Lietavice, kl. IV+ a Hviezdolet, kl. V+, Vysoká  2547 m

Symbolom Álp je Matternhorn, ikonou Kaukazu je dvojvrcholová Ušba. Nejde pritom o najvyššie štíty uvedených pohorí, tajomstvo ich čara je v tom, čo evokujú v duši človeka. Poznám tie vrcholy, azda podobne ako ich na konci devätnásteho storočia spoznal horolezec a geograf Mór Déchy de Marosdécse.

Nie každé hory sveta majú štít podobného charakteru, ale u nás v slovenských Tatrách máme zastúpené obidva uvedené archetypy. Predstavujú ich Kriváň a Vysoká. Oba sú symbolmi, jednoducho sa nedajú ignorovať. Kriváň sprístupňujú turistické chodníky, ktoré samy o sebe pre väčšinu návštevníkov Tatier predstavujú dostatočnú výzvu. Vysoká, bez vybudovaného turistického chodníka, vyžaduje o niečo viac osobného odhodlania. Aj v tomto prípade ale môže platiť pravidlo: „Ak viac dáš, viac aj dostaneš.“ Jej dva vrcholy majú (až na pár centimetrov) rovnakú nadmorskú výšku a v Tatrách patria do desiatky najvyšších. Vysoká je očarujúca zo všetkých uhlov pohľadu aj svetových strán. V zimných podmienkach vábi skialpinistov svojimi líniami zjazdov z juhu, horolezcov zasa výstupmi zo severu. V letných podmienkach sa jej vysokohorský turisti môžu prísť pokloniť cez sedlo Kohútik, zatiaľ čo lezci hrebeňov jej môžu vzdať hold traverzom štyroch vrcholov, tvoriacich jej pomyselnú korunu.

Budúci rok uplynie 150 rokov od prvovýstupu na Vysokú. Iniciátorom tejto udalosti bol práve Móric Déchy. Pricestoval do Tatier z Budína, vystúpil na Gerlach a doplnil si svoj prehľad o našich najvyšších horách. Na základe toho potom presvedčil (asi aj s pomocou peňazí) vodcov Jána Rumana-Driečneho a Martina Spitzkopfa o reálnosti svojej výstupovej línie na Vysokú. Vodcovia totiž považovali tento výstup za nemožný a životu nebezpečný. Déchy sa nenechal odradiť. Pri plánovaní túry využil svoje skúsenosti z Álp. Počkal na periódu priaznivého počasia a po prvom dni strávenom v doline, vybral miesto na bivak. Keď to bolo potrebné trpezlivo vodcom vysvetlil výhody používania horolezeckého lana a napriek protestom ich v správnu chvíľu na lano aj naviazal. Predovšetkým vďaka jeho odhodlaniu a znalostiam nakoniec dosiahol tento židovsko-slovensko-nemecký tím obidva vrcholy tohto impozantného štítu. Stalo sa tak vo štvrtok 3. septembra 1874. Napriek tomu, že na druhom vrchole boli len dvadsať minút po ôsmej ráno, úspech oslávili šampanským. Pod kamenného mužíka vložili do obálky z impregnovaného plátna správu o prvovýstupe. Výstrel ich šampanského na vrchole Vysokej, potvrdil skutočnosť, že prvá epocha horolezectva v Tatrách je zahájená. Predznamenal mnohé z toho čo platí v horách aj dnes. Nemyslím tým uplácanie a alkohol. Pri stratégii tohoto výstupu Mórica Déchyho mám na mysli vieru vo vlastné sily, namiesto spoliehania sa na niekoho iného, trpezlivosť v čakaní na vhodné podmienky, zvýšenie bezpečnosti vyplývajúce z horolezeckého vzdelávania sa a použitia modernej výstroje, ako aj prospešnú formu medzinárodnej spolupráce.

