývka trvá 50 až 115 dní, jej výška sa pohybuje od 18 do 45 cm. Na území Slovenského krasu neexistuje povrchový odtok vody, pretože takmer všetka zrážková voda presakuje do podzemných dutín, kde sa akumuluje a vznikajú vyvieračky (Kečovská, Ardovská, Malá studňa, Buzgó, Zádielská, Brzotínska, Vidovská, Hučiaca, Slavecká a iné).

Nachádzajú sa tu aj dva vodopády - Hrhovský a Hájske. Vybudovaných tu bolo aj niekoľko menších vodných nádrží: Hrhovké rybníky, Hrušovské rybníky, Turnianský rybník, Brzotínske rybníky, Jasovské rybníky a iné.

Fauna a flóra

Územie NP Slovenský kras sa vyznačuje veľkou rozmanitosťou prírodných podmienok, ktoré umožňujú výskyt horských a súčasne aj lesostepných a stepných druhov rastlín a živočíchov. Na stepiach nájdeme napríklad vzácnu ságu stepnú(Saga pedo) či modlivku zelenú (Mantis religiosa), mnoho druhov motýľov, napr. jasoň červenooký (Parnassius apollo) a lišaj smrtihlav( Acherontia atropos).

Zo stavovcov tu žije jašterica zelená (Lacerta viridis), krátkonôžka štíhla (Ablepharus kitaibelii) i kolónie sysľa pasienkového (Spermophillus citelus). V Zádielskej doline sa vyskytuje najviac druhov mäkkýšov na Slovensku. Žijú tu sú tiež hady užovka stromová (Elaphe longissima) a vretenica severná (Vipera berus).

Hniezdi tu veľa druhov vtáctva, napr.dravce (sokol myšiar, sokol rároh, sokol sťahovavý, orol skalný, orol kráľovský, hadiar krátkoprstý, výr veľký a iné), i spevavce (dudok obyčajný, murárik červenokrídly, orešnica perlavá). Jaskyne obýva až 24 druhov netopierov.

Z väščích cicavcov tu má domov vydra riečna,jež bledý, rys ostrovid, mačka divá, kuna hôrna a kuna skalná. V NP Slovenský kras rastie mnoho druhov rastlín, viazaných na konkrétne stanovištia. Nájdeme tu xerotermné druhy (napr. hlaváčik jarný), xerofytné (poniklec veľkokvetý, včelník rakúsky, kosatec nízky, kosatec trávolistý, kavyľ vláskovitý, višňa mahalebková),vo vyšších polohách horské i vysokohorské druhy(astra alpínska), na vápencových podložiach mnohé kalcifilné druhy, napr. hlaváč lesklý vápnomilný (Scabiosa lucida subsp. calcicola) či astra spišská.

Niektoré z druhov sú endemické(endemity Slovenského krasu sú chudôbka drsnoplodá Klášterského a rumenica turnianska) a zachovalo sa tiež niekoľko treťohorných reliktov (kandík psí zub, škuma vlasatá) a glaciálnych reliktov (astra alpínska, dvojštítok hladkoplodý). Mnohé z pôvodných lesov boli vyrúbané, zachovali sa iba miestami v roklinách, na dne závrtov a na severných svahoch planín.

Turistika

Krásne prostredie Slovenského krasu môžu turisti využívať po celý rok. Región má bohatú sieť značených turistických trás rôznej obtiažnosti, od nenáročných niekoľkohodinových až po viacdňové prechody. Organizuje sa tu množstvo turistických podujatí. Ďaľšou možnosťou je cykloturistika, pre menej náročných sú k dispozícii trasy po asfaltových cestách, pre náročnejších horské trasy. V zime tu možno spoznávať krásy prírody na bežkách.

Vzhľadom na vysoký stupeň ochrany prírody (hlavne chránených živočíchov) je horolezecká činnosť v NP Slovenský kras časovo obmedzená na obdobie od 1.8. do 31.1. v týchto lokalitách: Orlia bašta, Prídavková veža, Predná a zadná bašta, Oltár,Trojkráľový hrebeň, Uralová stena, Kozí chrbát, Čertová stena, Pionierska veža, Stienka pod Sirotou, Vermoš (Zmývač krvi), Marikina strecha, Cukrová homoľa, Masív zadného komína, Mesačná stena. Celoročne je možná v lokalitách Stienka za chatou, Májová veža, Stienka nad potokom - obe strany od potoka, zo steny Masívu Zadného komína.

Hlavným strediskom horolezectva na území NP Slovenský kras je NPR Zádielska tiesňava.

Stanovanie, bivakovanie a zakladanie ohňa je zakázané.

Bližšie informácie je možné získať na www.rozlomity.sk Ďaľšie možnosti ponúka agroturistika, rybárstvo a jazdenie. Nachádza sa tu tiež viacero významných jaskýň (už vyššie spomínaných), z ktorých najvýznamnejšia je unikátna Ochtinská aragonitová jaskyňa. 

Ochtinská aragonitová jaskyňa je jedna z troch aragonitových jaskýň na svete a je zapísaná do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Na území NP alebo v jeho blízkosti sa nachádzajú Zádielske hradisko, hrad Krásna hôrka, zrúcaniny hradov (Turniansky hrad, Štítnik a Plešivec) a kaštieľ Betliar.

Tip na výlet

  • All
  • Hrady
  • Jaskyne
  • Turistika
load more hold SHIFT key to load all load all