Národný park Malá Fatra (MPMF) sa nachádza na severe Slovenska v Krivánskej Malej Fatre, v severnej časti pohoria Malá Fatra. Výrazným vrcholom je Veľký Rozsutec, ktorý sa nachádza aj v logu národného parku.
Národný park Malá Fatra sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska v žilinskom regióne v okresoch Žilina, Martin, Dolný Kubín a Ružomberok. Zaberá územie Krivánskej Malej Fatry, severnej časti pohoria Malá Fatra (od Strečnianskeho priesmyku, ktorým rieka Váh rozdeľuje pohorie na Krivánku Malú Fatru a nižšiu Lúčanskú Malú Fatru).
Vyznačuje sa mimoriadnou členitosťou reliéfu a rozmanitosťou geologických a klimatických pomerov. Zachovali sa tu prirodzené ekosystémy so širokým zastúpením rastlinných a živočíšnych druhov typických pre Západné Karpaty. V špecifických prírodných podmienkach sa vyskytujú aj endemity (rastlinné a živočíšne druhy, ktoré sa nikde inde nevyskytujú) a tiež reliktné druhy (druhy, ktoré boli v minulých vývojových obdobiach rozšírené na veľkých územiach, teraz sa vyskytujú už len na obmedzených stanovištiach).
V roku 1967 bolo toto územie vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť, neskôr v roku 1988 bolo prekategorizované na Národný park Malá Fatra. Jeho rozloha je 22 630 ha, ochranné pásmo 23 262 ha.
Geomorfológia
Krivánska Malá Fatra je jadrové pohorie, ktorého jadro tvoria odolnejšie granodiority, na ktorých spočívajú menej odolné horniny obalových a príkrovových jednotiek, najmä vápence, dolomity, kremence, pieskovce a sliene. Práve rozdielna odolnosť hornín voči erózii podmienila vznik členitého reliéfu s množstvom brál, sklalných útvarov, tiesňav (komplex Rozsutcov, Bobot a Sokolia, Vrátna dolina - Tiesňavy. K pozoruhodnostiam patrí Kryštálová jaskyňa pod Malým Rozsutcom, ktorej výzdobu tvoria kalcitové drúzy, Šútovský vodopád, prielomový úsek Váhu - Domašínsky meander a Strečniansky prielom Váhu.
Najznámejšou horou je Veľký Rozsutec, ktorý je aj v znaku národného parku. Najvyšším vrchom územia je Veľký Fatranský Kriváň (1709 m n. m.), najnižšie položené miesto (305 m n. m.) je rieka Váh pri Strečne na hranici ochranného pásma. Územie je pomerne bohaté na vodné pramene, vyvieračky a vodopády. Pre turistov je atraktívny najmä 38 m vysoký Šútovský vodopád, najväčší v rámci celého územia. Najdlhšou riekou je Varínka, ktorá dosahuje dĺžku 24,7 km.
Podnebie
Malá Fatra je štvrtým najvyšším pohorím na Slovensku. Klimaticky patrí jej územie do chladnej horskej oblasti s výraznou geografickou výškovou stupňovitosťou. Najvyššie časti Malej Fatry patria do studenej až veľmi studenej klimatickej oblasti. Územie má horský zrážkový režim.
{gallery slideshow=4000 alignment=center layout=flow navigation=none buttons=0 captions=boxplus.caption}stories/mala_fatra/np{/gallery}
Priemerné ročné teploty sú blízke 0 °C (-3°C až +4°C). Celé územie sa vyznačuje bohatstvom povrchových i podzemných vôd, ktoré sa sústreďujú predovšetkým vo vápencových horninách a viaceré pramene sa využívajú na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.
Fauna a flóra
Asi 70% územia zaberajú lesy, prevažne zmiešané s prevahou listnatých drevín. Najviac je zastúpený buk, ďalej smrek, javor, jedľa, brest, hrab, jelša, vŕba, a vzácne sa vyskytujúci jedovatý tis. Na území bolo doteraz zistených viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov a 1 vlastný endemit Malej Fatry, jarabina Margittaiho. Na vápencoch a dolomitoch možno obdivovať chránené druhy ako je astra alpínska, horec Clusiov, dryádka osemlupienková, stračia nôžka a ďalšie. Zo živočíchov tu žijú napríklad medveď, rys, vydra, orol skalný, výr skalný, tetrov, hlucháň, murárik červenokrídly a ďalšie.
Turistika
Malá Fatra ponúka veľa možností na turistiku pre náročných i tých menej zdatných.