Dnes na vrchol Vysokej vedú desiatky horolezeckých ciest a z jej vrcholu zasa početné skialpové zjazdy. Vyzerá to tak akoby už všetky žľaby, piliere a steny mali svojich objaviteľov. Lenže jeden z dvoch južných pilierov štítu strážila až do nedávna okrajová snehová trhlina. Jeho bokmi sa síce v zostupe v zimných podmienkach zlaňovalo, ale zdá sa, akoby pilier samotný ešte len čakal kým príde jeho čas.

Pilier Lietavíc

Prvú cestu týmto pilierom sme vyliezli vo štvrtok 13. augusta 2015 so Zuzkou Božikovou. Z nočnej oblohy padali hviezdy (v tomto období roka kulminujú Perzeidy) a tento fakt dal ceste a neskôr aj pilieru meno - Lietavice. Impulz k preisteniu cesty prišiel o pár rokov neskôr od Petra Hrčku, ktorý aj dosť pomohol s robotou. Pomohli aj Martin Zbuška a Brančo Stavný. Pri preisťovaní som si všimol ešte jednu krásnu líniu, v tesnom susedstve, naľavo od Lietavíc. Nemohli sme odolať. Preliezli sme ju a dostala názov - Hviezdolet. Odvtedy prešli tri roky. Za ten čas som to liezol veľakrát, často aj s kladivom a iným náradím s tým, že obidve cesty už konečne otvoríme. Vždy som ale objavil pár detailov na dokončenie. Až teraz v predvečer výročia, môžem s kľudom v duši napísať: cesty sú hotové a v rámci veľhorských možností aj očistené od voľných kameňov. Sú vybavené nerezovými štandmi a na ich prelezenie aj prípadné zlanenie stačí jednoduché 60 metrové lano a sada friendov. Keďže pilier má chodecký prístup aj do Vyšného Dračieho sedla, môžu sa tieto štandy-zlaňáky použiť na bezpečný zostup nielen z Vysokej, ale aj z Dračieho štítu. Budúci rok uplynie 150 rokov od prvovýstupu na Vysokú. Nuž, vyzerá to tak, že v jubilejný rok bude vhodnejšie mať v batohu cestou na vrchol namiesto šampanského lezečky.

Cesty Lietavice a Hviezdolet otvárajú na Vysokej nové horolezecké možnosti. Dajú sa liezť naľahko, iba s nástupovými topánkami na sedačke alebo dokonca aj bez nich. V takom prípade je možné horolezecký materiál po dolezení siedmej dĺžky nechať na štande a na vrchol si iba vybehnúť. Zároveň taktiež umožňujú výstup pilierom, následne traverz dvoch vrcholov a návrat normálkou do východzieho miesta nad Dračím sedlom. Pilier Lietavíc umožňuje aj nový variant Koruny Vysokej (Dračí štít, dva vrcholy Vysokej a Ťažký štít) obohatený o lezenie v skale výnimočnej kvality a krásy. Zaujímavou alternatívou sú taktiež kombinácie spojené s prechodom cez sedlo Kohútik a zostupom do Kotlinky pod Váhou. Všetky uvedené možnosti ale vždy vyžadujú stabilné dobré počasie, vhodnú výstroj a patričné skúsenosti.

Počas tejto sezóny liezli na pilieri Lietavíc viaceré lezecké družstvá. Podrobné opisy ciest dávame totiž k dispozícii našim podporovateľom, absolventom kurzov a sympatizantom ešte pred oficiálnym otvorením. Vďaka tomu získavame dôležitú spätnú väzbu a ak je to potrebné môžeme urobiť finálne úpravy. Na základe toho sme sa rozhodli, že siedmu dĺžku Hviezdoletu, kvôli orientácii a bezpečnosti doplníme dvoma borhákmi. Urobíme to v priebehu budúcej sezóny. Zatiaľ ostáva v dobrodružnejšej verzii.

