Dereše v plnej kráse: Jarná hrebeňovka, ktorá ťa vypne a zároveň zapne
- Napísal: Lukáš Baránek
Začalo to úplne jednoducho – na Bielej Púti v Jasnej. Žiadne veľké plány, len chuť ísť von. V nohách neboli žiadne kilometre, ale v hlave už bola túžba po výhľadoch.
Z parkoviska som sa vybral po zjazdovke hore. Je to rovný, ale výživný začiatok – človeka to hneď preberie. Snehu bolo dosť, ale čo bolo najlepšie – bol pevný. Ideálny stav na pohyb v mačkách. Jednu ruku som mal voľnú, v druhej cepín – a krok za krokom som stúpal vyššie.
Trasa:
Štart: Biela púť, Jasná
Cez zjazdovku smerom na Dereše, po hrebeni až na Poľanu
Zostup späť dole do Jasnej
Parametre: ~12 km, ~1000 výškových metrov
Hrebeň, ktorý si ťa získa
Keď som sa vyšvihol až na hrebeň Derešov, zrazu všetko stíchlo. Ten moment, keď sa otočíš a vidíš celú dolinu pod sebou – wow. Biele ostré línie, ktoré sa tiahnu naprieč krajinou, ti pripomenú Alpy. A pred tebou – nekonečný hrebeň, vietor a pohyb.
Niekto by povedal, že boli bojové podmienky. Ja hovorím – brutálne fúkalo. Tvár štípal mráz, nohy pracovali a dych paril do priestoru. A predsa som sa cítil neskutočne slobodný.
Po hrebeni až na Poľanu
Pokračoval som ďalej – po hrebeni, ktorý ti ani na sekundu nedá zabudnúť, kde si. Sneh nebol taký pevný ako nižšie, ale dal sa čítať. Každý krok mal jasnú váhu a smer.
Až som dorazil na Poľanu. Otvorené miesto, menej vetra a dokonalý bod na krátku pauzu. Spravil som si fotku – tú klasickú, ale zaslúženú. A okolo? Ľudia, ktorí si rovnako ako ja prišli po ten "pocit hôr."
Najlepší zostup? Po zadku.
Z Poľany som sa už len spustil. Doslova. Miesto zdĺhavého klesania som si sadol a šupol to po zadku rovno dole žľabom. Rýchle, zábavné a... chladivé. Za pár minút som bol späť v lese. Všetko bolo pokryté snehom a kúskami ľadu, ktoré robili z poslednej časti túry zimnú rozprávku.
Lukáš Baránek
"Inšpirovať k objavovaniu sveta a svojej vášne prostredníctvom prírody."
