Národný park Veľká Fatra je najmladším národným parkom na území Slovenska. Pôvodne CHKO Veľká Fatra (od r. 1973) bol v roku 2002 prekategorizovaný na NP Veľká Fatra. Zaberá územie 40 371 ha a ochranné pásmo 26 132 ha. Nachádza sa v južnej časti žilinského, menšia časť zasahuje do banskobystrického kraja na území okresov Turčianske Teplice, Martin, Banská Bystrica, Ružomberok a Dolný Kubín. Veľkosť územia v smere západ-východ je 30 km, v smere sever-juh 50 km. Najvyšší vrch je Ostredok (1592 m).
Geomorfológia
Veľká Fatra sa rozkladá na území Liptova, Turca a zčasti zasahuje aj do Horehronia a Oravy. Reliéf je členitý s veľkým výškovým rozpätím a patrí k najvyšším pohoriam na Slovensku. Geomorfologicky patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Je jedným z najrozsiahlejších jadrových pohorí na Slovensku. Jeho kryštalické jadro tvoria granitoidné horniny (žuly, kryštalické bridlice), ktoré vystupujú na povrch len v severnej časti pohoria v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. V ostatných častiach sú prekryté druhohornými vrstvami sedimentárnych hornín rôzneho charakteru. Bridlicové hrebene nazývané Hôľna Fatra majú strmé hladké svahy a žľaby a tvoria hlavný chrbát pohoria (oblasť Krížnej 1574 m n.m., Ploskej 1532 m n.m. a Ostredka 1592 m n. m.).
Vápencami a dolomitmi je tvorená Bralná Fatra, ktorej reliéf je značne odlišný. Prevládajú tu krasové útvary ako bralá, strmé steny, kaňony a tiesňavy, skalné veže a okná. V tejto časti sa nachádzajú najkrajšie, turistami vyhľadávané doliny: Gaderská, Blatnická, Belianska, Bystrická,a Žarnovická, v ktorých môžeme nájsť menšie krasové útvary ako riečne jaskyne, previsové jaskyne a skalné previsy.
Je tu tiež viacero jaskýň, z ktorých najdôležitejšie sú Mažarná, Piesková, Hubná, Guľôčková, Suchá, Horná a Dolná Túfna. V blízkosti sa nachádza aj sprístupnená Harmanecká jaskyňa.
V niektorých dolinách sa nachádzajú aj väčšie i menšie vodopády, niektoré majú sezónny chrakter. Na severe a východe pohoria, hlavne medzi Ružomberkom a Podsuchou sa nachádzajú významné usadeniny travertínov, z ktorých najdôležitejšie sú vyhlásené za prírodné pamiatky: Bukovinka, Jazierske travertíny, Rojkovská travertínová kopa.
Podnebie a vodstvo
Územie NP Veľká Fatra patrí do mierne teplej až chladnej horskej oblasti, najvyššie položené časti zaraďujeme do sudenej až veľmi studenej klimatickej oblasti. Najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou -5 až -6°C (najvyššie položené oblasti -7°C), najteplejším je júl s priemernou teplotou 12 až 16°C (v najvyšších polohách len 12°C). Priemerné ročné teploty dosahujú v nižších polohách 7 až 8°C, v najvyšších len 2°C. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 800 až 1200mm. Výška snehovej pokrývky býva 100 až 200 cm a v závislosti od nadmorskej výšky trvá 100 až 180 dní v roku.
Množstvo zrážok na tomto území prevyšuje výpar, voda sa zhromažďuje vo vápencových horninách a nachádza sa tu množstvo prameňov, ktoré sa využívajú ako zdroje pitnej vody pre obyvateľstvo. NP Veľká Fatra je preto od roku 1987 vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd. Prevažná časť NP patrí do povodia rieky Váh, juhovýchodná je odvodňovaná riekou Hron.
Fauna a flóra
Na rozmanitých prírodných stanovištiach Veľkej Fatry bolo zistených vyše 1000 druhov vyšších rastlín. Zalesnenosť tu dosahuje až 90% a prevládajú bukové lesy, v ktorých sa vyskytujú aj javor horský, javor mliečny, jaseň štíhly, jarabina vtáčia, lipa malolistá, lipa veľkolistá, vo vyšších polohách sú to smrekové lesy, miestami nachádzame aj smrekovec opadavý a v najvyšších polohách tiež porasty kosodreviny.