Obidve cesty boli realizované v rámci projektu Malý horolezecký manifest Ta33. V našom počítaní dostali „číslo“ jedenásť a dvanásť. Vznikli vďaka našim finančným donorom (prispievajúcim aj prostredníctvom asignačnej dane 2%) a úsiliu dobrovoľníkov podieľajúcich sa na práci pri ich tvorbe. K dielu prispela aj stomatologická klinika Dentakra. Zatiaľ nemáme k dispozícii žiadne prostriedky z grantov. Vždy teda môžeme urobiť len toľko, na koľko sa nám na našom účte (SK03 8330 0000 0067 8912 3450) podarí získať za predchádzajúci rok. Našim darcom preto ďakujeme! Bez nich by bolo všetko oveľa zložitejšie.

Okrem projektu Ta33 už druhý rok pracujeme na horolezeckej videometodike, pomáhajúcej lezcom dostať sa bezpečne z umelých stien až do veľhôr. Jej prvé časti budú bezplatne zverejnené budúci rok.

Opis výstupov

Nástup Zlomiskovou dolinou (2.20 hod.):

Obidve cesty vedú kratším pilierom južnej steny, ktorý je napravo od hlavného piliera. Ním vedie cesta, Andrášiho, Proška, Puškáša, Roubala, a ich lások z roku 1950. Tento hlavný pilier vymedzuje sprava centrálny žľab Vysokej. Napravo od piliera Lietavíc vedie žľabom cesta Komarnického vedúca do Vyšného Dračieho sedla. Bola prelezená v zimných podmienkach v máji 1917. Pilier vyúsťuje pod vrcholom, pravdepodobne na ceste prvovýstupcov z roku 1874. Dotýkame sa teda histórie.

Pod pilier Lietavíc sa dá najjednoduchšie dostať alternatíva Zlomiskovou dolinou. Z Popradského plesa ideme magistrálou vedúcou do Sedla v Ostrve. Približne po troch minútach, pri výstražnej tabuli o zákaze vstupu, odbočíme doľava do Zlomiskovej doliny. Popri hučiacom Ľadovom potoku prejdeme najprv cez betónový minivodojem, potom cez lávku a následne kráčame hájom s limbami čo vyzerajú ako obrie bonsaje. Nad prvým hangom (už ďaleko nad lesom), na krásnej, ale močaristej lúke nazývanej Zlomisková roveň, pokračujeme najprv smerom na Ľadové pleso. Ak sa tu na začiatku rovne, hneď za vrcholom hangu, pozrieme na Vysokú, menej výrazný pilier Lietavíc bude priamo v spádnici jej vrcholu. Pokračujeme, takmer rovinou po ľavej strane potoka. Približne v polovici lúky odbočíme doľava, sledujúc Rumanov potok. Stúpame strmšie cez druhý hang, smerom na Dračie sedlo. Rumanov potok sa tu už stratí v kamenej moréne. Chodníkov do Dračieho sedla je odtiaľ viac. Najvýhodnejšie je držať sa mierne vpravo ako na nástup do Ošarpancov. Do samotného Dračieho sedla nejdeme a ani ho neprekračujeme. Stále ostávame v južnom svahu hory samotnej. Vysoko nad sedlom, v približnej výške 2280m, je úpätie trojuholníkovej vodou vymytej steny zo svetlej žuly, pod ktorou býva celé leto snehové pole. Ňou vedú obidva výstupy. Nástup už pod stenou samotnou dekorujú dve splývajúce Dračie hlavy priamo oproti nám, a na juhovýchode zasa tri veže Ošarpancov. Je to prekrásne miesto.

Martin Kucharík za posledným zbytkom snehovej trhliny

Stenu v nástupe lemuje snehová okrajová trhlina približne až do polovice augusta. Jej prekonanie si často vyžaduje mačky a čakan. Vďaka uvedenému firnovému poľu to v prvej polovici leta pripomína nástup do veľkých alpských stien. Borháky ciest sú z nástupu viditeľné. Hviezdolet vedie priamo stienkou vpravo, Lietavice položenou rampou vľavo. Dole sú od seba vzdialené približne 9 metrov. Prvé dĺžky ciest sa v hornej časti križujú.

