Ako sa hovorí na Slovensku: „Am bek!“ Ešte sme ani neboli na našej tradičnej rodinnej dovolenke neďaleko Zbojskej (BR), ktorá býva pre mňa stimulom prispieť niečím „pikantným“ na portál, a už sa mi tlačia na myseľ slovné spojenia či dokonca vety. Téma totiž začína byť naliehavá a po rokoch mierneho nadvihovania pokrievky občianskej súdržnosti hrniec vykypel.

Počuli ste to? Tento rok je vraj najteplejším rokom v histórii meraní. Na rozdiel od predchádzajúceho, ktorému určite prischol podobný titul, situácia u nás tomu vôbec nenasvedčuje. Ba naopak, tento rok je príjemne normálny. Taký, na aký sme boli zvyknutí pred 30 rokmi. Áno, začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia sa vraj začala viditeľnejšie prejavovať klimatická zmena. U nás ju spoznávame v úpekoch a suchách, ktoré rastú na sile a z leta sa presúvajú/rozširujú do jarného obdobia, alebo v silných búrkach, ktorých skazu dokonávajú následné záplavy. Z času na čas si ešte ktosi škrtne a máme tu lokálny lesný požiar.

Stále to však nie extrém, ktorý sa na nás valí od začiatku leta z médií. Stále tu nemáme opakujúce sa rozsiahle lesné požiare ako v Grécku, Kanade, Chorvátsku, Španielsku či na Hawai. Nemusíme utekať z domovov s najnutnejšími potrebami a po ich uhasení sa vracať na zhorenisko. Nečelíme dlhodobému zníženiu kvality ovzdušia a viditeľnosti hoc aj stovky kilometrov od ohniska požiarov (zámerne nepripájam obrazovú dokumentáciu, nie je to pekný pohľad). Otázka stojí: „Do kedy?“

Čas beží, ale k eliminácii príčin globálneho otepľovania sa ľudstvo stavia stále akosi laxne. Iste, technologické zmeny vedúce k postupnému vyradeniu fosílnych palív nie je možné urobiť z dňa na deň. Vyžadujú vývoj účinných a cenovo dostupných alternatív a ich harmonickú implementáciu. Ako ho však uskutočnia chudobné krajiny Afriky, Ázie a Ameriky? A čo tie krajiny, ktoré sa tvária, akoby tu klimatická zmena nebola, alebo ju otvorene spochybňujú? Nevyhnutný je globálny konsenzus. Zmeniť prístup musia všetci, inak vyjde všetko úsilie navnivoč.

OK, nie každý je „Onasis“, aby mohol s niečím podobným pohnúť. Na druhej strane, je viacero možností, ako následky klimatickej zmeny zmierniť a pre občanov najrozvinutejších krajín, ktoré sú za ňu najviac zodpovedné, by to mala byť morálna povinnosť. No aj v tejto oblasti je počínanie našinca dosť vágne. Áno, recyklujeme papier, aby sme šetrili lesy, ktoré sú také dôležité pri pohlcovaní prebytku atmosférického CO₂. Zhodnocujeme plasty a tým znižujeme emisie uhlíka z výroby a začali sme kompostovať organický odpad, čím redukujeme emisie metánu zo skládok. Zlepšuje sa tepelná izolácia budov, zavádzajú sa ekologické vykurovacie/chladiace systémy, pribúdajú zelené strechy, kde-tu sa objaví zachytávanie odtokovej dažďovej vody, v mestách sa vysádzajú stromy a predávajú sa elektromobily (ktorých – ako sa nedávno zistilo – uhlíková stopa vraj prekračuje tú u áut so spaľovacím motorom). Bude to ale stačiť?

Myslím si, že bude treba výraznejšie obmedziť svoje pohodlie, aby potom, keď nárast priemernej teploty vzduchu na planéte oproti pred-industriálnej dobe prekročí 1.5 °C (prah nezvratných zmien), klimatická katastrofa nezrušila naše pohodlie úplne. Častejšie používajme hromadnú dopravu, obmedzme víkendové letecké zájazdy za dobrú cenu (a neodskakujme si na kávu do Ríma či Paríža), nenakupujme zbytočnosti len preto, že na to máme (znižujeme tým výrobu a tvorbu odpadu), uprednostňujme domáce potraviny, ktorých transport do predajne predstavuje oproti dovozovým mizivé množstvo emisií uhlíka, a jedzme menej emisne náročného mäsa. Uskromnime sa a vyberme si byt namiesto nového domu v radovej výstavbe na ornej pôde napr. Pod hrabinou v nitrianskej mestskej časti Kynek. Menšou zastavanosťou zlepšíme vodo-zádržnú schopnosť krajiny, ktorá sa nám vráti v podobe miernejších letných horúčav. Okrem toho, voľme si takých zástupcov mesta, kraja či štátu, ktorí budú zdravým spôsobom spravovať/ochraňovať slovenské prírodné bohatstvo – nie ako skorumpovaná smerácka sebranka, ktorá pod Zoborom vytne „pol“ lesa, aby si mohla postaviť haciendu (obrázky neprikladám, sú nechutné). Onedlho sú tu zasa voľby..