Najvyššie položená turisticko-liečebná osada Vysokých Tatier na brehu rovnomenného plesa. Osada vznikla v roku 1873 pri Štrbskom plese, rozlohou druhým najväčším plesom na slovenskej strane Tatier. (Plocha plesa 19,8 ha, hĺbka 20m). Od vzniku je turistickým strediskom, neskôr pribúdali liečebné domy a zariadenia pre rekreačný a vrcholový šport. Výhodná poloha ponúka turistom množstvo kratších a celodenných túr. Napríklad na vrcholy Kriváň, Predné Solisko, Rysy, alebo do dolín Furkotská, Mlynická, Mengusovská, alebo po Tatranskej magistrále popod tatranskými vrcholmi.
Z histórie:
- 1872 - Jozef Szentiványi z Liptovského Jána postavil na brehu plesa malý zrub, ktorý o rok neskôr sprístupnil turistom
- na prelome 18. a 19. storočia osadu tvorilo 15 budov so 72 hosťovskými izbami a 140 posteľami
- 1896 - otvorenie železničného spojenia (ozubnicová železnica) Tatranská Štrba - Štrbské pleso
- 1901 - Štrbské pleso so širším okolím sa stalo vlastníctvom uhorského štátu
- 1906 - spoločnosť Wagon Lits Cook vybudovala prvú časť komplexu reprezentačných hotelov na južnom brehu plesa (neskorší hotel Kriváň)
- 1912 - otvorenie železničného spojenia (elektrická železnica) Starý Smokovec - Štrbské Pleso
- 1918 - po vojne prevzalo osadu ministerstvo zdravotníctva, do prevádzky bol uvedený hotel Hviezdoslav
- 1935 - uskutočnili sa prvýkrát lyžiarske majstrovstvá FIS
- 1970 - vyrástol lyžiarsky športový areál s hotelom FIS, stanice elektrickej železnice a zubačky
Lyžovanie:
- výborné podmienky pre bežecké trate – stopy zdravia na Jamské pleso a Popradské pleso, udržiavaný okruh v Mlynickej doline
- na zjazdové lyžovanie slúži Svah Predné Solisko - sedačková lanovka do výšky 1815m, zjazdová trať je 2600m dlhá (dĺžka lanovky 935m, prevýšenie 211m)
- vedľa sedačkovej lanovky je umelo zasnežovaný svah Interski osvetlený aj pre nočné lyžovanie (dĺžka 865m, prevýšenie 133m), vlek je 820m dlhý
- v areáli je pripravených aj veľa bežeckých tratí, sú umelo zasnežované a osvetlené pre nočné lyžovanie
Turistika:
- Na Predné Solisko (strednenáročná, poldenná)
- Mlynickou a Furkotskou dolinou (náročná, celodenná)
- Na Kriváň (náročná, celodenná)
- Na Kôprovský štít (strednenáročná, celodenná)
- Tri Studničky (nenáročná, poldenná)
Zaujímavosti:
- Názov vyplýva z polohy v historickom štrbskom chotári. Prvý ho spomína Dávid Frölich r. 1644 v diele Bibliotheca seu Cynosura Peregrinantium.
- Juraj Buchholtz st. hovorí r. 1719 o destilácii limbových a kosodrevinových olejov pri plese. Pred príchodom turistov ho poznali uhliari, poľovníci, drevorubači a bylinkári.
- Štrbčania hrozili a aj sa r. 1860 pokúsili vypustiť pleso, aby namiesto „bezcennej mláky" získali pasienok.
- Do r. 1901 patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov, vtedy ho odkúpil uhorský štát.
- Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo a v zime pre chladiarenské ciele na ňom lámali ľad (bol mimoriadne čistý, preto bol oň veľký záujem, dovážali ho napríklad až do Budapešti, Berlína a Viedne).
- Najstarší obraz plesa namaľoval levočský krajinár Ján Jakub Müller okolo r. 1825. Prvé seriózne merania hladiny a hĺbky uskutočnil Dionýz Dezsö r. 1875