V nástupe pod stenou sú lezci často chránení pred vetrom. V slnečné dni je skala vyhriata a vytvára efekt piecky. Netreba sa tým nechať zlákať, pocitová teplota vo vyšších častiach piliera a na vrchole býva chladnejšia. Hardshellová vetrovka sa môže hodiť.

Materiál: lano 60m, 8 x expres, sada friendov a slučky.

Lietavice, kl. IV+

Logická línia vedúca pilierom a vyhýbajúca sa kútom a žľabom. Celá cesta je obtiažnosťou vyrovnaná a kolíše v štvrtom stupni. Tri dĺžky sú úplne bez postupových borhákov, v dvoch je jeden borhák a dvoch ďalších dva borháky. Skala ponúka bohaté a kvalitné možnosti na vlastné postupové istenie. Ideálne sú friendy a slučky. Umiestnenie stálych postupových istení je minimalistické a často plní skôr navigačnú funkciu. Všetky štandy sú na dvoch nerezových borhákoch spojených reťazou. Celou cestou sa dá bez komplikácií zlaniť.

Výborní lezci Lietavice prelezú aj v nástupových topánkach. Tajným tipom pre skutočných pôžitkárov sú ale pohodlné lezečky. Tatranskí začiatočníci si ju môžu skúsiť ak už „potiahli“ aspoň päť ciest zo Stienky anjelikov a Vežičky padlých anjelov v Anjelskom hangu. K tomu je potrebné mať aspoň minimálnu prax s lezením viacdĺžok. Na jej získanie sú ideálne napríklad cesty Protiprúd (Vodopád Skok) a Jubilejná (Velický zub). Lietavice nie sú vhodnou cestou pre lezecké družstvo bez tatranských horolezeckých skúseností.

Materiál: lano 60m, 8 x expres, sada friendov, zídu sa aj tie maličké, slučky.

Opis výstupu:

1. dĺžka, kl. IV+, 29m, B2

Nástup je výrazným kútom (2m). Nepokračujeme kútom, ale lezieme stienkou s výraznými špárami (friendy) vpravo od kúta (IV). Terén tu vytvára zaoblenú hranu-minipilierik. Blízko tejto hrany stúpame k prvému z borhákov (IV+). Odtiaľ pokračujeme ďalších 13m k B2 (IV) a následne kútikom na štand vpravo (IV+). Od B2 vidíme aj štand vľavo, ktorý patrí k ceste Hviezdolet. Náš prvý štand je na balkóniku vyššie napravo.

Lezci na seba navzájom vidia. Štand nie je viditeľný z nástupu. Bystrozrakí majú šancu z nástupu uvidieť obidva postupové borháky. B1 je „objaviteľný“ v krátkom kútiku na pravej strane piliera približne 13 m nad zemou.

2. dĺžka, kl. IV+, 27m, B2

Úvod druhej dĺžky tvorí žliabok (III) s dvoma borhákmi ktoré vidno zo štandu (B1 v 8m a B2 18m). Ak sme zapli dva borháky, tak už nás nečaká žiadne trvalo osadené postupové istenie! Približne 5m nad B2 vidno v žliabku vpravo nerezový nit a pod ním hrdzavú skobu. Nelezieme k nemu! Viedol by nás do kúta v ktorom sú aj voľné kamene. Asi dva metre nad B2 je vidno výraznú špáru vľavo od žliabku. Tadiaľ vedie línia výstupu. Táto špára poskytuje vynikajúce  zakladacie možnosti, jej prelezenie (IV+) neskrýva žiadnu záludnosť a pozostáva zo série pekných temp. Privedie nás na kazateľňu na ktorej je štand.

Ak sme predsa len neodolali uvedenému nitu (tretie stále postupové istenie), potom v kúte nad nitom traverzujeme na štand doľava.

Lezci na seba navzájom vidia. Š2 na kazateľni nie je viditeľný z Š1.

