Kláštorská roklina bola turisticky sprístupnená v roku 1960. Patrí k najnavštevovanejším v Slovenskom raji, je súčasťou NPR Prielom Hornádu. Bola vytvorená potokom, ktorý pramení pod Kláštoriskom a ústi do Hornádu. Meria iba 1,5 km, je pomerne strmá (prevýšenie až 224 m).
Tiesňava Kyseľ, nachádzajúca sa na východnom okraji planiny Glac medzi hrebeňmi Pircu a Čertovej sihote,v strednej časti Slovenského raja. Má dĺžku 1,5 km a prevýšenie viac ako 180 m. Objavená bola pomerne neskoro - až v roku 1900 a v roku 1907 sa prvýkrát podarilo ju preliezť Kazimírovi Kozlovskému.
Piecky - tiesňava v severozápadnej časti Slovenského Raja na potoku Píľanka, ktorý pramení na západných svahoch Glacu a pri osade Píla ústi do Veľkej Bielej vody. Jej spodná časť sa nazýva Biela dolina. Má dĺžku 4km a prevýšenie 378 m, ústie leží 581 m n. m., najvyšší bod 959 m n. m. Táto vápencová tiesňava patrí k najpokojnejším a najtichším.
Sokolia dolina - je najpríkrejšia a jedna z najdivokejších tiesňav Slovenského raja, nachádza sa tu aj najvyšší vodopád v Slovenskom raji a druhý najvyšší na Slovensku - Závojový vodopád vysoký 75 m. Vrchol tiesňavy sa nachádza na východnom okraji planiny Glac na úpätí Veľkej Poľany vo výške 1 002 m n. m.
Suchá Belá – tiesňava nachádzajúca sa v sev. časti Slovenského raja, blízko turistického centra Podlesok. Preteká ňou rovnomenný potok, ktorý pramení na severných svahoch planiny Glac a pri Podlesku sa vlieva do Veľkej Bielej vody. Roklina je dlhá 3,8 km a jej prevýšenie je 409 m. Najvyšším bodom je vrch Suchá Belá (959 m n. m.), najnižším ústie (550 m n.m.).
Veľký Sokol – najdlhšia a najmohutnejšia tiesňava, vytvorená potokom Sokol. Začína na západnom okraji planiny Glac vo výške 899 m n. m. a končí ústím potoka do Veľkej Bielej vody vo výške 610 m n. m..Prevýšenie je 289 m na dĺžke 6 km. Horná, mimoriadne malebná časť rokliny sa nazýva Róthova roklina (podľa svojho objaviteľa, ktorý v r. 1898 spolu so spoločníkmi uskutočnil prvý prechod).
Zejmarská roklina - tiesňava, začínajúca sa na južnom okraji planiny Geravy, je najkratšou a jedinou sprístupnenou roklinou s južnou orientáciou. Potok pramení vo výdatnej vyvieračke na Geravách – Zejmarskej studni – a ústi do Hnilca pod osadou Biele Vody. V Zejmarskej rokline vytvára Vodopády kpt. Nálepku s výškou 22,5 m.
