Prechod (skoro) celého hrebeňa Západných Tatier za 1 deň: 40 km, 3000 m
- Napísal: Lukáš Baránek
Ráno v Bobrovci: začína sa dobrodružstvo
6:17. V Bobrovci by sa vtedy väčšina ľudí ešte otáčala na druhý bok, ale ja som už stál pri lome v chatovej oblasti a pripravoval sa na 40 kilometrový masaker. Predpoveď bola ako na objednávku: zamračené, bezvetrie, 15 °C na hrebeni. Presne to, čo potrebuješ, keď nechceš so sebou niesť cisternu vody.
Mal som 3 litre, čo je akurát na to, aby som sa necítil ako ťava, ale zároveň nevliekol na chrbte vodovodný kohútik. Všetko som mal zbalené v malej taške, do 5 kg aj s jedlom. Ultra-light turistika po slovensky: dobošky, voda, hudba a trochu odhodlania.
Sivý vrch: keď ťa lesné plody vystrelia hore
Cesta na Sivý vrch bola až podozrivo príjemná. Žiadni turisti, len ja, ticho a kopa lesných plodov, ktoré som po ceste objavil. Poviem to na rovinu, ak by som mal trénera, tak by mi zakázal toľko jesť. Ale tie maliny ma tak nakopli, že som hore vyletel rýchlejšie než reklamný balón na festivale.
7:55 stojím na Sivom vrchu a hovorím si: „OK, ešte 32 km a môžem ísť domov.“
Salatín a Skriniarky: nekonečný pochod a prvé reťaze
Cesta na Salatín sa zdala byť nekonečná. Vieš, keď ideš a máš pocit, že ten kopec má vlastné GPS, lebo sa stále posúva ďalej? Presne tak. Ale na vrchole sa to zlomilo. Prišli Skriniarky a s nimi aj prvé reťaze. Nič extrémne, ale malý adrenalín do žíl nezaškodí.
Pri Pacholi som si povedal: „Vieš čo? Dnes nemám náladu na extra 100 výškových metrov,“ a zobral som to traverzom. Slnko začalo piecť, voda mizla a ja som mal pocit, že mi to dnes nevyjde.
Tri kopy, Plačlivé a Ostrý Roháč
Našťastie, počasie sa zľutovalo. Pri Troch kopách sa zatiahlo, objavil sa vánok a ja som bol opäť v móde „kamzík“. Prešiel som cez Nohavicu a na Plačlivom som cítil, že sa blíži highlight trasy - Ostrý Roháč.
Ostrý Roháč je ikonický. Úzky hrebeň, reťaze, exponované pasáže a výhľady, ktoré ti vyrazia dych (a keď nie, tak to urobí vietor). Prešiel som to so širokým úsmevom. Takéto miesta sú dôvod, prečo milujem hory.
Po Roháči som zišiel k plesu, doplnil vodu a spravil pár fotiek. A tu musím povedať: Západné Tatry sú ako turistický bufet. Každý úsek chutí inak – niekde Malá Fatra, inde Nízke Tatry, a potom zas mini Vysoké Tatry.
Jakubina a Klin: keď hudba zachraňuje
Najhorší úsek prišiel nečakane: výstup na Jakubinu. 350 výškových metrov na 2 kilometroch, presne v momente, keď máš pocit, že už si dal všetko. Tam už bez hudby v slúchadlách ani krok. Mimochodom, odporúčam niečo s rýchlym beatom - ideálne techno alebo soundtrack z Rockyho.
Po Jakubine sa hrebeň natiahol do krásneho rovného chodníka. Krátky odpočinok pre hlavu aj nohy. Finálny stupák na Klin bol už len symbolická čerešnička na torte. A v sedle za Klinom? Prvé kvapky dažďa. Úspech som oslávil a pobral sa domov cez Račkovu Dolinu.
Harmonogram (alias môj speedrun Západných Tatier):
- 6:17 – Bobrovec
- 7:55 – Sivý vrch
- 10:00 – Pachoľa
- 11:00 – Smutné sedlo
- 12:25 – Volovec
- 13:45 – Končistá
- 14:30 – Bystré sedlo
- 16:30 – Ústie Račkovej doliny
Spolu: 40 km, 3000 m prevýšenia, 10 hodín čistého času.
Praktické tipy (od niekoho, kto si to odmakal)
- Voda: 3 l minimum, doplň pri Jamnickom plese.
- Jedlo: dobošky sú klasika, ale energetické tyčinky zachraňujú život.
- Počasie: hľadaj zamračený deň, inak si spravíš saunu na hrebeni.
- Výbava: ľahký batoh, hudba, dobrá nálada.
- Čas: buď realista - väčšine ľudí to zaberie 16 h, nie 10.
Mapa trasy
Tento a ďalšie horské zážitky nájdeš aj na mojom Instagrame!
Lukáš Baránek
"Inšpirovať k objavovaniu sveta a svojej vášne prostredníctvom prírody."