3. dĺžka, kl. IV+, 27 m, B1

Tretia dĺžka pokračuje výrazným oblým pilierom 6 metrov (IV-). Potom z neho traverzuje do stienky vľavo v ktorej vidno jediný postupový borhák tejto dĺžky. Odtiaľ na výraznú trávnatú policu, nad ktorou je vo výške približne 6m štand.

Š3 je viditeľný zo Š2. Lezci sa neustále vidia.

4. dĺžka, kl. IV+, 27m, N1

Priamo hore 3m (IV-). Tu je v skale v trávnatom žliabku nerezový nit. Hneď nad nitom robíme prekrok doprava cez žliabok a ťaháme sa stále diagonálne smerom hore ku hrane piliera. Lezieme stienkami poprekrývanými špárami a maličkými kaskádami. Sú tam výborné zakladacie možnosti na friendy aj slučky. Štand je na pohodlnej polici s nádherným výhľadom. Pod nami smaragdovo žiari Dračie pleso, zhora vidno vrcholky Ošarpancov. Odtiaľto vidno výborne celú Človečinu aj Dračí hrebeň. Ohromujúce sú aj pohľady do steny Dračieho štítu. Š4 je viditeľný z Š3. Lezci na seba navzájom vidia. Pri lezení pozor na voľné kamene, spolulezec je pod nami na štande!

5. dĺžka, kl. IV-, 30m

Priamo hrebeňom piliera cez balvany do sedielka (II+). Výborné istiace možnosti (vedenie lana pomedzi skalné bloky, prípadne dlhé slučky). Odtiaľ 7m stienkou na štand (IV-). Tieto záverečné metre sú zakladacie možnosti slabšie, ale lezenie je ľahké.

Š5 je z Š4 viditeľný a lezci na seba navzájom vidia.

6. dĺžka, kl. IV+, 20m

Keď sa lezec na piatom štande zakloní, tak vidí celú šiestu dĺžku aj Š6 na samotnom vrchole piliera. Lezieme stále pilierom priamo hore, kde je obrovský plochý balvan (cca 6x4m) opretý o vrchol piliera. Cez neho sprava, alebo zľava na vrchol samotného piliera.

7. dĺžka, kl. II, 36m

Po hrebeni piliera (II) cez obrovské balvany 26m na policu. Následne chodeckým terénom ku štandu na jeho pravej strane.

Odtiaľ chodeckým terénom na juhovýchodný vrchol Vysokej, kl. I, 35 minút

Tu už pilier prestáva byť výrazný a stráca sa v južnom svahu. Pokračujeme držiac sa stále z juhu. Terén sme vyznačili skalnými mužíkmi.

Martin Kucharík na vrchole piliera Lietavíc

Hviezdolet, kl. V+  (aj s variantom kl. VI)

Let vesmírom pomedzi Lietavice spájajúci lanom to najkrajšie z tejto časti tatranskej galaxie. Líniu Lietavíc križuje v prvej dĺžke aby sa s ňou opäť spojil na treťom štande, odkiaľ štvrtou a piatou dĺžku pokračujú spoločne. Od piateho štandu už pokračuje nezávisle traverzom doprava (šiesta dĺžka) aby svojou siedmou dĺžkou vstúpil do záverečnej krásnej platne. Cestu sme odistili tak, že to umožňuje v dvoch kľúčových dĺžkach liezť aj ťažšie varianty klasifikácie VI. Druholezec si pritom môže vybrať jemu vyhovujúci variant, bez ohľadu na to, čo liezol prvolezec a naopak. Štyri dĺžky cesty sú úplne bez postupových borhákov! Pre vynikajúce možnosti zakladania vlastných istení sme do nich umiestnili iba štandy. Celou cestou sa dá bez komplikácií zlaniť.

Skúsenosti ukazujú, že najlepšou obuvou do Hviezdoletu sú lezečky. Tatranskí začiatočníci si ju môžu skúsiť ak už „potiahli“ Rafaela a v prípade šestkového variantu aj Gabriela v Anjelskom hangu.

