Vysokohorský krajinný celok Tatry – najsevernejšia a najvyššia súčasť 1200 km dlhého Karpatského oblúka, zaberá na území Slovenska jeho severnú časť, hraničiacu s Poľskom. Tatry sú vyše 78 km dlhé a 17 km široké. Členia sa na Západné Tatry a Východné Tatry. Do Východných Tatier patria Vysoké Tatry a Belianske Tatry.
Hlavný hrebeň Vysokých Tatier sa kľukatí v dĺžke 26 km a je na západe oddelený od geologicky rovnakých Západných Tatier Ľadovým sedlom, na východe od vápencových Belianskych Tatier je oddelený Kopským sedlom. Najzápadnejším vrcholom je Svinica (2301m) a najvýchodnejším štítom je Jahňací štít (2230m). Časťou hlavného hrebeňa vedie štátna hranica.
Ďalšie najznámejšie končiare Vysokých Tatier presahujúce 2000m od západu na východ sú Kriváň (2495m), Končistá (2537m), najvyšší vrchol Gerlach (2654m) , Slavkovský štít (2452m) a Lomnický štít (2634m).
Rastlinstvo
Rastlinstvo je výškovo rozdelené do viacerých vegetačných stupňov. Podhorský – submontánny siaha do 800-900m . Lesné spoločenstvá sú tu zachovalé len vo zvyškoch. Horský – montánny stupeň (800 – 1550m) je typickým lesným stupňom. Prevažujúcou drevinou je smrek obyčajný. Nasleduje subalpínsky stupeň (1550-1850m) nad hornou hranicou lesa. Charakteristickým porastom je kosodrevina a jarabina vtáčia. Spodnú časť zdobí najkrajšia tatranská drevina borovica limbová. Alpínsky stupeň (1850-2300m) nad pásmom kosodreviny charakterizujú horské lúky. Posledným stupňom je podsnežný – subniválny (nad 2300m), kamenný terén je tu skromne posiaty trávami a horskými bylinami.
Živočíchy
Živočíšna ríša Tatier má najpočetnejšie vtáctvo - okolo 115 druhov a cicavce okolo 42 druhov. Vo veľkom množstve sú zastúpené bezstavovce. Početné sú tiež čriedy srnčej zveri, jelenej zveri, diviakov, kamzíkov, svišťov a oproti minulým rokom aj zvýšený počet medveďov karpatských hnedých. V lese môžeme stretnúť líšky, vlka a zriedkavo aj rysa.
Turistika v Tatrách
Na území TANAPu sa nachádza približne 600 km značkovaných chodníkov. Turistika v Tatrách ponúka náročné ale aj menej náročné možnosti na turistiku. Turistické chodníky prechádzajú dolinami a končia na štítoch, plesách, horských chatách alebo vedú na druhú stranu Tatier. Ťažké úseky sú zaistené reťazami, ktoré pomáhajú ľahšie prekonať ťažký terén a sú takisto nápomocné v prípade zhoršenia počasia.
Pozdĺž celých Tatier prechádza Tatranská magistrála - červeno označený turistický chodník. Na území Vysokých Tatrier pretína Tatranská Magistrála celé južné úbočie Vysokých Tatier od Podbanského až po Veľké Biele pleso na úpätí Belianskych Tatier.
Od 1. novembra do 15. júna trvá sezónna uzávera turistických chodníkov v TANAPe. Približne 230 km značkovaných chodníkov uzavretých, pre zvyšnú časť používajú Štátne lesy TANAPu zimné značenie. Všetky miesta sezónnych uzáverov turistických a náučných chodníkov sú vyznačené na tabuliach priamo v teréne. Počas sezónnej uzávery je možné navštíviť všetky tatranské chaty, okrem Chaty pod Rysmi.
Z histórie
Historicky najstaršou listinou týkajúcou sa oblasti Tatier je darovacia listina kráľa Ondreja II z roku 1209. Názov Tatry sa prvýkrát objavuje v roku 1255 v donačnej listine kniežaťa Boleslava. Kežmarská kronika zaznamenala prvý známy výlet do Vysokých tatier z roku 1565, prvý zaznamenaný výstup na tatranský štít je z roku 1615.
Medzi prvé tlačené správy o Vysokých Tatrách patrí zemepis „Medulla geographiae practicae“ z roku 1639 od kežmarského matematika a astronóma Davida Frollicha. Banícke aktivity spojené s ťažbou drahých kovov sa datujú od 15.storočia. V okolí Kriváňa boli známe zlaté bane a drahé kovy sa ťažili aj v podtatranských dolinách.
Ako prvý z podtatranských osád bol založený Starý Smokovec. V roku 1863 bola postavená prvá tatranská turistická útulňa Rainerova chata nad Studenovodskými vodopádmi. Prvé vysokohorské chodníky sa začali robiť v roku 1873. V roku 1993 bolo územie Tatranského národného parku spoločne s poľskou časťou Tatier vyhlásené organizáciou UNESCO za biosférickú rezerváciu. Už v roku 1949 boli Tatry vyhlásené za prvý národný park na Slovensku – TANAP.