Satan (2422m)

Satan je najvyšší vrchol v hrebeni Bášt, oddeľujúci Mlynickú a Mengusovskú dolinu. Po úbočiach Satana sú hlboké lavínové ryhy. Pod Satanom ležia Satanove plieska, nad nimi sú už len Malé a Veľké Hincovo pleso. V Mlynickej doline pod Satanom ležia Kozie plesá, Capie pleso, Okrúhle pleso, Pleso pod Skokom a iné.

Výstup na Satan začína žlto značenou cestou v Mlynickej doline popri vodopáde Skok a Plese nad Skokom až na terasu Kozích plies, kde sa mení smer cesty. Cez balvanitý horský chrbát doprava na východ pod juhozápadnú stenu Satana. Jej päť zráznych žľabov pretína úzka lávka, ktorou sa začína výstup. Lávkou prejdeme do predposledného žľabu, vyššie do posledného a ním na južný vrchol. Dĺžka túry je približne 7 - 8 h. Počet osôb/horský vodca je max. 3 osoby.

Náročnosť: Mlynickou dolinou vedie značená turistická trasa, od Volích plies prevažne chodeckým terénom, technicky nenáročný terén, miestami I. stupeň obtiažnosti
Prevýšenie: 830m (zo Štrbského plesa)
Trvanie: celodenná

Výstup na Satan je povolený len so sprievodom horského vodcu.

Zaujímavosti:

Prvý výstup na vrchol uskutočnil Jan Gwalbert Pawlikowski s vodcom Maciejom Sieczkom okolo roku 1880. Prvý zimný výstup uskutočnili Ernest Dubke, Johann Breuer mladší a Johann Franz starší dňa 12. februára 1906.
Názov štítu Satan ako aj susednej Diabloviny (2380m), Diablovho sedla, Pekelníkovej štrbiny, Satanovho sedla (2300m), Pekelníka (2374m) má korene v ľudových legendách o tunajších vrchoch, podľa ktorých Satan stráži ukryté poklady a vzácne kovy a na odvážlivcov, ktorí sa ich snažia vykopať zhadzuje kamene. Iná legenda hovorí, že na vrchole Satana sa počas svätojánskej noci schádzajú čerti.