Opis výstupu:

1. dĺžka, kl. V/V+, 31m, B4

Z nástupu sú v stene viditeľné prvé tri borháky. Začiatočné štyri metre vedú špárou (F č. 3 až 5), potom naznačenými kaskádami (kl. V) mierne doľava (B1 vo výške 9m). Pokračujeme špárkou v kúte (F č. 0,5) k B2. Odtiaľ vidno naľavo prvý borhák Lietavíc. Ak by sme k nemu doliezli vodorovnými vlnkami (V), tak sa pripravíme o krásne lezecké tempá prvej dĺžky Hviezdoletu. Preto nelezieme doľava, ale pokračujeme ďalších 9m priamo kútom, vodorovnými vlnkami a špárou (kl. V) s výbornými zakladacími možnosťami na mikrofriendy k B3. Potom opäť 5m špárou a po vlnkách s kratučkým úsekom kl. V+ k B4 a odtiaľ šikmo doľava v položenom teréne (kl. III). Borhák priamo nad nami je z cesty Lietavice. Nezapneme ho , ale odliezame popod neho ľahším terénom doľava na štand (kl. III). Na schéme to vyzerá, akoby sme išli rovno až mierne vpravo, v skutočnosti nad B4 lezieme doľava! Nevisíme v štande, ale urobíme si predĺženie (4m), tak aby sme pohodlne stáli na komfortnej polici pod ním. Pred potencionálnym pádom kameňov nás chráni previs nad nami.

V celej dĺžke je žula svetlá a úplne čistá ako na sochách Gustava Vigelanda. Lezci na seba navzájom vidia až do záverečného úseku, kde sa prvolezec stratí ističovi z dohľadu. Štand, umiestnený naľavo za hranou, nie je viditeľný z nástupu.

2. dĺžka, kl. V+, (varianty kl. VI- a VI), 32m, B7

Stienkou 7m cez misky pripomínajúce kostolné sväteničky (B1) až pod previs (V-). V previse je B2, ktorý zo štandu nie je vidno. Cez previs (V+) a šikmo 4m doľava ku platni s hranou a komínom naľavo. Pod hranou sa dá do šikmej špáry založiť stredný friend. Vyžaduje si to ale predĺženie. Odtiaľ máme tri možnosti. Prvá z nich je priamo hore hranou cez B3 a B4 (VI-). Druhou možnosťou je ťažšia alternatíva platňou vpravo od B3 a B4 (VI). Nad B3 sa tam dá dobre založiť mikrofriend (modrý BD). Najľahší variant (V+) je s použitím komína vľavo od hrany. Medzi B3 a B4 sa dá v komíne založiť malý friend, taktiež to ale vyžaduje predĺženie. V tejto časti výstupu si druholezec môže vybrať jemu vyhovujúci variant, bez ohľadu na to čo liezol prvolezec a naopak.

Z vrcholu platne prekrokom doľava ponad komín B5 a ľavou časťou B6 von z komína (V). Odtiaľ priamo hore cez špáru kl. IV+ (F č. 3) ku B7. 3m nad B7 je výborný odštep na slučku. Odtiaľ 7m cez miesto po chýbajúcom balvane na pohodlný štand. Pod nami smaragdovo žiari Dračie pleso, zhora vidno vrcholky Ošarpancov. Odtiaľto vidno výborne celú Človečinu aj Dračí hrebeň. Z Š2 je na vrchole piliera vidno „okienko kabíny hviezdoletu“ pripomínajúce oko.

Lezci na seba navzájom vidia. Š2 je viditeľný z Š1 tomu, kto vie kde ho má hľadať.

Etka Vranková a Rasťo Dalecký pilotujú Hviezdolet naboso

3. dĺžka, kl. III-, 20m

Kaskádami priamo hore na štand, ktorý je asi 6m nad výraznou trávnatou policou.

Š3 je zo Š2 viditeľný. Lezci sa navzájom vidia.

