Geomorfológia
Západné Tatry sú súčasťou geomorfologického celku Tatry. Zaberajú plochu okolo 400km², ich hrebeň je dlhý 37km. Od západu sa začínajú vápencovou skupinou Sivého vrchu a na východe končia vápencovými Červenými vrchmi. Západné Tatry sa delia na 6 geomorfologických skupín: Osobitá, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy a Liptovské kopy.
Vyhľadať túru v Západných Tatrách
Osobitá (1687m)
Mohutný vrch na Hornej Orave v Západných Tatrách nad Studenou a Látanou dolinou. Tvorí zvyšok pôvodného vápencového príkrovu Tatier. Končiar Osobitá tvorí bočnú rázsochu odbočujúcu z hlavného hrebeňa Západných Tatier. Je to najsevernejší vrch Západných Tatier. Vrchol poskytuje jedinečný výhľad na celú hornú Oravu, na územie Poľska a celé Západné Tatry. Žiaľ v súčasnosti je Osobitá z dôvodu ochrany prírody neprístupná.
Sivý vrch (1805m)
Výrazný vrchol v hlavnej časti hrebeňa Západných Tatier, vytvára horskú skupinu vápencovej časti Západných Tatier. Sivý vrch je štátna prírodná rezervácia. Vrchol je turisticky sprístupnený.
Roháče
Najvýznamnejšia horská skupina Západných Tatier (v centrálnej časti) s mohutnými končiarmi Ostrého Roháča a Plačlivého, Volovca, Rákoňa, Troch kôp, Baníkova.
Červené vrchy
Vápencový horský hrebeň Západných Tatier s najvyšším vrcholom Kresanica (2128m). Rozprestierajú sa od Tomanovského sedla (1680m) po Ľaliové sedlo (1947m). Pomenované boli podľa hrdzavo-červeného sfarbenia trávnatých úbočí porastených sitinou trojzárezovou. Červené vrchy sú jedna z najvyššie položených krasových oblastí na Slovensku, vyskytuje sa tu aj najvyššie položená jaskyňa na Slovensku - Vyšná Kresanica (2081m).
Liptovské kopy
Horská skupina medzi hlavým hrebeňom Západných Tatier a Vysokými Tatrami. Liptovské kopy sú ohraničené zo západu Tichou dolinou a z východu Kôprovou dolinou. Najvyšší vrch je Veľká kopa (2052m).
Západné Tatry sú z juhu ohraničené Liptovskou kotlinou - časť rozsiahlej Podtatranskej kotliny, zo západu sú to Chočské vrchy - hranicu tvorí Suchá dolina a Hutianske sedlo, z východu Kôprová dolina oddeľuje Západné Tatry od Vysokých Tatier. V Západných Tatrách na rozdiel od Vysokých, prevládajú miernejšie povrchové tvary, ploché trávnaté chrbty a rázsochy. Nadmorská výška vrchov oproti Vysokým Tatrám je asi o 300m nižšia.
Súčasný tvar Západných Tatier je výsledkom zaľadnenia v štvrtohorách. Existovalo tu okolo 20 ľadovcov, z nich najdlhší 13-15km bol ľadovec Tichej doliny. Objemovo najväčší ľadovec bol v Roháčskej doline dlhý 12km a hrubý 200m. Pôsobením ľadovca vznikali kotlovité útvary - kary, charakteristické okrúhlym tvarom a strmými stenami. Po ústupe ľadovca tu zostala voda a vznikli jazerá - plesá. V Západných Tatrách sa ich nachádza asi 20.
Rastlinstvo
V Západných Tatrách sa vyskytujú 2 odlišné typy pôd. Kyslé pôdy na podklade kryštálinika a zásadité pôdy na vápencovom podklade. Každý z týchto typov pôd podmieňuje výskyt typických rastlinných druhov. Podnebné pomery zasa určujú rastlinám ich výškové hranice - vegetačné stupne.
Podhorský (submontánny) vegetačný stupeň siaha do nadmorskej výšky 800m. Typické rastliny pre tento vegetačný stupeň sú jelša, vŕba, páperník, deväťsil, žltohlavy, jesienky.
Horský (montánny) stupeň sa nachádza v nadmorskej výške 800-1200m. Prevládajú v ňom smrekové lesy, borovice a sporadicky smrekovce. Jedľa sa vyskytuje ojedinele, hlavne na vlhkých miestach na severnej strane. Z listnatých stromov sa v smrekovom poraste sporadicky objavuje breza, topoľ osika a jarabina. Vo vápencovej časti sú rozšírené buky a javory, na vlhkejších miestach jelša a lieska.
Podhôľny (subalpínsky) stupeň siaha do nadmorskej výšky 1800m. Od výšky 1500m prechádza les pozvoľna do kosodreviny. Nad 1800 m sa nachádza hôľny (alpínsky) stupeň, pôda je chudobná na živiny. Prevládajú tu trávnaté plochy s množstvom kvetov.
Živočíchy
Na rozhraní polí a lesov sa vyskytuje srnčia zver, zajace, diviaky, líšky, tetrovy, hlucháne, zriedkavejšie kuny. V blízkosti vodných tokov žije vydra, z vtákov sú to vodnár a rybárik. V lese môžeme stretnúť divú mačku, rysa aj medveďa. Hôľne a skalnaté časti Západných Tatier obývajú kamzíky a svište.