Skalnatá chata sa nachádza na prahu Skalnatej doliny, stojí na Tatranskej magistrále na úseku Skalnaté pleso – Hrebienok pod Skalnatým plesom. Prví návštevníci Skalnatej doliny nocovali pod previsnutým balvanom tzv. Ohniskom poniže Skalnatého plesa.

Horský hotel na prahu Velickej doliny, na brehu Velického plesa. Prvá kamenná chatka stála na východnom brehu Velického plesa už v roku 1871, o tri roky neskôr ju zničila snehová lavína. V roku 1878 postavili juhovýchodne od plesa malú drevenú útulňu, ktorá slúžila ako nocľaháreň pre nosičov a horských vodcov. V roku 1894 Uhorský karpatský spolok postavil na západnom brehu prízemnú drevenú budovu - prvý Sliezsky dom. Chata bola v priebehu rokov rozširovaná a modernizovaná. V roku 1962 chata vyhorela do tla. V roku 1965 začala nová výstavba Sliezskeho domu - "Paláca pod Gerlachom". Nový hotel bol uvedený do prevádzky v roku 1968. V roku 1995 navštívil Sliezsky dom pápež Ján Pavol II, ktorý pri svojej návšteve vysvätil drevený kríž, osadený na jeho počesť nad Sliezskym domom.

Zbojnícka chata je chata s celoročnou prevádzkou v hornej časti Veľkej Studenej doliny, ukrytá za Zbojníckym chrbtom. Postavená bola v roku 1907 Štátnou lesnou správou z Liptovského Hrádku. Najprv slúžila ako poľovnícka chata, ale v roku 1910 bola daná do užívania turistom a horolezcom. V roku 1924 bola prenajatá Klubu československých turistov Praha, ktorý ho po menších úpravách prenajímal v letných sezónach rôznym záujemcom. V tridsiatich a štyridsiatich rokoch prešla chata drobnými úpravami. Rozsiahlou rekonštrukciou prešla v rokoch 1984-86, kedy bolo vybudované aj ústredné kúrenie. Zbojnícka chata bola zničená požiarom v roku 1998. Zásluhou nadšencov sa chatu podarilo nanovo postaviť už o dva roky.

Najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou vo Vysokých Tatrách v hornej časti Malej Studenej doliny pri Piatich Spišských plesách. Chatu postavili v roku 1899 podľa projektu spišsko-sobotského architekta Gedeona Majunkeho. Chata je pomenovaná podľa banskoštiavnického "lekára chudobných" Edmunda Téryho (1856-1917), ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky.

Chata pod Rysmi je najvyššie položená chata vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa v odnoži Mengusovskej doliny, v dolinke pod Váhou. Postavená bola v roku 1932 v suťovisku pod sedlom Váha. Pôvodný prízemný objekt rozšírili v roku 1977 o poschodie. Chata je postavená z kameňa s plechovou strechou. Chata počas svojej histórie bola 3 krát poškodená lavínou - v roku 1955, 1981 a posledná lavína, najničivejšia, v roku 2000 poškodila prístavok pre chatárov, zničila sklad a strhla strechu.

Chata postavená neďaleko Troch Studničiek. Je pomenovaná podľa Jána Rašu (1913-1944), veliteľovi žandárskej stanice na Štrbskom Plese, ktorý zahynul počas SNP neďaleko Troch Studničiek. Chata v roku 1998 vyhorela.

Zamkovského chata je vysokohorská chata v ústí Malej Studenej doliny na hornej hranici lesa. Chatu v roku 1942-43 postavil známy tatranský horolezec a horský vodca Štefan Zamkovský (1908-1961). V roku 1948 bola chata znárodnená a premenovaná na Chatu kpt. Nálepku. V roku 1992 bola chata v rámci reštitúcie vrátená príbuzným Štefana Zamkovského.

Chata s celoročnou prevádzkou. Nachádza sa v krásnom prosterdí Mengusovskej doliny na severnom brehu Popradského plesa. V roku 1879 vznikla na brehu Popradského plesa prvá neveľká drevená chata Uhorského karpatského spolku - Majláthova chata, ktorá v roku 1880 vyhorela. V roku 1881 tu postavili rovnako veľkú kamennú chatu, ale aj tá vyhorela v roku 1890. Tretiu chatu postavili v roku 1892 ktorá bola neskôr rozšírená o turistickú ubytovňu. V roku 1961 pristavili nový turistický hotel. Stará budova bola pomenovaná na počesť Štefana Morávku (1911-1945) veliteľa oddelenia finančnej stráže Štrbské pleso, ktorý padol ako veliteľ prieskumnej hliadky na Grúniku pod Kriváňom v roku 1945.

Chata v doline Zeleného plesa na brehu Zeleného plesa. Turistami, horolezcami a lyžiarmi vyhľadávaná chata pre dobré terénne podmienky. V roku 1876 tu na južnom brehu vyrástla Egidova chata, ktorá v roku 1890 vyhorela. V roku 1897 postavili na severnom brehu plesa novú Fridrichovu chatu z ktorej z neskoršími prístavbami vznikla Brnčalova chata - v súčasnosti pomenovaná Chata pri Zelenom plese. Chata bola pomenovaná podľa Alberta Brnčala (1919-1950), učiteľa telesnej výchovy, člena spolku tatranských horolezcov JAMES ktorý zahynul pod Jastrabím sedlom v Malej Zmrzlej doline v roku 1950.

Chata tesne pod Hrebienkom na úbočí Slavkovského štítu. V roku 1875 tu stála jednoduchá Ruženina chata. V roku 1884 k nej pribudol väčší turistický hotel. V roku 1893 obe budovy vyhoreli. Po požiari tu majitelia spišskosobotskej lesnej spoločnosti postavili dva nové hotely, ktoré taktiež v roku 1927 vyhoreli. Bilíková chata (pôvodne Guhrova chata) bola uvedená do prevádzky v roku 1934. Chata je pomenovaná na počesť Pavla Bilíka (1916-1944) príslušníka finančnej stráže v Starom Smokovci, lyžiara, pretekára, účastníka SNP popraveného nacistami na Kežmarskom zámku.