Výstup na Téryho chatu zo Starého Smokovca
- Napísal: Dida Q
V druhej polovici júna sme sa ako partia šiestich kamošov vybrali na výlet do Tatier. Tento nápad vznikol nečakane. Keďže jeden kamoš z partie odchádzal na celé leto na brigádu, chcel ešte rýchlo stihnúť nejaký výlet.
A keďže sme všetci boli buď maturanti alebo vysokoškoláci s už urobenými skúškami, tak sme nikto neváhali a išlo sa.
Cestovali sme vlakom z Nitry cez Leopoldov a Žilinu až do Popradu a počas cesty sme sa dohodli, akú turistiku ďalší deň urobíme. V Poprade sme prespali jednu noc a ďalšie ráno sme sa vybrali na vlak zo stanice Poprad-Tatry do Starého Smokovca. Samozrejme, že polovica posádky sme to skoro nestihli, lebo predošlý deň sa nám zdala stanica o dosť bližšie, ale skoro sa nepočíta, a tak sme už o trištvrte na osem spokojne sedeli vo vlaku, plní výdatných raňajok, a užívali si pekné výhľady z okna.
O ôsmej sme už boli v Starom Smokovci, spravili sme si povinnú fotku pred začiatkom našej výpravy a vydali sa na Hrebienok po zelenej značke.
Tam sme po 50 minútach cesty prišli, dali sme si rýchlu prestávku a išli sme ďalej. Naša ďalšia cesta viedla po červenej značke najskôr popri krásnych Studenovodských vodopádoch, ďalej okolo Rainerovej chaty, až sme sa nakoniec ocitli na Zamkovského chate, kde sme si dali pauzu, tentokrát o čosi väčšiu. Chata je pomenovaná na počesť Štefana Zamkovského - horského nosiča a svojho času najlepšieho slovenského horolezca.
Studenovodské vodopády
Zamkovského chata
Odtiaľ sme pokračovali opäť po zelenej trase Malou Studenou dolinou pozdĺž Malého Studeného potoka skalnatým terénom až do nášho cieľa - na Téryho chatu. Tam sme si dopriali náš vytúžený obed a studenú kofolu, prižmúriac oči nad vysokohorskými cenami.
Keď sme už boli najedení a spokojní tak sme si vonku našli miesto pri skale rovno oproti Malému Spišskému plesu a jednoducho sme len nasávali tú krásu naokolo.
Jedna kamarátka si všimla že nám vplyvom zmeny tlaku napuchli a sčerveneli prsty a tak sme sa na chvíľu všetci nad tým pozastavili a obzerali si ruky. :)
Keď sme si už užili výhľadov do sýta, teda ak je to vôbec možné, tak sme sa pomaly zozbierali a vydali sa naspäť. Cestou sme narazili na turistov s ďalekohľadom a keď sme sa opýtali čo sledujú, pani povedala že je tam kamzík. Mne, zľahka preťaženej zo zdĺhavého skúškového obdobia došlo že pani nehovorí o tom kopci v pozadí, až keď mi požičala ďalekohľad a miesto Kamzíku, ktorý mimochodom ani nie je v Tatrách ale v Bratislave, som tam uvidela veselo poskakujúceho kamzíka. Nevadí.
Cestu dole nám už neskrížilo nič nečakané. Rezkým tempom sme zišli až do Starého Smokovca na stanicu a vďačne sme si sadli na lavičky a čakali, kým pre nás opäť príde vlak. Výlet sme zhodnotili za obzvlášť úspešný, vrátane počasia ktoré nám pár dní dopredu ešte nehralo moc do kariet a zhodli sme sa, že to určite nebolo naposledy.
