Velická dolina

Dolina je dlhá 6km, otvorená na juhovýchod. Dolná časť je zalesnená, horná je terasovitá a skalnatá. Dolina sa rozprestiera na úpätí majestátneho Gerlachovského štítu. Dolina je pomenovaná podľa osady Veľká, ktorá je dnes súčasťou Popradu.

Kvetnica

Stredná časť Velickej doliny, prechádza ňou turistický chodník. Významná floristická lokalita. Na jej význam poukázal vo svojom diele Flora Carpatorum Principalium (r. 1814) významný švédsky botanik Göran Wahlenberg (1780-1851). Kedysi Kvetnica tvorila dno plesa. To sa neskôr scvrklo na neveľké Kvetnicové pleso, ktoré Velický potok postupne zanášal štrkovými nánosmi a po veľkej povodni v roku 1958 úplne zmizlo.

Plesá Velickej doliny

V strednej časti doliny leží Velické pleso (1665m) na brehu ktorého stojí horský hotel Sliezsky dom. Vo vyšších polohách sa nachádza Dlhé pleso (1939m) a najvyššie v doline sú položené Horné Velické plieska.

Gerlachovský štít (2655m)

najvyšší štít Vysokých Tatier. Nachádza sa v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu, oddeľuje ich Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít (2601m), kde sa rozvetvuje a vytvára charakteristický Gerlachovský kotol. Kotol je vytvorený dvoma hrebeňmi: Dromedárov chrbát a Čertov chrbát, ktoré vybiehajú z Kotlového štítu. V minulosti panovala nesprávna predstava že kotol je kráter vyhasnutej sopky. Výstup na Gerlachovský štít patrí medzi náročné túry a uskutočňuje sa len v sprievode horského vodcu.

Prístup