Je príťažlivé nielen pre historikov, ale aj pre širokú verejnosť. V roku 1950 bol Bardejov vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a v roku 1986 mu bola udelená Európska cena- zlatá medaila Medzinárodným kuratóriom nadácie ICOMOS pri UNESCO so sídlom v Hamburgu za záchranu historických pamiatok. Súčasťou nového Bardejova sú aj Bardejovské Kúpele, ktoré patria dnes medzi najvyhľadávanejšie kúpele Slovenska. Bardejovské Kúpele, v ktorých sa spojila nevšedná krása s kulturno- his-torickými pamiatkami, ponúka hosťom nielen liečebné procedúry, ale aj bohatý kultúrno-spoločenský život. Miestne časti mesta Bardejov : Bardejovská Nová Ves, Bardejovská Zábava, Bardejovské Kúpele, Dlhá Lúka, Mihalov.
Rímskokatolícky farský kostol sv. Egídia
je trojloďovou bazilikou zo začiatku 15. storočia. Vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia. Na mieste dnešného kostola stál pravdepodobne kláštorský komplex cistercitov, spomínaných v listine z roku 1247. Na výstavbe kostola sa podielali mnohí majstri, ako napr. majster Mikuláš z Bardejova, majster Štefan, majster Ján z Prešova. Pri požiari a zemetrasení v roku 1725 sa zrútila veža, ktorú však opravili. Opätovný požiar v roku 1878 bol dôvodom k celkovej rekonštrukcií objektu, ktorú realizovali majstri J.Steindl a F. Schulek v rokoch 1878 - 1899. Najcennejšou časťou interiéru chrámu je unikátny súbor jedenástich krídľových oltárov z rokov 1460 - 1520, ktoré sú v podstate dodnes v pôvodnom rozmies-tení. Hlavný oltár sv. Egídia je novogotický, skriňový a štvorkrídlový z roku 1878. Interiér doplňujú viaceré oltárne obrazy, gotické pastofórium a krstiteľnica, gotické súsošie z roku 1479 - 85 v triumfálnom oblúku. Lavice, náhrobné dosky, stále patria k cennému vybaveniu interiéru kostola. Exteriér kostola má zachované gotické maľby zo 16.storočia znázorňujúce postavy sv. Krištofa a troch uhorských patrónov - sv. Štefana, Ladislava a Imricha.
Mestská radnica
je na našom území ojedinelou stavbou, na ktorej sa spájajú prvky zaalpskej včasnej renesancie s doznievajúcimi neskorogotickými stavebnými a výtvarnými prvkami. Vysoké štíty so sed-lovou strechou a schodiskový arkiér charakterizujú blokovú dvojpodlažnú stavbu v strede námestia. Dnes sú tu umiestnené najhodnotejšie časti fondov Šarišského múzea. Vlastná výstavba radnice sa začala v roku 1505 a bola dokončená v roku 1511. Stavbu viedli majstri Alexander a Alexius. Maľby exteriéru pochádzajú z roku 1641. V neskoršom období bola radnica niekoľkokrát opravovaná a v rokoch 1904 – 1905 upravená pre muzeálne účely. Posledné úpravy boli v roku 1988. Najcennejšími časťami radnice sú architektonické detaily- portály, dekoratívna výzdoba štítov, vstupný arkiér, schodisko, nástenné maľby, trámový strop v radnej sieni a maľované značky, erby a nápisy, ktoré dokumentujú spojenie neskorogotickej formy s včasnorenesančnými prvkami, čím je bardejovská radnica prvou renesančnou stavbou na našom území.
Meštiansky dom Gantzughof
dnes Šarišské múzeum, pôvodne gotický radový dom na námestí bol renesančne prestavany v roku 1566.Rokoková úprava priečelia pochadza z roku 1778. V roku 1978 bola reštaurovaná.
Školská budova
dnes Mestský úrad, dvojpodlažná radová stavba vznikla prestavbou troch pôvodne gotických domov upravených v renesancií a spojených v polovici 19. storočia. Na fasáde sa zachoval bohato zdobený renesančný portál,v strede ukončenia rizalitu je mestský znak.
Šarišské múzeum
pôvodne gotický objekt bol v renesancií doplnený o predstavbu podlubia. Objekt má maľované kvadrovanie na spôsob sgrafita.
Katov dom
objekt stojí na bývalej Temničnej ulici spájajúcej námestie s Hrubou baštou.V nadpraží portálu má erb. Na prvom poschodí sa zachovali pôvod-né, dnes už v Bardejove ojedinelé otvory- sýpky. Tento dom prenajímali mestskému katovi. Neďaleko domu stálo mestské väzenie.
