Okolie Spišského hradu
Meno Spiša sa odvodzuje od mena jeho hradu, ktorý celému okoliu suverénne dominuje. Jeho počiatky siahajú do polovice 12. storočia, hoci dávno predtým bolo na jeho mieste keltské, a neskôr na susednom kopci slovanské hradisko. Dodnes prekvapuje jeho veľká rozloha, ktorá ho radí medzi najväčšie hrady Európy, ale aj jeho monumentálna architektúra. Bol sídlom hlavných županov Spiša. Obývaný bol do konca 17. storočia. Jeho majitelia - rodina Csáky - sa potom presťahovali do modernejších kaštieľov v Bijacovciach, Hodkovciach a iných.
Oproti hradu sa na kopci týči Spišská Kapitula, cirkevné mestečko, charakteristické katedrálou s dvomi románskymi vežami. Od roku 1776 je sídlom Spišského biskupstva. Spomedzi jeho pamiatok si zaslúži pozornosť románska soška "biely lev", oltár v Zápoľského kaplnke i prekrásne renesančné epitafy Imricha a Štefana Zápoľského. Krásu a význam Kapituly a jej zviazanosť so slovenským národom zobrazil aj slovenský umelec Martin Benka.
Spišské Podhradie bolo živým remeselníckym mestečkom. Už od 17. storočia tu bola nemocnica a kláštor Milosrdných bratov. Z bohatého interiéru katolíckeho kostola sa zachovalo len niekoľko obrazov a gotická krstiteľnica. V meste bývalo vyše 600 Židov, po ktorých ostala synagóga. Priamo pod Spišským hradom sú aj kaštiele Csákyovcov v Hodkovciach a v Bijacovciach, kde je aj gotický kostol a románska rotunda.
Pod hradom je aj stará obec Žehra s kostolíkom známym stredovekými nástennými maľbami vysokej kvality. Celú tú oblasť ovenčuje masív Braniska s mnohými peknými prírodnými útvarmi a spestrujú ju travertínové útvary na susednom Dreveníku alebo na Sivej Brade.