Hoci je Čertov kopec tretí najvyšší vrch v Malých Karpatoch, neposkytuje žiadne výhľady. Jeho vrchol pokrýva hustý listnatý les s bukovými, javorovými a jaseňovými porastami. Práve pre množstvo kvalitných stromov sa oblasť kedysi využívala na ťažbu dreva.
Drevo ťažili bavorskí a tirolskí drevorubači "huncokári – holzhackeri“, ktorí na toto územie prišli v polovici 18.storočia. Bolo to v čase, keď na trón nastúpila cisárovná Mária Terézia (1740–1780).
Huncokári (holzhackeri) - táto zvláštna komunita sa nestýkala s pôvodným obyvateľstvom, 200 rokov tvorili uzavreté spoločenstvo, sobášili sa len medzi sebou, mali vlastný cintorín. Po skončení II.svetovej vojny väčšinu z nich deportovali do Nemecka.
Čertov kopec nad okolie veľmi nevyčnieva, jeho vrchol s menšími skalnými stenami je pomerne plochý, svahy sú dosť široké. Na vrchole sa nachádza vrcholová kóta (kamenný kváder s vytesaným letopočtom), zvláštná kamenná nádobka na zrážkovú vodu, ohnisko.
Čertov kopec, ktorý sa nachádza medzi Sedlom pod Javorinou a Skalnatou, je „súčasťou hrebeňa“, po ktorom vedie
červená značka známej Štefánikovej magistrály (časť dlhej magistrály "Cesta hrdinov SNP").
Trasa prechádza pod vrcholom Čertovho kopca. Na vrchol z nej odbočuje smerom na sever neznačený, ale dobre vyšliapaný chodník. Orientačným bodom je kóta na vyvýšenom mieste. Od nej trvá výstup na vrchol okolo 10 minút.
Na Čertov kopec sa možno dostať aj po NCH Pece – Čertov kopec, ktorý vedie z Pezinka, končí pod vrchom, ale možno po ňom pokračovať ďalej za kopec.
Okrem ťažby dreva bolo v tejto oblasti rozšírené aj baníctvo. V okolitých lesoch sa dodnes nájdu zvyšky po baniach, kde sa ťažilo zlato, antimón, ale aj pyrit. A tu niekde môžeme hľadať aj základ názvu „čertovského kopca“. Na Čertovom kopci sa totiž nachádzajú neobvyklo sfarbené tmavé skaly zvláštnych tvarov, ktoré sa úplne odlišujú od svetlosivých vápencových hornín ostatných malokarpatských vrchov.
Z geologického hľadiska sa jedná o usadené horniny – čierne bridlice z obdobia druhohôr (v Malých Karpatoch sa nachádzajú na niekoľkých lokalitách, napr. v Mariánke). Obsahujú PYRIT FeS2 (disulfid železnatý), tzv. mačacie zlato. Pyrit je nerast, z ktorého pri údere odletujú iskry a pretože obsahuje síru, možno z neho cítiť aj pach po síre. No a tieto vlastnosti si ľudia oddávna spájali s peklom a čertami. Je tu ešte otázka, kde sa tieto horniny vzali.
Čierne bridlice vznikli v druhohorách usadzovaním a spevnením ílovitých sedimentov. Prímesi pyritu a grafitu spôsobili ich tmavé sfarbenie. Na lokalitách Rybníček a Čertov kopec sa vytvorili takéto menšie nesúvislé rudné šošovky v grafitických bridliciach. Neskôr boli silno porušené tektonickými poruchami. Najväčšia šošovka sa našla práve na ložisku Čertov kopec (štôlňa Ján III.), bola dlhá 80 – 120 m, hrubá 20 – 30 m. V minulosti tu baníci ťažili pyritovú rudu. Ťažba bola ukončená v roku 1896.