Národný park Slovenský raj sa nachádza na severe Slovenského rudohoria. Nachádza sa tu 11 národných prírodných rezervácií, 8 prírodných rezervácií, okolo 350 jaskýň, z ktorých Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je od roku 2000 zapísaná do svetového dedičstva UNESCO.

Geomorfológia

Slovenský raj je súčasťou Spišsko-gemerského krasu a v prevažnej časti je tvorený vápencami a dolomitmi, z menšej časti tiež bridlicami. Má tri základné formy reliéfu - krasový, riečnokrasový a riečny reliéf.

Krasový reliéf - celá oblasť bola pôvodne veľkým plošným celkom, ktorý pretekajúce rieky (Hornád, Hnilec) a potoky (Veľký sokol, Suchá belá, Biely potok) rozčlenili na niekoľko plošín (planiny Glac, Geravy, Lipovec, Skala, Pelc), kde vznikli tiež typické krasové javy povrchové ( škrapy a závrty) a podpovrchové ( jaskyne, diery). Takýchto podzemných útvarov je v Slovenskom raji viac než 180, z nich najznámejšie sú Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa, Medvedia jaskyňa, Ružová jaskyňa, Čertova diera, Kešeľova diera, Zlatá diera . Z mnohých jaskýň je verejnosti, aj to iba v lete, sprístupnená Dobšinská ľadová jaskyňa, v ktorej masa ľadu sa odhaduje na 110 tisic m3.

Riečnokrasový reliéf - predstavujú široké, mohutné chrbty, miestami hrebene, ktorých geologickým podkladom je vápenec alebo dolomit (Ondrejisko, Lipovec, Havrania skala, Javorina, Tri kopce, Jabloň, Čertova sihoť a iné).



Riečny reliéf - kaňony a tiesňavy s veľkým množstvom vodopádov, kaskád a perejí - napr. Veľký Sokol, Piecky, Suchá Belá, Sokolia dolina a iné. Typické pre Slovenský raj sú taktiež rokliny s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina, Zejmarská roklina). Najvyššie vrchy sú Veľká Knola (1266 m n.m.) a Havrania skala (1157 m n.m.). Najnižšie miesto je v bode, kde Hornád opúšťa park - 466 m n m.

Podnebie

Územie Slovenského raja patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké, s priemernou ročnou teplotou 4-6°C, vyššie položené oblasti zasahujú do chladnej oblasti. Tieto rozdiely sú dané hlavne veľkým rozpätím nadmorskej výšky jednotlivých miest.

Najteplejší mesiac je júl (16-17 ˚C), najchladnejší január (-5 až -6 ˚C).

Častý je výskyt teplotných inverzií, a to počas celého roka. V hlbokých dolinách a tiesňavách býva teplota nižšia hlavne v noci, počas zimného obdobia aj počas dňa. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 620 do 900 mm. Najmenej zrážok spadne na severnom okraji Slovenského raja. Najviac zrážok sa vyskytuje v období letných búrok v júni a v júli, keď naprší 90 - 100 mm. Najsuchším mesiacom je február, vtedy dosahujú zrážky 25 - 55 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 100 - 120. Maximálna snehová pokrývka je 40 - 70 cm, pričom vo vyšších polohách sú tieto hodnoty značne vyššie.

Vodstvo

Územie Národného parku Slovenský raj vrátane jeho ochranného pásma patrí do povodia Hornádu. Odvodňujú ho dva väčšie toky, a to v severnej časti územia je to rieka Hornád, a v južnej časti územia je to prítok Hornádu - rieka Hnilec. Povodie Hornádu patrí do úmoria Čierneho mora. Hornád pramení v Nízkych Tatrách, pod Kráľovou hoľou vo výške približne 1 050 m n. m.

Fauna a flóra

Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o bukové, bukovo-jedľové, jedľovo-bukové a miestami reliktné borovicové lesy. Veľká členitosť územia poskytuje na rozlohou malej ploche veľké množstvo rozdielnych stanovíšť (listnaté, zmiešané i ihličnaté lesy, vápencové bralá, doliny a tiesňavy, južné výslnné vápencové skaly, sklané štrbiny, lúky, pasienky, zamokrené lúky, brehy potokov) z čoho vyplýva aj veľká druhová rozmanitosť rastlinstva a živočíšstva. Vyskytuje sa tu viac ako 900 druhov vyšších rastlín, z ktorých mnohé sú veľmi vzácne a na Slovensku ojedinelé. 25 druhov je chránených úplne a 8 čiastočne. Dôležitý je výskyt karpatských a západokarpatských endemitov. Vyskytujú sa tu borovica horská i plesnivec alpínsky, ktoré sú charakteristické pre vysokohorské oblasti. Najvyššiu biodiverzitu Európy majú Kopanecké lúky: 75 druhov vyšších cievnatých rastlín/m².

Slovenský raj je domovom vlka (Canis lupus), rysa (Lynx lynx), líšky (Vulpes vulpes), kuny lesnej (Martes martes), orla skalného (Aquila chrysaetus), jastraba (Accipiter sp.), myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a severského (Buteo lagopus), viac druhov sokolov (Falco sp.).
V roku 1963 tu bol umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra alpina L.). V potokoch a vodných nádržiach žijú pôvodné druhy ako napríklad pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), rak riečny (Astacus astacus), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a iné. Neobyčajne bohaté je druhové zastúpenie bezstavovcov, napr. motýľov.

V Slovenskom raji bolo doposiaľ zistených viac ako 4000 druhov bezstavovcov. Žije tu napríklad vyše 2000 druhov motýľov, z ktorých vyše 30 druhov je chránených a niektoré sa nevyskytujú nikde vo svete. Množstvo endemitov je i medzi dážďovkami, pavúkmi, chrobákmi, dvojkrídlovcami a mäkkýšmi.

Turistika

Slovenský raj je jednou z najnavštevovanejších oblastí Slovenska, pričom láka turistov počas celého roka. Je vhodným miestom na pešiu turistiku, ktorá ponúka unikátne prírodné scenérie a taktiez cykloturistiku. Z turistických centier Čingov, Kláštorisko, Podlesok a Dedinky je možné podnikať rôzne náročné túry a výlety. Tieto strediská poskytujú aj možnosť ubytovania a služieb.

Názov Slovenský raj sa začal používať v roku 1921.

Ubytovanie v okolí

Booking.com
All
Vysoké Tatry
Západné Tatry
Belianske Tatry
Slovenský raj
Vysoké Tatry
Vrcholy a sedlá
Vrcholy a sedlá
Vysoké Tatry
Turistika
Turistika
Vysoké Tatry
Plesá
Plesá
Vysoké Tatry
Vysokohorské chaty
Vysokohorské chaty
Vysoké Tatry
Vodopády
Vodopády
Vysoké Tatry
Tatranské osady
Tatranské osady
Vysoké Tatry
Doliny
Doliny
Vysoké Tatry
Múzeá
Múzeá

Tip na výlet

  • All
  • Hrady
  • Jaskyne
  • Turistika
load more hold SHIFT key to load all load all