Bývalé humanistické gymnázium
pri farskom kostole sv. Egídia sa už v stredoveku nachádzala škola. Svedčí o tom správa o učiteľovi z roku 1435, ako aj datovanie objavené na prvom poschodí južnej fasády humanistického gymnázia - "ERECTA ANNO 1508". Objekt bol v renesancii upravovaný. Dodnes sa zachovala renesančná rímsa s nápisom ANNO DIMINI 1612 a kamenný mestský znak. Neskôr v rokoch 1841 a 1879, stavbu klasicisticky upravili. Dnes tu sídli hudobná škola pomenovaná po bardejovskom hudobnom skladateľovi Vojtechovi Kellerovi.
Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania
tolerančný, klasicistický - bol postavený v rokoch 1798-1808. Interiérové vybavenie kostola je gotické z 2. polovice 19. storocia. Budova má pozdĺžny pôdorys s polkruhovým uzáverom a je zaklenutá s pruskými klenbami.
Kláštor františkánov a kostol sv. Jána Krstiteľa
pôvodne gotická stavba postavená po roku 1460. Pri renesančných úpravach v 2. polovici 17. storočia zaklenuli svatyňu a postavili tu časť kláštora, do ktorej bol zapojený aj hradobný múr. V roku 1759 kostol a kláštor zväčšovali. Neskoršie úpravy sa uskutočnili v 19. a 20. storočí. Vnútorné zariadenie kostola je z druhej polovice 19. storocia - oltáre, orgán, kazateľnica a pod. Liturgické predmety su zo 17., 18. a 19. storočia. V kláštore je zachovaná renesančná krížová chodba i klenby na prvom poschodí, portál i okno.
Gréckokatolícky kostol
elektická stavba s novorománskymi prvkami a na fasáde bola postavená na mieste bývalej hradobnej priekopy v rokoch 1901 - 1902.
Lampový stĺp
stredoveký, je umiestnený v záhrade starej nemocnice. Pôvodne stal na cintoríne pred Hornou bránou, kde podľa knihy rozsudkov vykonavali v 16. a 17. storočí tresty smrti sťatím.
Mestské opevnenie
bardejovský hradobný systém bol jednym z najdokonalejších a najzachovalejších gotických mestských opevnení, chrániacich naše stredoveké mesta. Neskôr tu renesanční stavitelia uplatnili mnohé fortifikačné prvky, prispôsobené vojnovej bojovej technike tej doby. Patrí k najzachovalejším mestským hradobným systémom a svojim významom sa zaraďuje k európskemu fondu kultúrneho dedičstva. Bardejovské opevnenie zaznamenáva od svojho vzniku tri zásadné stavebné etapy. Najstaršia zmienka o vzniku opevnenia je z roku 1352, potom z roku 1376, kedy je mesto povýšené na slobodné kráľovske mesto. Koncom 14. storočia stál už po celom obvode kamenný hradobný múr s troma hlavnými mestskými bránami. Druhá zásadná stavebná etapa, ktorá svojou veľkorysou koncepciou vtisla dodnes zachovaný charakter vyspelému stredovekému obrannému systému, zaznamenávame v prvých desaťročiach 15. storočia za vlády kráľa Zigmunda. V prvej polovici 16. storočia zaznamenáva barde-jovské opevnenie tretiu a poslednú stavebnú etapu. Opevnenie bolo spevnené baštami väčšinou s polkruhovým alebo podkovovitým tvarom. Najväčšia z nich je tzv. Hrubá bašta na východnej strane opevnenia. Ďalšími baštami opevnenia Prašná bašta, Veľká bašta, Červená bašta, Dolná bašta, Pravouhlá bašta, Renesančná bašta, Archívna bašta, Polygonálna bašta, Školská bašta, Kláštorná bašta. Od 18. storočia význam opevnenia miest upadol,a tým aj bardejovské o pevnenie začalo chátrať, ale nenastala jeho likvidácia. Od 50 - tych rokov nasho storočia pokračuje postupná oprava a rekonštrukcia hradieb.
Súbor bývalých židovských kúpelov, synagógy a obytných i hospodárskych stavieb
západne od opevnenej časti mesta. Tento súbor - suburbium - je pozostatkom podľa plánu talmudských predpisov. Vybudovanie areálu je z konca 18. storočia. Dominantou je veľká synagóga z 1. pol. 18. storočia, ktorú doplňajú rituálne kúpele, expanzná veža s kotoľňou, jatky i budova zhromaždenia. Zachované židovské suburbium je dnes urbanisticko - ar-chitektonickou zvláštnosťou celej východoslovenskej oblasti. K tomuto areálu patrí aj zachovaný cintorín s pieskovcovými náhrobníkmi.