Na vápencovom podloží sa zachovali reliktné porasty borovice lesnej (Pinus sylvestris). V NP Veľká Fatra sa nachádzajú bohaté porasty tisu obyčajného (Taxus baccata), ktorý je koncentrovaný v hornej časti Harmaneckej doliny a je to najbohatšia tisová lokalita v Európe. Je známa ako NPR Harmanecká tisina s najvyšším stupňom ochrany 5, turisticky je neprístupná. Bylinné spoločenstvá sú mimoriadne bohaté na druhy. Vyskytujú sa aj alpínske i subalpínske druhy, ktoré obľubujú hlavne skalné steny, sutiny a exponované stanovištia. Typické sú horce (Gentiana sp.), prvosienky (Primula sp.), plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum), fialka alpínska (Viola alpina), horčičníky (Erysimum sp.) a iné. Na holiach možno nájsť veternicu narcisokvetú (Anemone narcissiflora), žltohlav najvyšší (Trollius altissimus), fialku žltú (Viola lutea), chlpánik oranžový (Pilosella aurantiaca). Početné sú aj endemické druhy: klinček lesklý (Dianthus nitidus), klinček včasný (Dianthus hungaricus), ostrica vždyzelená tatranská (Carex sempervirens subsp. tatrorum), kostrava tatranská (Festuca tatrae), mak tatranský (Papaver tatricum), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica). Endemitmi Veľkej Fatry, ktoré rastú len na tomto území, sú cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense),jarabina pekárovská (Sorbus pekarovae) a lipnica slieňomilná (Poa margilicola). Mimoriadne botanicky bohatá je hlavne oblasť Gadera. Fauna NP je taktiež veľmi rozmanitá.
Žije tu viac než 3000 druhov bezstavovcov, z toho 932 druhov motýľov, 717 druhov chrobákov, 509 druhov dvojkrídlovcov a 350 druhov pavúkov. Stavovce zastupuje 6 druhov rýb, 8 druhov obojživelníkov, 7 druhov plazov, 110 druhov vtákov a 60 druhov cicavcov. Z veľkých zvierat tu môžme nájsť medveďa hnedého, vlka dravého, rysa ostrovida, mačku divú, jazveca, kunu a tiež vydru riečnu.
Vyskytujú sa tu tiež všetky bežné druhy poľovnej zveri a tiež kamzík vrchovský alpský, ktorý tu bol umelo nasadený v 60-tych rokoch minulého storočia. Z početnej skupiny hniezdiaceho vtáctva sú najvýznamnejšie druhy orol skalný, orol krikľavý, včelár lesný, sokol sťahovavý, murárik červenokrídly, vrchárka červenkavá, rybárik riečny, tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, bocian čierny aj biely, rôzne druhy sov i ďatlov a mnoho iných. Veľká Fatra bola zaradená ako hniezdne teritórium ohrozených vtáčích druhov medzi 32 významných vtáčích území na Slovensku. Ďaľšie dôležité živočíchy, ktoré tu majú domov sú z plazov slepúch lámavý, vretenica severná, jašterica múrová, užovka hladká, z obojživelníkov salamandra škvrnitá, mlok karpatský i horský, kunka žltobruchá, ropuchy i rosničky.
Turistika
Turistika v regióne Veľká Fatra má dlhoročnú tradíciu. Turistom slúži 300 km značkovaných turistických chodníkov a cyklotrasy.
Sú tu aj viaceré náučné chodníky:
- Náučný chodník hrebeňom Veľkej Fatry (stredne náročný, dĺžka 11,1 km, 9 zastávok, čas 5 hodín, Staré Hory, Turecká – Líška alebo Liptovské Revúce – zameranie chodníka prírodovedné a ochranárske)
- Náučný chodník Gaderská dolina - Blatnický hrad(jednoduchý, 1,5km, 45 min),
- Náučný chodník Ľubochňa - Ľubochnianska dolina
- Pamätihodnosti Vlkolínca (jednoduchý, 12 km, 2 – 5 hod, zložený z viacerých trás, prístup z osady Jazierce do Trlenskej doliny, alebo z Ružomberka cez Krkavú skalu)
- Vodný žľab Rakytov (jednoduchý, 1,3km, 45 min, jediný funkčný vodný žľab na dopravu dreva – prístup z Harmanca)
- malý Banský náučný chodník v Španej doline (okruh, čas 2,5hodiny, zameraný na históriu baníctva).
- Lesnícky NCH Jozefa Dekréta Matejovie(mierne náročný, 9,5 km, čas 5 hod, zameraný na lesníctvo) – z Dolného Jelenca alebo zo Starých Hôr
V zime môžu turisti využívať bežecké trate, na zjazdové lyžovanie strediská Malinô Brdo, Turecká a Jasenská Dolina. V okolí ďalších obcí je vybudovaných niekoľko menších lyžiarskych vlekov (Černová, Rojkov, Liptovské Revúce, Smrekovica, Čremošné). Pre horolezectvo sú vyhradené lokality: Gaderská dolina – Platňa, Dolný Harmanec – Krpcovo (od 15. júla do 1.decembra), Blatnická dolina - Kaškova veža, Katova skala(od 1. augusta do 30. novembra), Jelenec - v skalnom páse nad štátnou cestou Staré Hory – Donovaly, skaly nad parkoviskom pri Harmaneckej jaskyni medzi cestou a železničnou stanicou, Havrania skala, Šturec.
Bivakovanie a stanovanie je možné vo vzdialenosti do 50 metrov od jestvujúcich útulní, chát a salašov na lokalitách: pri pamätníku Slovenského národného povstania pri Kráľovej studni, pod Suchým vrchom, v sedle Kýšky, Smrekovica - salaš na Močidle, Šiprúň - salaš na Prednom, Rakytový Grúň medzi Vyšnou Lipovou a Kľakom. Na území NP Veľká Fatra sa nachádza 13 národných prírodných rezervácií, 1 prírodná rezervácia, 3 prírodné pamiatky a 1 chránený areál.
V ochrannom pásme je tu pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
...
