Belianske Tatry tvorí súvislý 14km dlhý vápencový hrebeň. Majú odlišný geologický podklad (vápence a dolomity) ako Vysoké Tatry a tým aj odlišný celkový vzhľad a tvar. V Belianskych Tatrách sú vyvinuté krasové útvary - jaskyne, priepasti, tiesňavy. Široké sedlo (1825m) rozdeľuje Belianske Tatry na dve časti. Pre západnú časť sú typické výrazné vrcholy Muráň (1889m), Havran (2151m) a Ždiarska vidla (2141m). Východná časť je charakteristická mierne zvlneným hrebeňom s najvyšším vrchom Hlúpy (2061m).
Jediná verejnosti prístupná jaskyňa v Tatrách je Belianska jaskyňa. Nachádza na severnom svahu Kobylieho vrchu (1108m) pri osade Tatranská Kotlina (760m).
Belianske Tatry sú prísne chránená rezervácia pod správou TANAPu a prístup je prísne obmedzený. Turisticky sú prístupné iba sezónne otvorená Monkova dolina, Dolina Siedmych prameňov, Zadné Meďodoly .
Pre Belianske Tatry sú typické zásadité pôdy na vápencovom podklade. Zásaditý typ pôdy ovplyvňuje výskyt typického rastlinstva ako sú jedle, buky a javory. V porovnaní s Vysokými Tatrami je tu oveľa väčší výskyt listnatých stromov. Na južných svahoch sú rozšírené klinčeky, vstavače, ostropysky a aj pre Belianske Tatry typický plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum).