4. dĺžka, kl. IV+, 27m, N1

Priamo hore 3m. Tu je v skale v trávnatom žliabku nerezový nit. Hneď nad nitom robíme prekrok doprava cez žliabok a ťaháme sa stále diagonálne smerom hore ku hrane piliera. Lezieme stienkami poprekrývanými špárami a maličkými kaskádami. Sú tam výborné zakladacie možnosti na friendy aj slučky. Štand je na pohodlnej polici s nádherným výhľadom. S4 je viditeľný z Š3. Lezci na seba navzájom vidia. Pri lezení pozor na voľné kamene, spolulezec je pod nami na štande!

5. dĺžka, kl. III, 30m

Priamo hrebeňom piliera cez balvany do sedielka (II). Výborné istiace možnosti (vedenie lana pomedzi skalné bloky a dlhé slučky). Odtiaľ 7m stienkou na štand (III). V týchto záverečných metroch sú zakladacie možnosti na istenie slabšie, ale lezenie je ľahké. Š5 je z Š4 viditeľný a lezci na seba navzájom vidia.

6. dĺžka, kl. I/II jedno miesto III-, 30m, B4

Traverz 6m doprava cez štrbinu, ktorú vytvára špicatý balvan. Za balvanom (B1) zlezieme tri metre B2 (III-). Opustili sme pilier. Nachádzame sa tu v širokej časti žľabu spájajúcom Vysokú s Dračím štítom. Pokračujeme (I) v diagonálnom stúpajúcom traverze (B3) až k štvrtému borháku, doplníme ho 120 cm slučkou o balvan nad ním a vytvoríme štand. Terén je ľahký-chodecký, ale plný voľných kameňov! Borháky tu plnia predovšetkým navigačnú funkciu.

Lezci sa po prelezení štrbiny nevidia. Štand č. 6 nie je zo štandu č. 5 viditeľný. V žľabe orientačne pomôže ak sa nám podarí nájsť všetky štyri borháky.

Do žľabu v žiadnom prípade nevstupujeme v prípade hroziacej búrky! Opustenie piliera je vhodné zvážiť aj v prípade zníženej viditeľnosti, alebo ak sú na hrebeni medzi Dračím štítom a Vysokou lezci. Padajúce kamene totiž obvykle letia práve žľabom.

 7. dĺžka, kl. IV+ (varianty kl. V+ a VI),  30m

Od B4 dvanásť metrov priamo hore (kl. III) k veľkej, ale mierne „položenej“ platni. Pozor na voľné bloky! Odtiaľ máme tri možnosti. Prvá (kl. VI) je liezť platňou preťatou špárou priamo hore. Druhá (kl. V+) je hore a mierne doprava na jej roh. Tretia, najmenej atraktívna (kl. IV+) je liezť trávnatou platňou diagonálne doprava. Pod vrcholom platne traverz vodorovnou špárou 5 metrov doľava na štand.

V ľavej časti platne sú početné voľné kamene, lezieme preto stále jej pravou časťou!

Lezci na seba neustále vidia. Š7 nie je z Š6 viditeľný.

Do tejto dĺžky plánujeme v budúcnosti pridať dva, alebo tri postupové borháky.

Odtiaľ chodeckým terénom na juhovýchodný vrchol Vysokej, kl. I, 35 minút

Tu už pilier prestáva byť výrazný a stráca sa v južnom svahu. Pokračujeme držiac sa stále z juhu znakov piliera. Terén sme vyznačili skalnými mužíkmi.

Zostup pilierom:

Pri zlaňovaní za dobrého počasia je optimálna verzia zlanenie zo siedmeho štandu Hviezdoletu platňou 30m a následne traverz 20m (kl. I) v miernom zostupe na piaty štand Lietavíc. Traverz je zabezpečený štyrmi borhákmi. Odtiaľ pokračujeme v zlaňovaní po jednotlivých dĺžkach Lietavíc.

Tento zostup zvyšuje bezpečnosť zostupu keď je centrálny žľab vyplnený snehom, ako aj v prípade rizika búrky, alebo zrážok.

Okrem zostupu zlaňovaním, je možné použiť všetky varianty normálky (kl. CH/I).